Tak tie studie zacituj. Nehovorim, ze ide o kauzalitu - zvysenie HDP sposobi zvysenie blahobytu. Je to skor o tom, ze zvysenie realneho HDP je ukazovatelom ze sa ekonomike dari a ked sa ekonomike dari, rastie blahobyt ludi.
Štúdie:
"Easterly (senior Economist at the World Bank) set out to investigate whether life improves when a poor Togo becomes a richer Togo by looking at how ninetyfive indicators of well-being in a wide range of countries had been affected by increase in national income over the past thirty to forty years. He found, much to his surprise, that only five indicators could be shown to have been improved by growth. The improvements were higher protein and calorie intakes, more telephones, more commercial vehicles and governements that broke contracts less ofte. The evidence that life gets better during growth is surprisingly uneven" z knihy Life During Growth (1997)
Plus tam boli ďalšie výskumy v Británii a ďalších 8 krajinách EÚ v sedemdesiatych rokoch a ukázali, že oveľa viac ako rast HDP ovplyvňovalo blahobyt ľudí ich zdravie, rodinný stav a spol. Mám to z knihy od Richarda Douthwaite - The Growth Illusin, kde tiež spomína ISEW.

Súhlasím, že ak sa ekonomike darí, tak rastie aj blahobyt ľudí, ale treba to merať viacerými indikátormi. Napríklad v SR rástol HDP veľmi rýchlo, ale v podstate len na výrobe automobilov, elektroniky a spol. Ale keď sa automobilkám prestane dariť, zbalia sa, tak nastane po rokoch vysokého HDP obrovská nezamestnanosť. Doplnil by som, že ak sa lokálnej ekonomike z dlhodobého pohľadu darí, rastie blahobyt ľudí v nej.

HDP sa uvadza osetrene o kupnu silu (tzv Purchasing Power Parity). Tzn. zoberie sa hodnota kosa vyrobkov a sluzieb a porovna sa jej cena s cenou oproti vztaznemu roku. O tento pomer sa potom osetri HDP. Ak by ludia zacali kupovat vodu masovo za 1 Eur za liter, vystupil by tento novy nepomer ceny v referencnom kosi a realna hodnota HDP by bola udavana o to mensia.

To je ale len o zmene ceny rovnakého výrobku (koša). Ak nahradíš balenú vodu, vodou z vodovodu, pochybujem, že štatistický úrad zmení referenčný kôš výrobkov.

Ďalším príkladom sú napríklad živelné pohromy, ktorých náklady sa zarátavajú do HDP, ale neprinesú krajine nič. Alebo nákupy potravín v zahraničných hypermarketoch(odliv zisku preč). Keď ľudia doma pestovali na záhradkách, tak sa to nikde nevykazovalo, teraz keď majú bazény a kupujú lacné potraviny z hypermarketov HDP vzrástlo, ale zdravší a bohatší asi nebudú.

AD Kambodža

Hej, jasne, je až perverzné požadovať od Kambodže zníženie CO2, keď Slovensko míňa 100 x viac emisií na obyvateľa. Každopádne náklady na odstraňovanie následkov klimatickej zmeny sú päť krát vyššie (5% svetového HDP) ako investície do ich prevencie (1%).

Inak rád sa ďalej pobavím na túto tému, lebo sa tomu celkom venujem. A dík za tie linky, vyzerajú fit. Prelustrujem podrobnejšie.