reku:
častica, ktorou sa naznačuje, že hovoriaci reprodukuje vlastnú výpoveď. V prehovore nahrádza sloveso hovorím, vravím, teda sloveso hovorenia v 1. osobe j.č.
V praslovanskom období skupinu slovies s významom hovorenia reprezentovalo sloveso recti (z toho dnešné riecť), ktoré malo v 1. osobe j.č. podobu reko(N) (s nosovou výslovnosťou samohlásky o), po tzv. denazalizácii v 10. storočí sa nosová samohláska o(N) zmenila na u. Výsledkom tejto zmeny bol tvar reku, ktorý sa zachoval dodnes, nie však ako sloveso, ale ako častica.
Ak použijeme časticu reku, napr. vo vete: "Povedal som mu, reku nechoď tam.", častica nám signalizuje, že doslova opakujeme vetu, ktorú sme povedali v minulosti.

Mgr. Jaromír Krško