12.09.2012-9:34:32 :: Remember, remember, the velvet November


node:	12.09.2012-9:34:32
template:	4
parent:	Klub Rodicov Kyberie
owner:	zdienka
viewed by:
created:	12.09.2012 - 09:34:32

cwbe coordinatez:
101
63539
63556
1122092
6830338

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

Rodicia prosim si radu pre obdobie vzdoru (v dec bude mat 3)

Mame doma masaker. Krici sa kvoli vsetkemu. Napriklad rano vstaneme robim ranajky, oskar vidi ze ich robim, ze budu za pat min, ale cely cas bude kricat a hadzat sa o zem ze on chce ranajky. V hocakej situacii nieco si umanie a nervaci. Ze musim jest, ze musi jest s konkretnou lyzickou, ze musi ist von v papuciach, vsetko je ze musi, inak sa u nas reve do zblazenia, a vsetko je nie nebudem nikdy. A vsetko robi ako provokaciu napriek, takze teraz mame presne tu fazu, ze ideme v autobuse a dieta reve a skace po sedadle... Hlavne, uz neviem aka je spravna reakcia na toto, ked tie "podobrotky" zlyhavaju. A kebyze mu mam dat na zadok, to je aj parkrat denne...

000001010006353900063556011220920683033807882193

Caute, moja sestra (5) mava po novom skoro kazdy den zachvaty zlosti, prave som bola toho svedkom, jednalo sa o to, ze bola smadna a hladna, ale nepovedala, ze je a ked jej rodicia chceli dat jest aj pit, tak zacala vrieskat, ze nechce atd... trvalo to asi 10 minut. Mama vravi, ze podobne situacie sa snazia zvladnut tak,ze su obaja kludni, ale neustupuju jej a vacsinou to konci tak, ze sestra sama odide do vedlajsej izby a tam sa nejako ukludnuje, Nebyvam s nimi a nemam deti, takze o nich viem prd, ale z toho mala co viem, tak zachvaty zlosti byvaju bezne u mensich deti a nie u deti v predskolskom veku, hlavne v takejto intenzite (1x za 1-2 dni a vacsinou vzdy v suvislosti s jedenim/pitim)

Mate niekto s niecim podobnym skusenosti/nejake rady/tipy/triky?

Vopred vdaka :)

000001010006353900063556011220920683033807286805

obdobie vzdoru nabera na gradoch, amokov pribuda (vek medzi 3-4). najnovsie sa odmieta podelit s hrackami. vsetko je jeho, doma auticka a vsetko, na ihrisku preliezky a vsetko. absolutne nechapacky, ze hracky a preliezky su vsetkych. vysvetlovane aspon 20x, vysledok = hrach na stenu. ked sa jeho mladsi brat dotkne "jeho" bagra, chyti ho totalna hysteria. doteraz s tym problem nebol, zacalo sa to len tak zrazu.
ako ste svoje decka ucili podelit sa?

