reku :: Something smarter than us is going to emerge


node:	reku
template:	4
parent:	_Etymologia
owner:	_W1 22/7
viewed by:
created:	04.09.2013 - 13:16:28
updated:	04.09.2013 - 13:17:29

cwbe coordinatez:
101
63532
1222810
6972215
7313987

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

reku:
častica, ktorou sa naznačuje, že hovoriaci reprodukuje vlastnú výpoveď. V prehovore nahrádza sloveso hovorím, vravím, teda sloveso hovorenia v 1. osobe j.č.
V praslovanskom období skupinu slovies s významom hovorenia reprezentovalo sloveso recti (z toho dnešné riecť), ktoré malo v 1. osobe j.č. podobu reko(N) (s nosovou výslovnosťou samohlásky o), po tzv. denazalizácii v 10. storočí sa nosová samohláska o(N) zmenila na u. Výsledkom tejto zmeny bol tvar reku, ktorý sa zachoval dodnes, nie však ako sloveso, ale ako častica.
Ak použijeme časticu reku, napr. vo vete: "Povedal som mu, reku nechoď tam.", častica nám signalizuje, že doslova opakujeme vetu, ktorú sme povedali v minulosti.

Mgr. Jaromír Krško

000001010006353201222810069722150731398707314316

heh, akurát nedávno som presne nad týmto slovom premýšľal. dosť často sa mi totiž pripletie pod jazyk, tak reku, používam ho vlastne správne? a asi teda áno :)
a "jářku" bude zrejme český ekvivalent...

000001010006353201222810069722150731398707314216

je to zlozitejsie, ale v principe to sedi

k za denazalizaciu
nezaskodilo by prihodit aj palatalizaciu a ostatne fonologicke zmeny a vytvorit tu tak maly kanon terminov s ktorymi sa da predvadzat na snobskych party

00000101000635320122281006972215073139870731421607315611

v kazdom jazyku, alebo rovno nareci, su ine fonologicke zmeny

slovencina ma dobry prehlad od jedneho Poliaka - http://books.google.at/books/about/The_Lexical_Phonology_of_Slovak.html?id=ppOAAAAAIAAJ&redir_esc=y

ale skvely prehlad, taky ucebnicovy ma aj Rejzkov slovnik, ktory bol postnuty nedavno; je toho ale strasne vela, len v obdobi 5.-9. storocia prebehli v praslovancine (resp.slovanskom kontinuu; "Common Slavic") minimalne tieto zmeny (datovanie je hrube, no poradie by malo sediet):

5.st. - prva regresivna palatalizacia (vyslovnost velar sa pred prednou samohlaskou posuva na tvrde podnebie, palatium: napr. /k/ pred /e,i/ alebo /j/ -> /č/ atd.; od tohto momentu sa prestava praslovancina vyvijat spolu s baltickymi jazykmi)
7.st. - "tretia", teda progresivna palatalizacia (velary po prednej samohlaske sa menia na palataly, napr. /k/ -> /ť/ atd.; prasl.*awiká -> *awiťá)
7.st. - umlaut (prehlas) samohlasok po palatalnych spoluhlaskach (*awiťá -> *awiťé)
7.st. - monoftongizacia (teda diftong/dvojhlaska sa meni na samohlasku: /aj/ -> /é/, /au, eu/ -> /ú/, /ej/ -> /í/ atd.: *kwajtu -> *kwétu -> *květъ)
7.st. - depalatalizacia samohlasok (/é/ -> /á/; napr. *čésu -> čásъ -> čas; *awiťé sa meni zas na *awiťá)
7.st. - proteza (predsunutie) likvid (napr.prasl.*údra -> *wúdra -> vydra; v cs.najma /w/ pred zadnymi a /j/ pred prednymi samohlaskami)
8.-10.st. - druha reg.palatalizacia (/k/ pred prednou samohlaskou alebo /j/ -> /ť/ atd.; napr.OCS rѫka -> plural rѫcě; Čech -> Česi; mimo cs. prebehla aj vo sekvenciach s -v-: napr. *kwajtu -> *kwétu -> *ťwétu -> OCS цвѣтъ)
8.st. - prva metateza (presmycka) likvid (prebiehala len na zaciatku slova: napr.lat.Arrabona -> vulg.lat.Arba -> sl.Ráb, teda Györ)
8.st. - Dybov zakon (presunutie prizvuku na nasledujucu slabiku)
8.st. - delabializacia (/ú/ -> /ý/; prasl.*súnu -> *sýnъ -> syn)
do 8.st. - asibilacia (/ť/ -> /c/, /ď/ -> /dz/; *awiťá -> *awicá)
8.-9.st. - druha metateza likvid (zasahuje vsetky sekvencie ar/al resp. er/el: napr. *melka -> *mléka)
do pol.9.st. - umlaut kratkeho /a/ -> /o/ (*awicá -> *owicá; *mléka -> mléko)
9.st. - umlaut /é/ -> /ě/ (*mléko -> mlěko)
9.st. - dalsi umlaut, skratenie indoeur.samohlasok (sucastou toho bola epenteza dh.pridanie jerov tam, kde sa dve spoluhlasky za sebou tazko vyslovovali: ie./i/ -> /ь/; ie./u/ -> /ъ/; *owicá -> *owьca)
9.st. - vznik slabikotvornych likvid (z tautosyllabickych teda jednoslabicnych sekvencii ьl/ьr: napr. prasl.*wilku -> *wьlkъ -> *wĺkъ -> vlk; tato zmena asi sla od nas, teda cs.priestoru)
9.st. - nazalizacia (tautosyllabicke /en/ alebo /em/ -> /ę/, /on/ alebo /om/ -> /ѫ/ atd.; napr.ie.pent-, gr.pente -> OCS pięt -> neskor sl.päť; vidno aj na madarcine: csl.*sѫsedъ -> mad.somszéd "sused")

