Re[3]: Dobrý život :: Remember, remember, the velvet November


node:	Re[3]: Dobrý život
template:	4
parent:	Re[2]: Dobrý život
owner:	Best boy
viewed by:
created:	04.05.2014 - 03:46:35

cwbe coordinatez:
101
63535
21
7578985
7579065
7579074
7579084

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

Druhá strana toho celého je, ako človek so stratou hraníc koketuje s rozvinutím šialenstva. Vlastne na tú problematiku hľadím skôr s tejto perspektívy, resp. je mi chtiac nechtiac východiskom.
Som si v súvislosti s týmto spomenula na Canettiho knihu Auto-da-Fé/Die Blendung, ako na podarený kus analytickej práce, ktorá práve opisuje mhohorakosť podôb zvetrávania vlastných hraníc, tú sofistikovanosť nepovšimnuteľnosti, dôsledky, etc.

Viesť sám so sebou - (neboli to) sokratovské dialógy (?)*, to môže byť vskutku prášilovská story, ale tak predpokladajme, že štruktúra je nosná .)
*a dnes sa tomu tuším hovorí, že DBT ,)

0000010100063535000000210757898507579065075790740757908407579148

vďaka za tip na canettiho; ty skôr teda máš skúsenosti s tým, že skúmanie seba môže viesť k patologickým stavom, ak tomu rozumiem? asi by sa nemal počas neho človek vyradiť zo spoločnosti, aj keď dobrý život má v sebe príchuť čo najväčšej sebestačnosti a nezávislosti; napr. by som si nevedel predstaviť žiť ako thoreau

sám so sebou to nie je celkom ono, skôr také rozvažovanie pri čítaní; a v praxi potom sem-tam skúšať vo vhodnej chvíli s vhodnými ľuďmi, aby som sa necítil ako jehovista

000001010006353500000021075789850757906507579074075790840757914807579182

Ja mám skúsenosť sniečím čo ani neviem poriadne pomenovať, ale nemyslím si, že za tým stálo skúmanie seba ako také. Skôr, že sa dialo v tom nesprávnom rámci, niečo ako tvoje, že sa teória nepretínala s praxou, a podľa môjho, že sa to dialo v súlade s odklonením sa od tej mojej intuitívnej totožnosti zo sebou samým. Že človek opustil svoje staré známe ja, aby sa mimo neho celkom stratil. A to, s akou ľahkosťou sa to udialo, bolo práve kvôli absencii pevného tvaru, ktorý sa z veľkej časti utvára práve v živote v spoločnosti (v detstve asi prítomnosťou unconditional love od príbuzných a potom v priebehu dospievania pozitívnou afirmáciou od širšieho okolia). Myslím, že za týmto je aj neschopnosť nadviazať spojenie so svetom a spoločnosťou. Hranice považujem za možný priestor, prejavu úcty k druhým a nadviazaniu dialógu.

Kvôli asociácii straty hraníc, fluidite a šialenstva sa práve toho v metaforickej reči priznáva vode: při své fluiditě má vlastnosti velice proměnlivé: jak snadno proniká do přediva každé látky, tak lehce nasává všechny vlastnoti, pod jejichž vlivem se octne.
A čítam teraz Nevestu hôľ: "Na tvári a na na perách cítil som jej dych, ktorý bol dychom širokej rieky" (:

A na druhej strane, myslím, že práve preto je pre mňa taká terapeutická napríklad kultúrna krajina. V nej je akási jasná určenosť a čitateľnosť. Pevné súradnice a jednoduchosť.

updt:

"Emeson říká, že takové věci jako tvrdost kovu, barvy a vše, čím jsme obklopeni, nás učí zdravému rozumu. My si to nijak zvlášť neuvědomujeme, ale základní zkušenosti - že sklo je studené, že len je zelený, že listí opadává - čerpáme automaticky z okolí, z krajiny."

"Každá vlastnost hmoty je školou pro soudnost - její pevnost nebo odpor, klid či rozpětí, podoba či dělitelnost. Rozum pak přenáší všechna ta poučení do své vlastní oblasti myšlení, vnímá analogie, které spojujé hmotu s duchem. " Krajiny vnitřní a vnější

(Nvm, je to obsiahla téma a tiež v nej tápem často)

00000101000635350000002107578985075790650757907407579084075791480757918207579435

zaujímavé je, že o týchto veciach hovoríš, cez psychologický, klinický jazyk, myslíš, že tam sú tieto veci dobre zachytené? dôveruješ tomu?

0000010100063535000000210757898507579065075790740757908407579148075791820757943507579636

Vnímam ho ambivaletne, lebo s ním mám rovnakú skúsenosť.
Myslím, že do istej miery môže človeku niektoré veci ujasniť, no niekde môže podstatu vecí celkom skarikovať. Čiže, s obmedzenou platnosťou hej, no treba pamätať na možnosť redukcionizmu, manipulácie a prílišnú dôveru v niečo, čo sa javí ako racionálny, exaktný systém, ale nie vždy musí byť tým vhodným interpretačným rámcom a treba si na to dávať pozor.
U mňa je to skôr o momentálnej bezradnosti vymedziť tému, ktorú si nadhodil, inak ako negatívne. Viem jej dať hranice, ale nie obsah. Zatiaľ.