00000101000635390006355601122092068303380728680507309823

Aj Niki mal, este ho to obcas chyti, pokial su to jeho veci, nenutim ho - nechces, nechaj si to. Logicky ale naco sme medzi detmi, ked mas plne ruky niecoho, co nechces pozicat? Bud si to odloz nech ti to nezavadzia, a vymysli nieco ine, alebo sa pod hrat s tym niekam, kde budes sam... akoze to je velmi zhustena podoba rozhovoru, ja sa len pytam vacsinou alebo ponukam dane moznosti, on sa super rozhodne sam - niekedy mu dojde, ze sa chce viac hrat ako vlastnit, a pozicia, inokedy poprosi nech mu to odlozim, a uz aj take bolo, ze sa chvilu hral uplne zvlast az kym sa danej veci nenabazil (potom uz vobec neriesil, ak sa s nou hral niekto iny)
Ine je, ak toto vyhlasuje nezmyselne o veciach, ktore mu nepatria - u Nikiho som uz zvyknuta, ze je to len signal pre mna "nie som teraz ok, nedavam to tu" a tak sa mu absolutne nesnazim vysvetlovat, ze hojdacka v parku nie je jeho (zda sa mi, ze to robi prave preto, ze to vie), ale ho zoberiem prec... len on a ja, vacsinou staci 15 minutova prechadzka, len tak kecame, spievame si, potom sa vacsinou chce vratit a uz je v pohode
Zistila som to na jednej prihode, na oslave narodenin svojho kamarata sa ten kamos hral so svojimi bratrancami a Niko im zacal brat jeden diel autodrahy, bohuzial ten, ktory to cele drzal pokope. To, ze sa im to cele zosypalo ho ocividne vobec netrapilo. Nikdy predtym nic take neurobil, tak som vobec nevedela ako zareagovat. Zobrala som ho nabok, vysvetlila, ze chlapcom kazi hru, ponukla ine moznosti hry, povedal, ze to uz nebude robit. Nakracal do herne, priamo k autodrahe, a jedinym rychlym pohybom vytiahlo predmetny diel. Konstrukcia v troskach, deti vreskot, Niko tam stal s dielikom v ruke a tvaril sa ako kukuricne dieta. Praskli mi nervy trochu, zobrala som ho naruky, on rev, napchala do topanok, do bundy, a ajde von. Sokujuce bolo, co sa s revucim Nikim stalo, ked pochopil, ze sa blizime k autu. Okamzite sa upokojil, a cely stastny (!) hovori "museli sme odist, ze?" a ja ze hej a on "som bral detom hracky, ze?" - fakt je to neuveritelne ale on mal cely cas totalne stastny vyraz - a ja ze to si bral a on "som to nezvladal ze?" a ja v tej chvili ze kks som uplne tela, ved jemu proste bolo divne len nechapal preco alebo co.... anyway, nasadila som ho do auta, vyrazli sme a po chvili ticha zozadu zaznelo "neboj sa, ja to uz nebudem robit" - pointu nemam, len taku, ze odvtedy lepsie rozoznam, co sa s nim deje a viem mu pomoct to zvladnut

0000010100063539000635560112209206830338072868050730982307309934

ved toto, ze tie decka to dobre vedia, ze robia nieco, co sa nema. ale mam pocit, ze este nechapu ludske vztahy v tej rovine, ze ich ovplyvnuje aj vlastnym spravanim. mozem mu teraz n-x hovorit, ze ked bude na deti zly, tak sa ho budu bat a nebudu sa s nim chciet hrat. jemu je to burt, lebo doterajsie jeho skusenosti so vztahmi su len mama + otec, ktori ho neprestali mat radi, nech robi cokolvek. takze zatial hadzem hrach na stenu a drzim mu palce, aby si v skolke narazil hubu co najjemnejsie.

00000101000635390006355601122092068303380728680507287036

decentne
nechces pozicat?
neva, je to tvoje.
ale potom nepocitaj ze ti bude poziciavat kamos. ak chces aby ti pozical kamos, pozicaj mu aj ty.
ja totizto tiez svoje auto nepoziciavam.
kurnik a preco to ubohe dieta, ked ma konecne svoju novu oblubenu vytuzenu hracku ju musi hned niekomu pozicat. ako neznasam tieto slovenske pozicaj, si lakomy ked nepozicias. komunizmus socialimus rulez?
a este v tomto veku, 3 az 4 ked si konecne uvedomuju ze nieco je ich.

jasne asi som uletela do extremu a ty riesis nieco ine, spolocne preliezky a asi aj spolocne hracky dvoch surodencou. ale je som si urobila kurz rodicovstva vo francuzku a tam sa nikdy neriesilo pozicaj. tam sa riesilo neber mu to ak ti to nechce pozicat. je to jeho. a tu si teraz ventilujem svoj hnev na tie trapky co pridu na ihrisko bez hraciek a vydieraju cudzie deti, ako som uz hore pisala, hlaskami si lakomy ked nepozicias.

