.

The monsters make me hide, perhaps I'll eat myself alive..

* Jednou z možností jsou kvalitnější potraviny, které zajistí produkci potřebných vitamínů nebo v ní zvýší obsah minerálních prvků. Pro obyvatele rozvojových zemí trpících hladem a podvýživou představují geneticky modifikované plodiny obrovskou šanci na zdraví a na přežití.

problém "nekvalitných" potravín je práve v tom, že sa z pestovania urobil byznis a človek do toho príliš začal montovať rozum. v snahe dopestovať čo najviac každý rok a za každú cenu sa vyčerpáva pôda, neobsahuje všetky potrebné minerálne látky, ktoré potom chýbajú aj v plodinách, tie ľahšie chorľavejú, napádajú ich škodci, čo si potom vyžaduje postreky. minerálne látky dostaneš do rastliny z pôdy a zo slnka. (aspoň mi to tak pripadá logické a ak nie, tak by som sa rada oboznámila so spôsobom, akú úlohu v tomto zohráva genetika) ak minerály nie sú v pôde, nie je mi celkom jasné ako inak sa môžu v rastline "objaviť".
najzdravší a najprospešnejší spôsob ako ochrániť rastliny pred škodcami (okrem dobre oddýchnutej a živinami zásobenej pôdy) je symbiotické pestovanie. najznámejší príklad je cibuľa pestovaná s mrkvou (tieto dve plodiny sa navzájom podporujú, odháňajú si škodcov) ale tiež pestovanie takých jahôd s cesnakom, rajčín s bazalkou, atď atď. samozrejme, že takéto pestovanie je aj náročnejšie ale v konečnom dôsledku (keď sa pozrieme aké veľké finančné prostriedky sa vynakladajú na udržiavanie monokultúr a koľko postrekov a iných umelých zásahov si to vyžaduje) to možno ani nie je až taký veľký rozdiel. v dobe technizácie poľnohospodárstva sa tiež hovorilo o tom ako sa nasýtia "davy" ako to každému prospeje, aký priaznivý vplyv to bude mať na ceny potravín a pod. a čo sa stalo? veľa z toho je pravda, na druhej strane tu máme potraviny bez chuti, plné chemického sajrajtu, plodiny, ktoré sme schopní dopestovať aj doma, dovážame z druhej strany zemegule, kde sa trhajú ešte zelené a tým sa ochudobňujú o časť životodarnej sily, ktorú by mohli získať zo slnka keby prirodzene dozreli a pod. ..a ľudia v treťom svete stále hladujú, nič sa nezmenilo, potravinami sa akurát plytvá a nevieme si ich vážiť. staré dobré odrody "vymierajú" pretože ich nemá kto pestovať, resp. ich pestovaniu a množeniu sa venuje už iba niekoľko nadšencov. už bez genetickej modifikácie ľudia vyšľachtili odrody odolné voči chladu, pliesňam, chuťovo variabilné... ale na tom sa nedá zarobiť toľko peňazí ako na niečom čo si môžeš patentovať :)

* Když začali například obyvatelé čínského venkova pěstovat geneticky modifikovanou sóju, jež nepotřebuje postřiky proti škůdcům, byli v následujících letech zdravější než rolníci z oblastí, kde se sója stále ještě chrání toxickými postřiky

to je chyba chemických postrekov a príčinu treba hľadať v tom, čo som napísala už vyššie. zdravie plodín sa dá dosiahnuť celkom čisto a jednoducho, rešpektovaním prirodzených zákonitostí pestovania plodín. je absurdné poliať rastlinu (keď klíči, rastie, dozrieva) jedom a potom čakať, že z toho vyrastie "jedlo".

* Geneticky modifikované rostliny lze využít k čištění půd kontaminovaných toxickými látkami.
hm. o tom nič neviem. takže sa nebudem vyjadrovať.
* Mohou produkovat nové léky.

