trauma doktor ma nepozdravil? :) to nemyslíš vážne že????

poviem ti to už takto polopatisticky... mne tie tvoje tvrdenia že pôrod nech je hocijaký, len nech je výsledkom zdravé dieťatko, prídu podobné, ako keby si tvrdila, že nech je sex hocijaký, len nech muž do mňa vstrekne semeno.. pôrod je aj psychický proces (uvoľňovanie hormónov závisí od psychickej pohody ženy - nemôže sa ti zároveň uvoľňovať adrenalín aj oxytocín že? :))
by si sa čudovala, ale ja som celkom racionálny človek... na rozdiel od niektorých iných racionálne založených si však nemyslím že som majster sveta a nemám bohorovnú istotu, že ak zasiahnem zásadným spôsobom do procesov, ktoré sa v prírode formovali x milión rokov, tak sa určite nič nestane a ja som tá múdra lebo nie som ani patetická ani citlivka...
je známe že vysoké dávky oxytocínu ktoré produkuje ženské telo počas pôrodu, môžu viesť až k zmenenému stavu vedomia, úplnému vytrateniu pocitu bolesti (zažila som to aniž by som to dopredu čakala, takže to nie je výmysel) a pretrvávajú v tele matky a dieťaťa po niekoľko ďalších týždňov po pôrode, dodávajú matke silu starať sa o dieťa a hladko zvládnuť všetky nasledovné trable materstva... to neznamená preboha že žena ktorá to tak nezažije je zlá, alebo že má hodiť decko do koša a skúsiť to teda "lepšie"... čo to ale znamená je, že by sme nemali tieto veci brať na ľahkú váhu a robiť z rodiacich žien ktoré majú svoje predstavy o pôrode citlivky...
pozri, ja som sa na prvý pôrod pripravila, bola som si pozrieť pôrodnicu, rozprávala sa s lekármi o predstave svojej, do pôrodnice som sa tešila (neuveríš ale tešila som sa tam ako na dovolenku) nebola som predpojatá ani vystresovaná.. veci sa mali tak, že v deň narodenia môjho syna našu pôrodnicu maľovali a keď som prišla do pôrodnice kde som nikdy predtým nebola, už som aktívne rodila, bolo mi uriti či sa doktor na mňa mračí alebo ma nepozdraví.. ale NEŽELALA som si nástrih, neželala som si oxytocín na odlúčenie placenty a neželala som si aby mi zobrali po pôrode dieťa. (polohu na chrte som vtedy prekusla že OK nebudem za hysterku, aj keď tiež som si ju neželala a dnes viem že som bola sprostá že som netrvala na mnou zvolenej polohe) stčí na vysvetlenie? :)
tie káčka vypovedajú iba o tom že asi nie som jediná taká šibnutá ktorá rieši to ako jej deti prídu na svet a čo sa pri tom stane. z toho dôvodu ma tešia, inak mám k-čka vieš kde :)

taký záver na zamyslenie inak... videla som dokument o ženských obriezkach a že teda v čom je problém tohoto "inštitútu", prečo sa ženy proti nemu nebúria... v tom dokumente matky dievčat, ktoré mali byť obrezané, aj napriek tomu že tú obriezku zažili v detve ako traumatickú a bolestivú, radili svojim dcéram nechať sa obrezať, lebo že ked sa raz vydajú a ich muž pri súloži uvidí klitoris, tak bude z niečoho tak odporného natoľko zdesený, že im ho vyreže... a to je teda horšie ako nechať sa obrezať... ja tu vidím veľkú analógiu s nástrihom (je lepšie nechať sa nastrihnúť ako sa dotrhať) a mama mi tiež tvrdila (ked som bola dopredu z nástrihu znechutená) že tak je to lepšie... čuduj sa svete, stačilo ísť rodiť 10km za hranice a tam sa nástrih NEROBÍ... dokedy si ženy na sk nechajú dobrovolne mrzačiť vlastné telo? to si ho vôbec nevážia alebo im na ňom nezáleží? to v mene nejakého mýtu o lepšom nástrihu budú teda hrať hrdinky a nechajú si strihať do genitálií a vysmievať iné ženy ktoré to tak nechcú? mňa takéto veci desia keď ich vidím vo veľkom merítku... davová mentalita je fakt pre mňa veľkou záhadou :)