Re: 10.01.2014-16:10:34 :: Something smarter than us is going to emerge


node:	Re: 10.01.2014-16:10:34
template:	4
parent:	10.01.2014-16:10:34
owner:	al-caid
viewed by:
created:	10.01.2014 - 17:27:45

cwbe coordinatez:
101
63539
63556
63998
7455682
7455770

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

vsimol som si, ze Dawkinsa viaceri kritizuju za to, ze jeho teoria je prilis teleologicka, teda posobi z nej, akoby jednotlive evolucne zmeny sledovali nejaky rozumny ciel

je teda mozne, ze tento rozpor tam skutocne je - je sice deklarovany ateista, no je z protestantskej rodiny, ucelnost mutacii a bozi plan sa mohli premietnut do predstavy vsadepritomneho imperativu "evolucnej vyhodnosti"; ako a-teista sa pusta do debaty s viacerymi definiciami Boha, z ktorych jeden je boh nabozenstva (religion), totemu, centralnej osobnosti veducej k spolocnej cinnosti (obecnemu ritualu), dalsim je boh teologicky, ako prvotna pricina ci koncept vecnosti, vsemohucnosti; boh mystikov je zas nieco ine, a to som spomenul len krestanske koncepty

skor je teda otazka, ci je jeho vychodisko racionalne? ci to nie je skor pokus o mysticku jednotu so zbozstenym principom evolucnej vyhody?

00000101000635390006355600063998074556820745577007455845

ja mam prave opacny pocit ze je skor evolucny nihilista :) to co pises ma napadlo, ale sposob akym opisuje evoluciu a napriklad to, ze "hladanie zmyslu" je len nasim evolucnym artefaktom neznamena, ze napriklad aj taka evolucia zmysel nevyhnutne musi mat. tym padom to co pises sa mi zda ako nepochopenie dawkinsa (minimalne jeden z nas ho nepochopil tym padom).

posledna otazka mi ale asociuje pseudofilozoficky pseudoneodarwinizmus, kedy staci vediet ze "silnejsi vyhrava" a mozes si obhajit cokolvek na svete. toto je ale popularna dezinterpretacia a vobec nemam pocit ze by priamo Dawkins k takemuto mysleniu nabadal, hoci sa na neho odvolava kopa ludi, ktori si, tak ako pises, nahradzuju jeden teologicky princip inym.

don't take my kindness as a sign of weakness

0000010100063539000635560006399807455682074557700745584507455906

schopnost obhajit cokolvek by malo byt crtou kazdeho skeptika (aj ked Pyrrhon by nebol suhlasil), ale odtial sme asi este daleko, mozno okrem knihovnika ;)

nihilizmus je pritom uz dost jasne stanovisko; ked je predmetom mojej prace poznanie, a ked zacnem produkovat nejake zavery, nemozem byt v danej oblasti nihilistom - v inej, napriklad v otazkach etiky ci logiky mozem, mozem to podopriet svojimi nalezmi, no aj tu kazdy zaver vychadza z presvedcenia, ze nejake znacenie (byt lokalne a situacne podmienene) ma...

druha vec je abstraktny charakter jeho definicie genu - vychadza z post-darwinovskeho diskurzu o zakladnej jednotke evolucie, "fundamental unit of natural selection", ktorej pripisuje urcity "zaujem" prezit; zatial co ano, je tu mozne nasadit tu pseudokritiku, hlavny problem je prave v samotnom diskurze, ktory posobi obstarozne

000001010006353900063556000639980745568207455770074558450745590607455946

"schopnost obhajit cokolvek by malo byt crtou kazdeho skeptika" ... tak zavisi pred kym vlastne. pretoze aj cumenie do slnka si propagatori vedia obhajit pred svojou cielovkou :)

2. odst. - ked raz produkt evolucie venuje cely zivot jej skumaniu a hovori ze "nema zmysel", nie je to trochu doublethink? :) dalsia vec co ma v tomto kontexte napadla je napriklad vztah k moralke - ta je len ludskym konstruktom a niecim co vzniklo ako vedlajsi produkt nasej evolucie. aky je rozdiel medzi vierou v boha a zakladnou moralkou vo vztahu k objektivnej realite? je to tiez len akysi belief-system. je teda moralka podriaditelna evolucii? ked riadime evoluciu slachtenim a genetickymi modifikaciami, mame narok riadit aj vlastnu evoluciu? (nie ze by sme to nerobili) otazka skor je - kde je hranica kam mozeme zajst na ukor moralky? daju sa touto teoriou ospravedlnit holokausty?