* Geneticky modifikované plodiny procházejí tak důkladnými testy, jaké neabsolvuje žádná jiná rostlina vstupující do služeb člověka.
:) toto je smiešne. a akou kontrolou by mala prejsť mrkva ktorú si dopestujem doma na zahrade z minuloročného semena? mám ju zaniesť do laboratória a čakať či mi tam povolia jej konzumáciu a označia ju za zdravotne nezávadnú? inak tento argument sa veľmi často používa aj pri liekoch a všelijakých sajrajtoch. "liek prešiel dôkladnými testami bla bla"... pravdou ale je že čas je najlepší test všetkého "nového", neznámeho. v minulom storočí sa tehotné ženy vyšetrovali rentgenom a tiež sa tvrdilo, že je to všetko preklepnuté, overené, až kým sa nezačali u detí objavovať vo veľkej miere nádorové ochorenia. u GM potravín môžeš testovať ich obsach výživných látok, škodlivín a pod. ale môžeš testovať aj to ako zmenia ostatné úžitkové potraviny, aký dlhodobý vplyv budú mať na ľudský organizmus? nechce sa mi vymýšľať do akých oblastí by mohli zasiahnuť a čo v prírode pomeniť. len som obozretná, keď počujem argument, že niečo je tak veľmi dobre a stopercentne preskúmané a preverené. pretože x krát som mala možnosť vidieť, že sú to jednoducho iba kecy, ktoré majú ľudí upokojiť a vniesť do problematiky nádych "vedeckosti" a exaktnosti.

nechám na každom nech si myslí o mojom príspevku či sa jedná o "hon na čarodejnice" resp. o nejakú prirodzenú nedôveru k novým veciam. viem že rastliny sa dajú pestovať tak aby boli zdravé a z výživového hľadiska hodnotné. bez neprirodzených zásahov, skôr rešpektovaním ich prirodzenej povahy. z takého pestovania má človek nielen osoh, ale aj radosť a hlavne sa naučí viac pozorovať prírodu a tak sa učiť, nie zasahovať za každú cenu "silou intelektu", pretvárať veci nasilu podľa svojich potrieb. možno som naivný romantik alebo stredoveký zatemnenec, ale mňa nejako ten optimizmus z úspechov vedy (po všetkých tých fiaskách čo vidím v našej krátkej - dlhej histórii) nejako prešiel

koncept GMO ako nastroja je fajn myslienka, ale tiez ma svoje medzery - my ten nastroj totiz pouzivame o dost inak nez evolucia (nieze by sme nemali dobry umysel). A neda sa to celkom porovnat ani s prirodzenym ludskym slachtenim / krizenim, pretoze tam boli medzidruhove bariery.

Tie ale GMO prave prekonava, mozes zobrat svetielkujuci gen z podmorskej ryby a vlozit ho do zemiakov, to je ten naprosto novy faktor.

Take tie reci o tom, ze kazdy nastroj sa da pouzit na ucely dobre aj spatne su podla mna jalova abstrakcia, ktora ti v konecnom dosledku nepovie nic.
Ovela zaujimavejsie je pozerat sa na to, ako sa niektore veci skutocne pouzivaju.
Jedna z najlepsich veci na GMO z pohladu ich producentov je podla mna ta, ze sa daju patentovat. Zatial co bezna kukurica od neolitickej revolucie az po 20. storocie bola sprostou nevynosnou open - source plodinou, GMO sa da patentovat a to sa potom az zisky tocia. Ked k tomu pridas kampan za jej co najsirsie pouzivanie, pri troche stastia raz mozno dosiahnes aj monopol na produkciu kukuricneho osiva a to chcem vidiet, ako takato konstalacia pomoze v boji s hladomorom.

ja zareagujem trochu a teda tiez nie som gen. odbornik.

jednoducho pastnem veci z greenpeacce stranky ( ked uz to bolo raz napisane )

osobne mi najhorsie pride nebezpecenstvo kontaminacie a to ze sa tym strati biodiverzita. kedze GMO su ,,lepsie na prezitie ,, tak lahko vytlacia ostatne druhy

Kontaminácia
Peľ z GM polí sa v závislosti od poveternostných podmienok šíri na veľké vzdialenosti. Ak dôjde ku kontaminácii okolitých polí, je nutné podľa legislatívy EÚ všetky produkty, u ktorých je obsah GM zložky vyšší ako 0,9 %, označiť ako GM úrodu. Kontaminovanú produkciu môže byť veľký problém predať. Pestovanie GMO tak ohrozuje ekologické ako aj konvenčné poľnohospodárstvo. Aj keď Slovenská republika má zákon o pestovaní GM rastlín (legislatíva), tento zákon ešte stále dostatočne neochráni poľnohospodárov pred kontamináciou.


mýtus č.1: Geneticky modifikované organizmy nie sú ničím novým. Genetické inžinierstvo je dokonalejšia a časovo úspornejšia forma šľachtenia.