tak. sa mi ulavilo. :D

0000010100063539000635560112209206830338072868050728703607287262

inac tuto filozofiu nepoziciavania v istych pripadoch si uvedomujem a zdielam, tiez nechapem, ked deti niekto vyslovene nuti poziciavat uplne cudzim detom, sama som z toho kedysi bola vzdy vytocena dobiela a nechapacky.
a presne na tento ucel som dnes isla kupit tri poondiate stavbarske auta do piesku, aby si to potom mohli na pieskovisku zdielat, keby nieco.
kurnik strasne sa snazim, ale surodenci sa furt maruju. este aj dvaja chalani. pomoc %-)

000001010006353900063556011220920683033807286805072870360728726207287396

ja by som ich dost casto dakomu najradsej darovala a este mu zaplatila...ale nejak to snad este tych 14 Rokov vydrzim a potom si budem uzivat ;) mna vzdy len potesi,ze vsade je to rovnake

00000101000635390006355601122092068303380728680507287036072872620728739607287420

tie hracky alebo tie deti? :D

0000010100063539000635560112209206830338072868050728703607287262072873960728742007289302

deti ;)

000001010006353900063556011220920683033807286805072870360728726207287396072874200728930207289726

no.. sa tesim, ze nie som sama

00000101000635390006355601122092068303380728680507286817

no, to aj mňa zaujíma a dúfam že na to prídem skor, ako linda eliáša neľútostne prizabije, lebo už od toho nie je ďaleko :/

000001010006353900063556011220920683033807035243

Hlasim sa do klubu, aj u nas uz vypukli ohnostroje amoku. myslim, ze kazde decko si najde nejaku oblast, cez ktoru moze rodicov vyryvat, lebo tam citi nejak potencial, ze nad nimi "vyhra". teda to je len taka moja teoria. velmi casto to byva jedenie. decko sa neda prinutit jest, a ono to dobre vie. u nas je to obliekanie. vela veci si uz vie samostatne vyzliect aj obliect, ale jemu sa nechce. samozrejme, je este vo faze ucenia, nevie sa obliect komplet cely. potrebovala by som nejake napady, ako mu to ucenie neznechutit natolko, aby sa v tom nezabrzdil a nenaucil sa to az na strednej skole :)
zatial to riesime tak, ze mu vzdy poviem, nech to najprv skusi sam, a ked mu to nepojde, tak mu pridem pomoct. ale niekedy nechce vobec zacat, dokonca ani prist, ze ho obleciem komplet ja. vtedy mu poviem, ze este musim ist robit ine veci, tak ked sa nepride teraz obliect, tak pojdem robit nieco ine. ked ma dalej ignoruje, vstanem a idem si po svojom. vtedy so strasnym revom pribehne a reve na plne hrdlo, ze mama prosim ta oblec ma. ale ja ho v klude necham skriekat, kym danu cinnost nedokoncim. az potom ho obleciem. len niekedy dostane az amok, vrieska az docervena. co navrhujete?

00000101000635390006355601122092068303380703524307037008

Ach boha, ja som si tiez "pred deckom" myslela ze do troch rokov ho vsetko naucim a potom si bude ficat a dnes sa cudujem ze moje 8 rocne decko obcas musim krmit, ak chcem aby daco zjedlo, lebo ma 18 kil aj s topankami, alebo neustale po nom splachovat, pripadne kontrolovat aby neslo do skoly bez ponoziek Atd. Vsetko take mile veci ajajaj... :))

0000010100063539000635560112209206830338070352430703700807041683

aaaach cista zavist, ze po nom splachujes :D
ja furt utieram prdel a pochcanu dlazku, uz mam fakt pocit, ze sa to v zivote nenauci

