ale hej, aj ja píšem že mi niekedy utečú nervy. ale podľamňa netreba emócie detí ignorovať alebo ich zahanbovať (také veľké deti neplačú a pod.) proste ja neverím tomu že keď má človek k dieťaťu láskavý prístup a popri tom mu ale pevne určuje hranice, že dieťa sa bude ešte aj v petnástich hádzať o zem a chytať hysáky. sú deti, ktoré sú náchylnejšie prudko reagovať a potom sú flegmoši. to vidím na jul, že ona je povahovo trošku tvrdší oriešok ako valérko, jednoducho je citlivejšia a má menej trpezlivosti. ale beriem to ako výzvu. každopádne reakcie okolia neriešim vôbec (ak by aj k niečomu nepríjemnému na ulici prišlo). podstatné sú moje deti a to či sa naučia so svojimi emóciami pracovať (tým nerozumiem skrývať ich pred svetom) nie to, čo si kto cudzí alebo z rodiny o nás myslí.