3. odstavec - ano, spominam si ze viac krat hovoril o zaujme genu prezit. to je zaujimave hovorit o komplexnom mechanizme evolucie ako "bez zaujmu" a o genoch ako niecom co ma "zaujem".

don't take my kindness as a sign of weakness

00000101000635390006355600063998074556820745577007455845074559060745594607456211

ja zas niesom nejaky hardcore dawkinsovec, neodvadzam vsetky kulturne normy a osobne imperativy od prezitia; cast z nich ide skor lamarckovskou evoluciou, cast je slobodny vyber jedinca, aj neraz iracionalny, obcas hlupy - aj to formuje cloveka, jeho svet; a aj moralku, v mnohom sa ludia riadia podla toho, co sa im proste paci a su schopni vrazdit za to

ci uz skusis odvodit moralku od fyziky, biologie alebo z Koranu, vzdy bude moralnym subjektom clovek, ktoreho mozem posudit ako dobreho alebo ako chuja; to proste nie je predmet poznania lez etiky

0000010100063539000635560006399807455682074557700745584507455906074559460745621107456332

chapem co chces povedat ale myslim ze dost odbiehas :)

"cast z nich ide skor lamarckovskou evoluciou" - nemyslel si nahodou formou memov? lamarckovska evolucia ma skor blizsie k epigenetike, ze tvoje spravanie pocas zivota sa odrazi v tvojich genoch. co sa tyka kulturnych noriem, skor su na mieste prave tie memy, ktore zhodou okolosti pomenoval prave Dawkins

"slobodny vyber jedinca" - pokial su nase mozgy materialnym prejavom nasich genov a ich stav zavisi na nami prijatych memoch, da sa hovorit o slobodnej voli? to je jedna z mojich diliem a rad by som pochopil, ako to Richard mysli, ked na jednej strane sme podla neho biorobotmi, na druhej ma on sam velku potrebu sa angazovat v presadzovani svojich myslienok a zahrnat do nich obcas svoju vlastnu agendu.

"neraz iracionalny, obcas hlupy" - ano, ale v tomto kontexte mozme predpokladat ze aj to su iba vedlajsie produkty evolucie. alebo zeby neboli uplne bezvyznamne? bolo by ludstvo schopne sa tak organizovat keby nadpolovicna vacsina neprejavovala tieto znaky?

"v mnohom sa ludia riadia podla toho, co sa im proste paci a su schopni vrazdit za to" - metaforicky ano, prakticky sa skor vrazdia preto, ze velka skupina ludi bez kritickeho myslenia sa necha zmanipulovat pekne obalenymi faktami

"ci uz skusis odvodit moralku od fyziky, biologie alebo z Koranu"...to by ma celkom zaujimalo, ako sa da odvodit moralka od fyziky alebo biologie, aby z toho nevznikol blabol ako uz spominane "silnejsi prezije". nejake konkretne tipy?

paci kam toto smeruje. ako som vcera pri diskusii s blurecom zistil, pointou tohto celeho je najdenie rozdielneho rysu, podla ktoreho je potrebne vyvracat "potrebu verit v boha" a zaroven je legitimny mentalny konstrukt etiky a moralky. u mna je to zatial rovnaka kategoria, a teda ak je podla nejakej logiky viera v boha prezitkom, preco nim nie je moralka a etika?

don't take my kindness as a sign of weakness

000001010006353900063556000639980745568207455770074558450745590607455946074562110745633207456371

1. nemyslim formou memou, to mysli Dawkins ;) socialne javy ako jazyk, stolovanie ci politicky svetonazor su podla mna predmetom vychovy, cieleneho kopirovania, skor nez nahodneho vyberu jedincom; dalo sa polemizovat, ci trebars fonologicke zmeny by sa takto nedali popisat, no tu moze byt viac faktorov v hre, ktore su na mile od biologie

2. sloboda je jedna z hlavnych otazok etiky; nevidim dovod, preco sa zatazovat existenciou nabozenstiev, ak su prirodna nevyhnutnost

z toho vyplyva otazka, ktoru si sam kladies: je kazdy mentalny konstrukt nevyhnutny? nielen Dawkins, trebars stoici (ale aj Marx, ked uz chces tipy) to brali ako samozrejmost, a pokusali sa z fyzikalnych danosti odvodit urcitu etiku, konkretne nepodliehat nerozumnym vzruseniam, ako predovsetkym strachu

dalej, ak je mentalny konstrukt predurceny prirodou, je kvoli tomu irelevantny ako norma spravania? tu mozme odbocit od zakladnych otazok dobra a zla: mam sa teraz prestat drzat gramatiky jazyka, ktoremu obaja rozumieme? aj to je norma spravania, ci uz dana vychovou alebo memom, tiez mentalny konstrukt, ktory mozem rovnako zavrhnut v snahe prezit

mozem behat s lampou po ulici kriciac ze boh je mrtvy, mozem zacat pisat klingonsky - no neviem, ci vychova alebo memy predurcuju, co si v momente vyberiem; bude to premyslene vnutri mojho organizmu, v ramci mysliaceho subjektu