cwbe coordinatez:
866
1551575
1303683
6741188
6741351
6741390
6741406
6749024
6749318
6753047

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::5
total children::2
show[ 2 | 3] flat


k0zmonAut0
HDP vnímam ako kvantitatívny indikátor, ktorý neodzrkadľuje dostatočne kvalitatívnu štruktúru hospodárstva.
Napríklad ak si kúpim pol litra vody (za 1 €) namiesto pitia pitnej vody z vodovodu (za napr. 0,1 €) zvýši sa HDP krajiny o 0,9 €.
Podobne ak si sám opravím auto, dopestujem zeleninu a podobne ušetrím prostriedky a aj HDP sa nezvýši. Túto nešetrnosť považujem za nezdravý kvantitatívny rast.

Viacerými štúdiami bolo dokázané, že rast HDP nevedie ku zvýšeniu blahobytu ľudí. Taktiež nárast spotreby nevedie k vyššiemu blahobytu. Vzhľadom na fakt, že nebola preukázaná priama korelácia, nemožno hovoriť o HDP ako objektívnom indikátore blahobytu.

Efektívna alokácia zdrojov pre mňa v posledných rokoch znamená prepúšťanie ľudí a pridávanie nadčasov pracovníkom, čo zapríčiňuje:
- nižšie príjmy štátu
- vyššiu nezamestnanosť
- väčšiu záťaž na zamestnaných (nadčasy, stres a podobne)
Za efektívnou alokáciou zdrojov sa môže označovať aj globalizáciu a napríklad dovoz paradajok zo Španielska. Myslím si, že využitím lokálnych kapacít, podporou miestneho hospodárstva získame zdravšie jedlo i podnikateľské prostredie. Jednoducho načo dovážať paradajky zo Španielska, keď u nás si môžeme vypestovať svoje a prostriedky, ktoré dáme za dovoz môžeme dať našim poľnohospodárom.

Percento populácie pod hranicou chudoby je diskutabilný indikátor, pretože je uvádzaný v dolároch, ktorý za posledné roky výraznejšie oslabil. Čiže síce na základe tohto údaju môže byť viac čínskych a indických ľudí nad hranicou chudoby, ale pri zvýšení nezamestnanosti v prvom svete (hlavne USA) to nie je žiadna výhra.

Odporúčam blog Nadi Johanisovej a jej články: Růst či nerůst? a Ekonomický růst je problém

Dôležité indikátory
Oveľa dôležitejšími číslami sú množstvo emisií CO2 a iných plynov prispievajúcich ku klimatickým zmenám, úbytok biodiverzity a lesov, množstvo alergií a civilizačných chorôb. Z môjho pohľadu rast HDP v súčasnej podobe prispieva k zvyšovaniu týchto negatívnych indikátorov.

A nie som techno-optimista, ale podľa mňa cestou je skôr inšpirácia "technológiami", ktoré príroda tisícky rokov zdokonaľuje. Koncept tzv. biomimkry. Využitie prírodných procesov namiesto umelých technológií. Navyše zníženie spotreby je nevyhnutné.
Cestu vidím v nízkouhlíkovej znalostnej ekonomike.




0000086601551575013036830674118806741351067413900674140606749024067493180675304706754551
stenlis
 stenlis      23.07.2012 - 13:21:49 (modif: 23.07.2012 - 20:00:26), level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Odporúčam blog Nadi Johanisovej a jej články

Zbezne som prebehol a vidim tam tri problemy:

1) pouziva stare data (napr. mnozstvo lesov sa teraz medzirocne zvacsuje)
2) pouziva vela spekulativnej ekonomiky (ISEW)
3) spekulativne veci 'ohyba' smerom k svojmu posolstvu (napr. nespomina ze ISEW pre krajiny mimo USA rastie)

000008660155157501303683067411880674135106741390067414060674902406749318067530470675455106790493
k0zmonAut
 k0zmonAut      15.08.2012 - 22:47:43 , level: 2, UP   NEW
prečo je ISEW špekulatívna ekonomika?

