K tomu druhému odstavcu: Zdá sa mi, že dobrý vzťah k sebe samému spočíva v určitej jednoduchosti bytia, ale predchádza ju tvrdá práca, počas ktorej si vo vzťahu k sebe vyjasňuješ priamočiaro rôzne otázky, ako napr. čo a prečo je v živote dôležité, na čom stavať, ako z toho vyplýva vzťah k ostatným a podobne. Neviem, či je lepší príklad ako Platónové dialógy, ale len ako forma, nevravím, že aj odpovede.) Teraz viem, že nie som z toho hľadiska v dobrom stave, lebo kým na niečom viem odpovedať, nemám istotu, a často aj odpovede mením a nemám tieto veci teoretickejšie vyriešené. Doteraz som cielene nehľadal riešenia, skôr som konzumoval rôzne vedenie a je čas dať veciam väčší poriadok.

Ten rozpor medzi vonkajškom a vnútrom seba by sa asi mal v ideálnom prípade zotrieť. Teória preťať s praxou. Ako som písal, neviem či je to dobre možné. A ak už aj má niekto dobre premyslené videnie seba, aplikácia sa často nedarí v priamom čase. Chce to asi veľa sily a rozvahy.)