v kazdom jazyku, alebo rovno nareci, su ine fonologicke zmeny

slovencina ma dobry prehlad od jedneho Poliaka - http://books.google.at/books/about/The_Lexical_Phonology_of_Slovak.html?id=ppOAAAAAIAAJ&redir_esc=y

ale skvely prehlad, taky ucebnicovy ma aj Rejzkov slovnik, ktory bol postnuty nedavno; je toho ale strasne vela, len v obdobi 5.-9. storocia prebehli v praslovancine (resp.slovanskom kontinuu; "Common Slavic") minimalne tieto zmeny (datovanie je hrube, no poradie by malo sediet):

5.st. - prva regresivna palatalizacia (vyslovnost velar sa pred prednou samohlaskou posuva na tvrde podnebie, palatium: napr. /k/ pred /e,i/ alebo /j/ -> /č/ atd.; od tohto momentu sa prestava praslovancina vyvijat spolu s baltickymi jazykmi)
7.st. - "tretia", teda progresivna palatalizacia (velary po prednej samohlaske sa menia na palataly, napr. /k/ -> /ť/ atd.; prasl.*awiká -> *awiťá)
7.st. - umlaut (prehlas) samohlasok po palatalnych spoluhlaskach (*awiťá -> *awiťé)
7.st. - monoftongizacia (teda diftong/dvojhlaska sa meni na samohlasku: /aj/ -> /é/, /au, eu/ -> /ú/, /ej/ -> /í/ atd.: *kwajtu -> *kwétu -> *květъ)
7.st. - depalatalizacia samohlasok (/é/ -> /á/; napr. *čésu -> čásъ -> čas; *awiťé sa meni zas na *awiťá)
7.st. - proteza (predsunutie) likvid (napr.prasl.*údra -> *wúdra -> vydra; v cs.najma /w/ pred zadnymi a /j/ pred prednymi samohlaskami)
8.-10.st. - druha reg.palatalizacia (/k/ pred prednou samohlaskou alebo /j/ -> /ť/ atd.; napr.OCS rѫka -> plural rѫcě; Čech -> Česi; mimo cs. prebehla aj vo sekvenciach s -v-: napr. *kwajtu -> *kwétu -> *ťwétu -> OCS цвѣтъ)
8.st. - prva metateza (presmycka) likvid (prebiehala len na zaciatku slova: napr.lat.Arrabona -> vulg.lat.Arba -> sl.Ráb, teda Györ)
8.st. - Dybov zakon (presunutie prizvuku na nasledujucu slabiku)
8.st. - delabializacia (/ú/ -> /ý/; prasl.*súnu -> *sýnъ -> syn)
do 8.st. - asibilacia (/ť/ -> /c/, /ď/ -> /dz/; *awiťá -> *awicá)
8.-9.st. - druha metateza likvid (zasahuje vsetky sekvencie ar/al resp. er/el: napr. *melka -> *mléka)
do pol.9.st. - umlaut kratkeho /a/ -> /o/ (*awicá -> *owicá; *mléka -> mléko)
9.st. - umlaut /é/ -> /ě/ (*mléko -> mlěko)
9.st. - dalsi umlaut, skratenie indoeur.samohlasok (sucastou toho bola epenteza dh.pridanie jerov tam, kde sa dve spoluhlasky za sebou tazko vyslovovali: ie./i/ -> /ь/; ie./u/ -> /ъ/; *owicá -> *owьca)
9.st. - vznik slabikotvornych likvid (z tautosyllabickych teda jednoslabicnych sekvencii ьl/ьr: napr. prasl.*wilku -> *wьlkъ -> *wĺkъ -> vlk; tato zmena asi sla od nas, teda cs.priestoru)
9.st. - nazalizacia (tautosyllabicke /en/ alebo /em/ -> /ę/, /on/ alebo /om/ -> /ѫ/ atd.; napr.ie.pent-, gr.pente -> OCS pięt -> neskor sl.päť; vidno aj na madarcine: csl.*sѫsedъ -> mad.somszéd "sused")

zhruba v tomto case prichadzaju na Moravu "Kyrilь" i "Mefodij", cim sa kontakt medzi Slovanmi severu a juhu na chvilu zintenzivni, a potom na par storoci prerusi madarskym vpadom a rozsirenim latinciny; niektore zmeny ako napr. /dz/ -> /z/ dorazia na stredne Slovensko, no do Ciech a Polska uz nie; Havlikov zakon, podla ktoreho jery v neparnej slabike s jerom od konca slova alebo pred slabikou s plnou samohlaskou (teda inou nez jer) v 10.-12.st.odpadaju (co je tzv.elizia), v ostatnych sa vokalizuju (teda menia na plnu samohlasku; preto */owьca/ -> ovca, no */owьčьka/ -> ovečka), pritom este prebehne vseslovansky; ten sa uci v prvom semestri u nas na slavistike (zvysok postupne pocas Bc.), bych ho dal do topicu ;)

v cs.priestore tiez nepresla epenteza /l/ na palatalnych poziciach (prasl.*zemjá -> OCS zemlja ale st.cs.země, pol.ziemia); resp. mozno presla uz v praslovanskom obdobi, no potom prave v zs. (ale aj v js.) priestore prebehla jeho elizia; delenie na zapadne, vychodne a juzne slovanske jazyky niekedy nesedi, napr. pri denazalizacii zadnej nosovky /ѫ/ v 11.-13. storoci: dokonale prebehla napriklad v rustine, srbcine ci u nas, kde sa zmenila na /u/ (rѫka -> ruka), no v polstine ci v rodopskych dialektoch bulharciny vobec nie

tiez dalej neprebieha ablaut, teda "strieda" alebo "odhlas" (alternacia samohlasok vo slovach ako tiect/tok); tento jav je o dost starsi, zhruba tak z mladsej doby kamennej - vsetky indoeuropske jazyky to maju v podstate rovnake; niektore fonologicke zmeny prebiehaju na takmer indoeuropskej urovni, napr.regresivna asimilacia pri skupinach spoluhlasok (napr. "bozk" sa cita ako /bosk/) alebo koncova desonorizacia, neznelost konecnych obstruentov (plozivnych/frikativnych/afrikacnych spoluhlasok - napr. "chlieb" citame ako /chljep/)

nazvy sa vyvodzuju najcastejsie z miesta alebo sposobu tvorby hlasok, prip.jej typu, takze v podstate ktorykolvek z vyrazov tu sa s priponou -izacia moze stat fonologickym pravidlom (aj ked nemusi byt historickym faktom) - http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/1/15/IPA_chart_2005.png

(s tou "ovcou" este, ano, moze byt otazka, preco ako ovca prijimam tezu, ze praslovancina pred svojim prvym rozmachom niekedy v 2.storoci vyuzivala prave vyraz *awiká? napad nam ponuka staroirsky vyraz aviká, kde -ká je tiez zdrobnenie, lat. ovis, lit.avis, gr.óis atd.)