000001010006353900063556011220920683033806834085

nemam tie knizky nacitane, ale mam pocit, ze vacsinou pomoze odviezt do druhej izby a nechat tam, alebo aj na zadok, ked nepocuva. samozrejme, po vycerpani vsetkych "podobrotky" variant:)
ale neviem, ci ti poradit na zachvaty zlosti vonku, medzi ludmi.
Ja mam cerstvy zazitok z predvcerajska (pricom neviem, ci u Zojky sa to este da zvalit na obdobie vzdoru, styri mala v juni, to je uz povaha asi):
Vyliezla vonku na susedin pozemok pri potociku, ze si nazbiera jahodky. Isli sme prave na pizzu aj s Viktorom. Hovorim jej OK, daj si jahodky, zlez za nami a pomalicky pojdeme. A ona ze chce preliezt cez taky druhy, vysoky murik dole, ze aby som ju zobrala na ruky. Vravim jej, nie Zojka, ked na to nemas este, chod pekne naspat tak ako si tam hore vyliezla. A ona ze nie nie a nie, ze "Musis ma okamzite zobrat dole!!!".
Mala som prave aj cas, tak som bola kludna, hovorim jej, pockame na teba, v pohode.
Dostala sa do strasneho rausu, krik, brutal, dupoce s nohami, ale cosi fakt strasne. Suseda, ktorej patria tie jahodky, sedi na okne, pozoruje situaciu a nic nehovori, viem, ze ma podporuje a chape to secko. Ale na ten krik zrazu pribehli aj susedia, co nan nami byvaju, taki tupci obmedzeni, zena, muz a ich nepodarok syn cca 30 rocny. Zacali na mna vrieskat, ze co to je za krik...! Sused krici - berte ju na ruky, co nemate srdce! jeho zena krici - Po papuli ju musite vytriskat! a ich synacik krici - ona je sibnuta, sibnuta (to akoze ja).
Potom nabehli este dalsi dvaja susedia, nenapadko polievajuc papriku, ti nehovorili nic, len mi zazelali pevne nervy...
A zaver: Naozaj som si chcela zachovat tvar a naustupovat pred deckom, ale toto bola uz extra vyhrotena situacia. Takze som jej poradila, ak chces skakat z murika, sadni si nanho zadkom a nohy spust dole a potom skus skocit. Ona ze nie, ze sa boji (cca 20 cm). Takze si k nej sadol starsi bracho, ukazal jej ako sa skace z murika, aj tak sa bala, podal jej ruku a spolu skocili...
Strasne ma to vtedy rozladilo, cela ta situacia, jak sa zbehli susedia, ze nezvladam decko alebo co...no a co, mfp, nesmie si Zoja mysliet, ze tym krikom si nieco vydobyje (ona si mysli stale, ze ano)....
ale to je kus ine, myslim, ze ona si furt potrebuje nieco dokazovat skrz to, ze ma starsieho surodenca...ale je to otrava, to jej sucasne zivotne obdobie:-)

00000101000635390006355601122092068303380683408507287791

Nechapem to. Normalne sa tvoje dieta balo skocit z murika a ty si tam cakala ze kedy sa prestane bat a skoci?

0000010100063539000635560112209206830338068340850728779107288360

ty si co zac?:-)
nebala sa, len trucovala.

000001010006353900063556011220920683033806834085072877910728836007288738

Takze si k nej sadol starsi bracho, ukazal jej ako sa skace z murika, aj tak sa bala, podal jej ruku a spolu skocili...

00000101000635390006355601122092068303380683408506834546

kkz ti susedia su ale jebnuti dost :)
sak dobre si to zvladla

000001010006353900063556011220920683033806832315

naomi aldortova - vychovavame deti a rosteme s nimi. mozem pozicat (posta)

00000101000635390006355601122092068303380683231506832462

http://www.ulozto.cz/xgnv6CX/naomi-aldortova-vychovavame-deti-a-rosteme-s-nimi-pdf

0000010100063539000635560112209206830338068323150683246206832536

jj :) už som to sem dávala predčasom

000001010006353900063556011220920683033806832315068324620683253606833590

jé, dík obom!

