 |
|
| node: | Rast HDP vs blahobyt |
| template: | 4 |
| parent: | Re[6]: ekonomika / ekonómia |
| owner: | k0zmonAut |
| viewed by: | |
| created: | 22.07.2012 - 12:06:33 |
|
cwbe coordinatez: 866 1551575 1303683 6741188 6741351 6741390 6741406 6749024 6749318 6753047 ABSOLUT KYBERIA |
| permissions | |
| you: | r, |
| system: | public |
| net: | yes |
total descendants::5
total children::2
| k0zmonAut | 0 |
HDP vnímam ako kvantitatívny indikátor, ktorý neodzrkadľuje dostatočne kvalitatívnu štruktúru hospodárstva.
Napríklad ak si kúpim pol litra vody (za 1 €) namiesto pitia pitnej vody z vodovodu (za napr. 0,1 €) zvýši sa HDP krajiny o 0,9 €.
Podobne ak si sám opravím auto, dopestujem zeleninu a podobne ušetrím prostriedky a aj HDP sa nezvýši. Túto nešetrnosť považujem za nezdravý kvantitatívny rast.
Viacerými štúdiami bolo dokázané, že rast HDP nevedie ku zvýšeniu blahobytu ľudí. Taktiež nárast spotreby nevedie k vyššiemu blahobytu. Vzhľadom na fakt, že nebola preukázaná priama korelácia, nemožno hovoriť o HDP ako objektívnom indikátore blahobytu.
Efektívna alokácia zdrojov pre mňa v posledných rokoch znamená prepúšťanie ľudí a pridávanie nadčasov pracovníkom, čo zapríčiňuje:
- nižšie príjmy štátu
- vyššiu nezamestnanosť
- väčšiu záťaž na zamestnaných (nadčasy, stres a podobne)
Za efektívnou alokáciou zdrojov sa môže označovať aj globalizáciu a napríklad dovoz paradajok zo Španielska. Myslím si, že využitím lokálnych kapacít, podporou miestneho hospodárstva získame zdravšie jedlo i podnikateľské prostredie. Jednoducho načo dovážať paradajky zo Španielska, keď u nás si môžeme vypestovať svoje a prostriedky, ktoré dáme za dovoz môžeme dať našim poľnohospodárom.
Percento populácie pod hranicou chudoby je diskutabilný indikátor, pretože je uvádzaný v dolároch, ktorý za posledné roky výraznejšie oslabil. Čiže síce na základe tohto údaju môže byť viac čínskych a indických ľudí nad hranicou chudoby, ale pri zvýšení nezamestnanosti v prvom svete (hlavne USA) to nie je žiadna výhra.
Odporúčam blog Nadi Johanisovej a jej články: Růst či nerůst? a Ekonomický růst je problém
Dôležité indikátory
Oveľa dôležitejšími číslami sú množstvo emisií CO2 a iných plynov prispievajúcich ku klimatickým zmenám, úbytok biodiverzity a lesov, množstvo alergií a civilizačných chorôb. Z môjho pohľadu rast HDP v súčasnej podobe prispieva k zvyšovaniu týchto negatívnych indikátorov.
A nie som techno-optimista, ale podľa mňa cestou je skôr inšpirácia "technológiami", ktoré príroda tisícky rokov zdokonaľuje. Koncept tzv. biomimkry. Využitie prírodných procesov namiesto umelých technológií. Navyše zníženie spotreby je nevyhnutné.
Cestu vidím v nízkouhlíkovej znalostnej ekonomike.
Napríklad ak si kúpim pol litra vody (za 1 €) namiesto pitia pitnej vody z vodovodu (za napr. 0,1 €) zvýši sa HDP krajiny o 0,9 €.
Podobne ak si sám opravím auto, dopestujem zeleninu a podobne ušetrím prostriedky a aj HDP sa nezvýši. Túto nešetrnosť považujem za nezdravý kvantitatívny rast.
Viacerými štúdiami bolo dokázané, že rast HDP nevedie ku zvýšeniu blahobytu ľudí. Taktiež nárast spotreby nevedie k vyššiemu blahobytu. Vzhľadom na fakt, že nebola preukázaná priama korelácia, nemožno hovoriť o HDP ako objektívnom indikátore blahobytu.
Efektívna alokácia zdrojov pre mňa v posledných rokoch znamená prepúšťanie ľudí a pridávanie nadčasov pracovníkom, čo zapríčiňuje:
- nižšie príjmy štátu
- vyššiu nezamestnanosť
- väčšiu záťaž na zamestnaných (nadčasy, stres a podobne)
Za efektívnou alokáciou zdrojov sa môže označovať aj globalizáciu a napríklad dovoz paradajok zo Španielska. Myslím si, že využitím lokálnych kapacít, podporou miestneho hospodárstva získame zdravšie jedlo i podnikateľské prostredie. Jednoducho načo dovážať paradajky zo Španielska, keď u nás si môžeme vypestovať svoje a prostriedky, ktoré dáme za dovoz môžeme dať našim poľnohospodárom.
Percento populácie pod hranicou chudoby je diskutabilný indikátor, pretože je uvádzaný v dolároch, ktorý za posledné roky výraznejšie oslabil. Čiže síce na základe tohto údaju môže byť viac čínskych a indických ľudí nad hranicou chudoby, ale pri zvýšení nezamestnanosti v prvom svete (hlavne USA) to nie je žiadna výhra.
Odporúčam blog Nadi Johanisovej a jej články: Růst či nerůst? a Ekonomický růst je problém
Dôležité indikátory
Oveľa dôležitejšími číslami sú množstvo emisií CO2 a iných plynov prispievajúcich ku klimatickým zmenám, úbytok biodiverzity a lesov, množstvo alergií a civilizačných chorôb. Z môjho pohľadu rast HDP v súčasnej podobe prispieva k zvyšovaniu týchto negatívnych indikátorov.
A nie som techno-optimista, ale podľa mňa cestou je skôr inšpirácia "technológiami", ktoré príroda tisícky rokov zdokonaľuje. Koncept tzv. biomimkry. Využitie prírodných procesov namiesto umelých technológií. Navyše zníženie spotreby je nevyhnutné.
Cestu vidím v nízkouhlíkovej znalostnej ekonomike.