Mýtus č.2: Potraviny z GMO sú najdôkladnejšie prevereným a najprísnejšie kontrolovaným tovarom.

Mýtus č.3: Pestovanie GM plodín umožní znížiť či dokonca eliminovať spotrebu toxických postrekov. Preto je i výhrou pre životné prostredie.

Mýtus č.4: GMO pomôže poľnohospodárstvu a rozvoju vidieckych oblastí.

Mýtus č.5: GMO je jedinou nádejou, ako nasýtiť rastúcu svetovú populáciu.

Mýtus č.1: Geneticky modifikované organizmy nie sú ničím novým. Genetické inžinierstvo je dokonalejšia a časovo úspornejšia forma šľachtenia.
Áno, vďaka konvenčným spôsobom šľachtenia dnes existuje mnoho živočíchov a rastlín, ktoré kedysi neexistovali. Gény, ktoré za to môžu, ale vždy pochádzali z rovnakého druhu, či z druhov blízko príbuzných. Moderné genetické inžinierstvo však prenáša gény medzi úplne odlišnými organizmami. Gén ryby alebo vírusu sa umiestni do DNA paradajky a podobne. Vznikajú tak organizmy, ktoré by tradičným spôsobom šľachtenia nikdy vzniknúť nemohli.


Mýtus č.2: Potraviny z GMO sú najdôkladnejšie prevereným a najprísnejšie kontrolovaným tovarom.
Každé priemyslové odvetvie a každá firma rada uvádza, že práve jej produkty prešli tým najdôkladnejším vedeckým skúmaním a kontrolou. Či už ide (či išlo) o jadrový priemysel, výrobcov PVC, MSG, fermetrazínu, DDT, alebo si spomeňme na ešte nedávne dušovanie "vedcov", že choroba šialených kráv nie je prenosná na človeka.

V Spojených štátoch, kde GM potraviny zažili svoju premiéru a odkiaľ si podľa propagátorov GMO máme brať príklad, sa neprevádzkujú žiadne nezávislé testovania ich bezpečnosti. Už v roku 1992 americké ministerstvo zdravotníctva zaradilo bez nezávislého vedeckého posúdenia GM potraviny do kategórie "generally regarded as safe" (GRAS), alebo "všeobecne považované za bezpečné." Z tohoto titulu nemusí byť bezpečnosť GM potravín podľa zákona nijakým spôsobom nezávisle preverovaná. Vládne orgány sa spoliehajú na údaje od biotechnologických firiem, ktoré uskutočňujú bezpečnostné testy sami a sami tiež určujú, či nový produkt spadá do katégorie GRAS. Tento model firmám samozrejme vyhovuje, lebo zaručuje, že cesta produktu z laboratória na pulty obchodov nebude dlhá a "zbytočne" komplikovaná.

Preverovavie vplyvu GM plodín na životné prostredie nie je o nič prísnejšie. Osvedčenie o ekologickej bezpečnosti v Spojených štátoch vydáva ministerstvo poľnohospodárstva, ktoré však dosiaľ neodmietlo ani jednu žiadosť o registráciu novej GM plodiny! I americké ministerstvo poľnohospodárstva je odkázané výhradne na štúdie vypracované osivárskymi spoločnosťami. Ako perličku môžeme uviesť, že súčasná ministerka poľnohospodárstva, Ann Venemanová, pôsobila v správnej rade firmy Calgene Inc. (dnes ju vlastní najväčšia biotechnologická spoločnosť Monsanto) a riaditeľ odboru kontroly GMO pri zdravotnej inšpekcii ministerstva poľnohospodárstva, Neil Hoffman, zase pre zmenu pracoval pre firmu Paradigm Genetics.


Mýtus č.3: Pestovanie GM plodín umožní znížiť či dokonca eliminovať spotrebu toxických postrekov. Preto je i výhrou pre životné prostredie.
Opak sa javí pravdou. Podľa každoročne aktualizovanej štúdie amerického ministerstva poľnohospodárstva sa za posledných deväť rokov, keď sa v Spojených štátoch GM plodiny pestujú, spotreba postrekov zvýšila o desiatky tisíc ton.