000001010006353900063556011220920683033806831898

super, sa tesim kedy to pride..

moze mat nejake negativne nasledky dietatu ustupit ?
akoze z neho vyrastie despota alebo podobne ? :)

00000101000635390006355601122092068303380683189806832802

my toto iste, ale lepsi sa to zo dna na den.sem tam ustupim, sem tam nie...ako snazim sa reagovat milo a kludnym hlasom, ale nie vzdy sa to da, sem tam aj po zadku dam a do izby odvediem.potom sa ukludni a pride s tym ze sa chce pomojkat,potom je zas ana chvilu vsetko ok:)
ale to ze musi byt silou mocou po nom/po nich, to je obdobie, ktorym si treba prejst a bude dobre...ten nas by najradsej v papucach(croxinkach) aj spal, aj kupal, aj vonku chodil, aj jedol a blabla...a ked sa nedovoli aj jaj jaaaj:)

000001010006353900063556011220920683033806831861

same here, ale zdaleka nie v takej miere - ale ked ho to drapne tak ze hneeeed rev, vesanie sa, hadzanie - ja to davam podla svojho presvedcenia - hlas nezvysujem, nebijem, nic - ale ani nepovolim. Proste stale kludne dokola - teraz to nejde, ale ty to zvladnes (klucove slovo) bohuzial sa to neda/nechcem to urobit/dat, a vidim ze mas na to nervy, ale zvladneme to ... zoberem ho do izby, spytam sa, ci sa chce ukludnit sam alebo tam mam byt s nim (vacsinou povie ze mam byt s nim a prituli sa)... minule moja mama bola svedkom takeho vystupu a musim povedat ze totalne vyfrikovala, chcela mu podsuvat nejake veci, nahradne riesnia... ukecavala ho nech neplace - bolo to hrozne a to, co nam zvycajne trva fakt ze tri az pat minut sa pretiahlo na mucivych desat. Ale ja som nepovolila, akurat som ju poslala vedla. Potom mi povedala, ze nechape jak to davam, ze ani na chvilu mi neutecu emocie. Tak som si kusla do jazyka, aby som jej nepovedala ze fakt nechcem, aby maly zazil to co ja.... ze do toho davam uplne vsetko a tesim sa z kazdeho uspechu...
Na odchody a ukoncenie cinnosti mi super funguje timer na mobile - napr. poviem, este pat minut sa budeme hrat a potom bude muzicka a ideme... ukazem mu ako sa to odpocitava a ide sa na to... to uz je dohoda (a on vie, ze dohody sa musia plnit) tak ked potom vymysla este, uz nemusim vela vysvetlovat, len poviem, mali sme dohodu, na tri ta beriem prec, odratam raz dva tri a berem ho - 95 percent pripadov ani nepipne... Minule nechcel ist ani za svet z trampoliny dole, uplne zanovity bol, chvilu som zhaluzila ze co a zrazu sa na mna kukol a hovori "daj mi minutky"... zapla som timer a o dve minuty sam zliezol a obul sa:))
ale ako som uz pisala, ja mam proste stastie - on je mega milacik, moj darcek z neba:)

00000101000635390006355601122092068303380683186106832813

Basi tak same svokra aj u mna:) zuvacky pepermintove! mu ide davat ked sa Dami prieci niecomu...zhlboka dycham vtedy, ale nepopustim ani ja veru! a tiez nechcem vychovu aku som mala ja.to si krasne napisala!
Dohoda je slovo ktore deti asi fascinuje, aj my tak ficime,napr. ideme domov z motorkou, bola dohoda ze budem cca hodku a pol a potom ho necham rano soferovat po parkovisku napr:) to si hned zapameta a ide az sa prasi:)

000001010006353900063556011220920683033806831180

skus mu pri tom robeni ranajok podat tupy nozik, kus masla a chleba, nech skusi mazat aj on. Kto bude skor :) Snazit sa odvratit jeho pozornost pocas hnevu na nieco ine pomaha.. Bitka asi nepomoze, skor objatie. To decko aj same ma po case dost svojej zlosti, ale neovladne ju. V case vzdoru je to ale normalne.