zhruba v tomto case prichadzaju na Moravu "Kyrilь" i "Mefodij", cim sa kontakt medzi Slovanmi severu a juhu na chvilu zintenzivni, a potom na par storoci prerusi madarskym vpadom a rozsirenim latinciny; niektore zmeny ako napr. /dz/ -> /z/ dorazia na stredne Slovensko, no do Ciech a Polska uz nie; Havlikov zakon, podla ktoreho jery v neparnej slabike s jerom od konca slova alebo pred slabikou s plnou samohlaskou (teda inou nez jer) v 10.-12.st.odpadaju (co je tzv.elizia), v ostatnych sa vokalizuju (teda menia na plnu samohlasku; preto */owьca/ -> ovca, no */owьčьka/ -> ovečka), pritom este prebehne vseslovansky; ten sa uci v prvom semestri u nas na slavistike (zvysok postupne pocas Bc.), bych ho dal do topicu ;)

v cs.priestore tiez nepresla epenteza /l/ na palatalnych poziciach (prasl.*zemjá -> OCS zemlja ale st.cs.země, pol.ziemia); resp. mozno presla uz v praslovanskom obdobi, no potom prave v zs. (ale aj v js.) priestore prebehla jeho elizia; delenie na zapadne, vychodne a juzne slovanske jazyky niekedy nesedi, napr. pri denazalizacii zadnej nosovky /ѫ/ v 11.-13. storoci: dokonale prebehla napriklad v rustine, srbcine ci u nas, kde sa zmenila na /u/ (rѫka -> ruka), no v polstine ci v rodopskych dialektoch bulharciny vobec nie

tiez dalej neprebieha ablaut, teda "strieda" alebo "odhlas" (alternacia samohlasok vo slovach ako tiect/tok); tento jav je o dost starsi, zhruba tak z mladsej doby kamennej - vsetky indoeuropske jazyky to maju v podstate rovnake; niektore fonologicke zmeny prebiehaju na takmer indoeuropskej urovni, napr.regresivna asimilacia pri skupinach spoluhlasok (napr. "bozk" sa cita ako /bosk/) alebo koncova desonorizacia, neznelost konecnych obstruentov (plozivnych/frikativnych/afrikacnych spoluhlasok - napr. "chlieb" citame ako /chljep/)

nazvy sa vyvodzuju najcastejsie z miesta alebo sposobu tvorby hlasok, prip.jej typu, takze v podstate ktorykolvek z vyrazov tu sa s priponou -izacia moze stat fonologickym pravidlom (aj ked nemusi byt historickym faktom) - http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/1/15/IPA_chart_2005.png

(s tou "ovcou" este, ano, moze byt otazka, preco ako ovca prijimam tezu, ze praslovancina pred svojim prvym rozmachom niekedy v 2.storoci vyuzivala prave vyraz *awiká? napad nam ponuka staroirsky vyraz aviká, kde -ká je tiez zdrobnenie, lat. ovis, lit.avis, gr.óis atd.)

00000101000635320122281006972215073139870731421607314254

snobská párty: po nazálnej aplikácií kokaínu, debata o denazalizácií.

×÷ßßß$ˇ~[☼◙ş→☻ü84ó♀ÇüŮń§►♫☺♀♂ć☺<\ˇ

0000010100063532012228100697221507313987073142160731425407314345

fiha a co potom o Haplologie :)
ale to uz by nebolo take snobske

000001010006353201222810069722150731398707314068

fonologicky ok, nosove "o" (ѫ) sa zmenilo na /u/, ale inak 1.osoba sing. sa dnes tvori inak (-m), formy s -u v cestine (říkám/řeknu), okrem toho slovenske jazyky maju koren riek-; kebyze funguje len toto pravidlo, mala by sa zmenit tak castica, ako aj sloveso rovnako

bude to z nejakeho ineho zdroja, dik za tip, mam co hladat ;)