00000866015515750130368306741188067413510674139006741406067490240674931806753047067545510679049306792776
stenlis
 stenlis      17.08.2012 - 10:22:38 [1K] , level: 3, UP   NEW
neexistuje jednoznacna definicia vzorca pre ISEW, existuje len mnozstvo ludi s rozdielnymi nazormi. ISEW sa snazi zosuladit veci ako znecistenie prostredia ci pozitivne externality do jednej hodnoty, pritom su to samo o sebe nie uplne jednoznacne definovatelne veci, nehovoriac o tom ako sa tam vlastne daju zosuladit jednotky spolu s vecami ako distribucia bohatstva a podobne.

Ide o to, ktore ukazovatele vyberies a aku vahu im das a s tym sa da velmi pekne manipulovat.

Na druhej strane mas pomerne jednoznacne indikatory ako
- dlzka zivota
- umrtnost novorodencov
- miera gramotnosti
- percento domacnosti s kanalizaciou, elektrikou a pod
- miera zamestnanosti
- GINI

0000086601551575013036830674118806741351067413900674140606749024067493180675304706754474
stenlis
 stenlis      23.07.2012 - 12:30:47 [1K] , level: 1, UP   NEW
Viacerými štúdiami bolo dokázané, že rast HDP nevedie ku zvýšeniu blahobytu ľudí.

Tak tie studie zacituj. Nehovorim, ze ide o kauzalitu - zvysenie HDP sposobi zvysenie blahobytu. Je to skor o tom, ze zvysenie realneho HDP je ukazovatelom ze sa ekonomike dari a ked sa ekonomike dari, rastie blahobyt ludi.

Tu je studia korelacie realneho HDP ku roznym ukazovatelom:
http://filipspagnoli.wordpress.com/stats-on-human-rights/statistics-on-gross-domestic-product-correlations

Ukazuje, ze rast HDP vzdy koreluje so zlepsenim zivotnych podmienok.

Napríklad ak si kúpim pol litra vody (za 1 €) namiesto pitia pitnej vody z vodovodu (za napr. 0,1 €) zvýši sa HDP krajiny o 0,9 €.

HDP sa uvadza osetrene o kupnu silu (tzv Purchasing Power Parity). Tzn. zoberie sa hodnota kosa vyrobkov a sluzieb a porovna sa jej cena s cenou oproti vztaznemu roku. O tento pomer sa potom osetri HDP. Ak by ludia zacali kupovat vodu masovo za 1 Eur za liter, vystupil by tento novy nepomer ceny v referencnom kosi a realna hodnota HDP by bola udavana o to mensia.

Percento populácie pod hranicou chudoby je diskutabilný indikátor, pretože je uvádzaný v dolároch, ktorý za posledné roky výraznejšie oslabil.

Detto - cena sa udava v dolaroch zo vztazneho roku - tzn., ze jej hodnota sa s poklesom ceny dolara tiez meni.

Efektívna alokácia zdrojov pre mňa v posledných rokoch znamená prepúšťanie ľudí a pridávanie nadčasov pracovníkom, čo zapríčiňuje:
- nižšie príjmy štátu
- vyššiu nezamestnanosť
- väčšiu záťaž na zamestnaných (nadčasy, stres a podobne)

V tom pripade mas o efektivite alokacie zdrojov zvlastne pokrivenu predstavu.

Oveľa dôležitejšími číslami sú množstvo emisií CO2 a iných plynov prispievajúcich ku klimatickým zmenám, úbytok biodiverzity a lesov,

Tie ukazovatele su dolezite hlavne pre rozvinute krajiny. Ak das krajine ako napr. Kambodza na vyber - a) zavriet vsetky fabriky na palenie tehal, b) investovat 500 mil USD do znizenia emisii fabrik na tehly, c) nechat fabriky s emisiami tak ako su, tak si zarucene takmer jednohlasne vyberu moznost c), pretoze na b) nemaju peniaze. Az dosiahnu urciteho stupna rozvoja (ktory bude odzrkadleny mnozstvom realneho HDP na hlavu), zacnu sami pozadovat zlepsenie emisii.

dľa mňa cestou je skôr inšpirácia "technológiami", ktoré príroda tisícky rokov zdokonaľuje. Koncept tzv. biomimkry. Využitie prírodných procesov namiesto umelých technológií.