Skus si precitat tuto knizku , je tam dost vela dobrych rad
http://www.martinus.sk/?uItem=128152 Ako hovoriť, aby nás deti počúvali

00000101000635390006355601122092068303380683118006832340

s nožíkom súhlasím ale nie s odvracaním pozornosti od hnevu. keď už príde záchvat zlosti, pre dieťa je najlepšie dostať to zo seba von. odvracanie pozornosti je iba zametanie problému pod koberec, čo sa môže prejaviť neskôr v nahromadenej miere. najlepšie je predchádzať týmto výlevom a zmeniť prístup k dieťaťu od základov. neznamená to povoliť mu všetko ale správne odhadnúť potreby dieťaťa a nasmerovať ho k činnosti, ktorá nie je nebezpečná alebo nám neprekáža. obdobie vzdoru nie nie niečo čím si musí každé dieťa nevyhnutne prejsť

0000010100063539000635560112209206830338068311800683234006832812

Ale ako predchádzať tomu hnevu, ako nasmerovať dieťa k činnosti ak je to niečo nutné čo treba spraviť? Napríklad nastúpenie do autobusu, alebo kráčanie 10 minút na určené miesto.

000001010006353900063556011220920683033806831180068323400683281206834547

univerzalna uspesna manipulacia decka musi simulovat ze dieta ma na vyber :)
napr. ma na vyber ktorymi dverami do autobusu nastupime, stavime sa napr. ci bude stara babka na sedackach vzadu alebo ne ;)
ak nechce liek, tak nedostane liek len vtedy , len ak vrati dudel / co neda :)/ , atd. nie je to moc cestne , ale setri to usi

000001010006353900063556011220920683033806831180068323400683281206832856

to sa nedajú dávať univerzálne návody :) záleží od dieťaťa, od situácie. prečo dieťa odmieta nastúpiť do autobusu? prečo sa mu niekam nechce ísť?

ja som vypozorovala (na svojich deťoch) že sú náchylnejšie k protestom keď ich dlhodobo bombardujem príkazmi a zákazmi bez toho, aby som im ponúkla nejakú "náhradu" (príklad som uviedla vyššie.) keď som vkľude a mám dostatok trpezlivosti, s deťmi sa dá dohodnúť oveľa ľahšie.
a veľakrát si situácia vyžaduje tvorivosť, ku konfliktu nedôjde :) napríklad dnes sedel syn rozčapený vo dverách a dcérka sa chcela zrovna tadiaľ prechádzať s kočíkom. ale syn sa odhodlane tváril, že ju tadiaľ proste nepustí, ona z toho začala byť nervózna. mohla som s ním ísť do "sporu" a proste mu prikázať aby jej z dverí uhol, lebo tadiaľ chce prejsť (on sa ale chcel rozčapovať tak čo s tým? :-D) dala som mu do ruky dve kocky. jednu červenú, jednu zelenú, nech sa zahrá so sestričkou na semafór. začal jej vysvetlovať ktorá kocka je červená a že vtedy musí stáť a že keď bude zelená, tak ju cez dvere pustí. mali sme doma kľud, k sporu vôbec nedošlo a obe deti boli spokojné, ja tiež. keby som trvala nejako silou na tom aby sa prestal hrať tak ako chcel (rozvaľovať sa) prípadne by som ho nasilu odtiahla, tak by bol protest a krik. takto sa deti spolu zahrali.
netvrdím že ma napadne vždy niečo konštruktívne alebo že nestratím niekedy nervy ale určite cielene netlačím na dieťa svojou vôľou. niekedy "zlyhám", stratím trpezlivosť, ale tiež som iba človek :-D
vďaka tomu, že deti za ich prejavy pocitov netrestám a neponižujem, tak ich už ako tak poznám (hlavne synove) a viem čo mám čakať, ako mám reagovať, ako sa s ním dohodnúť. on je presne ten tip že mu nestačí povedať "lebo". ale ochotne poslúchne keď dostane pádny argument (neotváraj dvere, vletia sem komáre napr.).
neznamená to že mu dovolím všetko, že si nebudujem autoritu alebo pod. snažím sa to ale robiť tak, aby sa on necítil odstrčený alebo zahanbený, menejcenný a pod...

a ešte jeden postreh.. deti najviac vyvádzajú vtedy, keď sa my, dospelí sústredíme na niečo iné. potrebujú našu pozornosť, veľakrát stačí iba aby dostali skutočnú spetnú väzbu (nie nejaké bezduché uhm alebo "áno synáčik" prednesené tak, že sa dieťaťu ani nepozrieme do tváre.