Neviem, čo za preklady to máš, ale sluha/pán nie je to isté, ako otrok/pán. Ďalšia bežná chyba je doslovné chápanie podobenstiev. Otroctvo bolo v prostredí, v ktorom kresťanstvo vzniklo, bežné (Rím, staroveké civilizácie, barbarské kmene). Pochybujem, že to bolo niečo iné, než základná myšlienka, že pred Bohom sme si všetci rovní a že máme milovať svojho blížneho (ba aj nepriateľa), čo do tej doby dlhodobo spoločensky tolerovaný jav za pár storočí rozpustilo a potlačilo.

Vtip je v tom, že ľudia k sebe boli dobrí aj predtým (empatia a súcit sú do istej miery prirodzené), my sa ale bavíme o morálke, teda o tom, čo je to byť dobrý. Kresťan, na rozdiel od povedzme moslima z Talibanu, si nemôže o sebe myslieť, že je dobrý, keď spolu so strýkami zakopú do zeme jeho sestru, lebo ju predtým znásilnil jeho kamarát a tým ona pošpinila česť rodiny, ktorú takto oni očistia (čo je v tejto morálke "dobré").

Takto uvažujem ako dospelý človek. Dovidenia (zase o rok? :)