Ale ved ludia stale skumaju prirodu a poznatky prenasaju do technologii. Vid napr. http://www.cracked.com/article_19282_5-advanced-technologies-still-catching-up-to-invertebrates.html

Problem je, ze mnohe 'riesenia' s ktorymi evolucia prisla su zalostne neefektivne - vid napr. sietnica ludskeho oka.

000008660155157501303683067411880674135106741390067414060674902406749318067530470675447406790501
k0zmonAut
 k0zmonAut      15.08.2012 - 22:52:43 , level: 2, UP   NEW
Tak tie studie zacituj. Nehovorim, ze ide o kauzalitu - zvysenie HDP sposobi zvysenie blahobytu. Je to skor o tom, ze zvysenie realneho HDP je ukazovatelom ze sa ekonomike dari a ked sa ekonomike dari, rastie blahobyt ludi.
Štúdie:
"Easterly (senior Economist at the World Bank) set out to investigate whether life improves when a poor Togo becomes a richer Togo by looking at how ninetyfive indicators of well-being in a wide range of countries had been affected by increase in national income over the past thirty to forty years. He found, much to his surprise, that only five indicators could be shown to have been improved by growth. The improvements were higher protein and calorie intakes, more telephones, more commercial vehicles and governements that broke contracts less ofte. The evidence that life gets better during growth is surprisingly uneven" z knihy Life During Growth (1997)
Plus tam boli ďalšie výskumy v Británii a ďalších 8 krajinách EÚ v sedemdesiatych rokoch a ukázali, že oveľa viac ako rast HDP ovplyvňovalo blahobyt ľudí ich zdravie, rodinný stav a spol. Mám to z knihy od Richarda Douthwaite - The Growth Illusin, kde tiež spomína ISEW.

Súhlasím, že ak sa ekonomike darí, tak rastie aj blahobyt ľudí, ale treba to merať viacerými indikátormi. Napríklad v SR rástol HDP veľmi rýchlo, ale v podstate len na výrobe automobilov, elektroniky a spol. Ale keď sa automobilkám prestane dariť, zbalia sa, tak nastane po rokoch vysokého HDP obrovská nezamestnanosť. Doplnil by som, že ak sa lokálnej ekonomike z dlhodobého pohľadu darí, rastie blahobyt ľudí v nej.

HDP sa uvadza osetrene o kupnu silu (tzv Purchasing Power Parity). Tzn. zoberie sa hodnota kosa vyrobkov a sluzieb a porovna sa jej cena s cenou oproti vztaznemu roku. O tento pomer sa potom osetri HDP. Ak by ludia zacali kupovat vodu masovo za 1 Eur za liter, vystupil by tento novy nepomer ceny v referencnom kosi a realna hodnota HDP by bola udavana o to mensia.

To je ale len o zmene ceny rovnakého výrobku (koša). Ak nahradíš balenú vodu, vodou z vodovodu, pochybujem, že štatistický úrad zmení referenčný kôš výrobkov.

Ďalším príkladom sú napríklad živelné pohromy, ktorých náklady sa zarátavajú do HDP, ale neprinesú krajine nič. Alebo nákupy potravín v zahraničných hypermarketoch(odliv zisku preč). Keď ľudia doma pestovali na záhradkách, tak sa to nikde nevykazovalo, teraz keď majú bazény a kupujú lacné potraviny z hypermarketov HDP vzrástlo, ale zdravší a bohatší asi nebudú.

AD Kambodža

Hej, jasne, je až perverzné požadovať od Kambodže zníženie CO2, keď Slovensko míňa 100 x viac emisií na obyvateľa. Každopádne náklady na odstraňovanie následkov klimatickej zmeny sú päť krát vyššie (5% svetového HDP) ako investície do ich prevencie (1%).

Inak rád sa ďalej pobavím na túto tému, lebo sa tomu celkom venujem. A dík za tie linky, vyzerajú fit. Prelustrujem podrobnejšie.