V súčasnej dobe je približne 80% GM plodín na trhu tzv. herbicíd tolerantné (tj. znesie viac postrekov proti burinám), zvyšok tvoria insekticídne (rastliny si samé produkujú jed proti škodcom). Najrozšírenejšou GM plodinou je pritom herbicíd tolerantná sója (tzv. Roundup Ready), ktorá je prispôsobená tomu, aby odolávala najpredávanejšiemu herbicídu firmy Monsanto, Roundupu. Podľa už spomínanej štúdie používají farmári pestujúci Roundup Ready sóju dvojnásobne viac herbicídov ako farmári, ktorí pestujú konvenčné odrody. A tento nepomer sa bude naďalej zväčšovať.

Menej početnou skupinou GM plodín sú tzv. Bt plodiny (prevažne Bt kukurica). Tie dokážu produkovať svoj vlastný insekticíd, čo znižuje nutnosť postrekov. Na prvý pohľad dobrá myšlienka, ale ani tu nie je mnoho dôvodov k optimizmu. Bacillus thuringiensis (Bt) – prírodná pôdna baktéria, ktorá hubí určitý druh škodlivého hmyzu – je jedným z nejnebezpečnejších známych insekticídov, a je mnoho rokov používaná ako postrek aj ekologickými poľnohospodármi. Tým, že u geneticky upravených Bt plodín je tento toxín prítomný v každej bunke rastliny, dochádza k jeho nadprodukcii v prírode. To s veľkou pravdepodobnosťou povedie k stavu, keď sa škodlivý hmyz stane voči Bt rezistentným. Poľnohospodárstvo tak môže stratiť jeden z velmi účinných nástrojov.


Mýtus č.4: GMO pomôže poľnohospodárstvu a rozvoju vidieckych oblastí.
I tento argument sa zatiaľ ukazuje ako mylný. Pozrime sa opäť do Spojených štátov, kde majú s pestovaním GMO už niekoľkoročnú skúsenosť.

Náklady i výnosy poľnohospodárov, ktorí pestujú konvenčné a GM plodiny, sú približne rovnaké. Americkí farmári však kvôli pestovaniu GMO stratili celý európsky trh s kukuricou, lebo EÚ odmietla vystaviť európskych spotrebiteľov zbytočnému riziku. I preto sa farmári nedávno rezolútne postavili proti úmyslom Monsanta experimentovať s Bt pšenicou. Obávali sa, že by v Európe prišli aj o trh s touto dôležitou komoditou.

Zmluvné podmienky o používaní GM osiva nie sú z pohľadu poľnohospodárov tiež vôbec také priateľské. GM osivo je totiž chránené patentami a ako "duševné vlastníctvo" biotechnologických firiem teda nepatrí poľnohospodárovi, ktorý ho zasadí. Pre poľnohospodárov je tým pádom nezákonné prevádzkovať storočiami preverenú prax, teda ušetriť časť úrody ako osivo pre ďalšiu sezónu. Zvlášť v krajinách tretieho sveta je tento spôsob hospodárenia pravidlom.

V Spojených štátoch a Kanade sa dostalo "partnerstvo" Monsanta s vidiekom do štádia, keď si firma najíma súkromných vyšetrovateľov, krorých úlohou je kradnúť rastliny na poliach farmárov, ktorí si u Monsanta osivo nekúpili. Monsanto tak zisťuje, či títo farmári náhodou nepestujú jeho geneticky modifikované plodiny. A nielen to. Monsanto zároveň nabáda svojich zákazníkov, aby mu dali vedieť v prípade, že podozrievajú svojich susedov z pestovania GMO, bez toho, aby za nich zaplatili. Už sa vyskytli prípady farmárov, ktorým boli bez ich zavinenia kontaminované ich polia, a k tomu majú na krku žalobu od Monsanta. Z takéhoto obťažovania môžu mať poľnohospodári prospech iba v prípade, že majú radi život v policajnom štáte.


Mýtus č.5: GMO je jedinou nádejou, ako nasýtiť rastúcu svetovú populáciu.
Toto je asi najviac používaný argument, ktorý vďaka svojmu citovému podtextu dokáže presvedčiť mnoho váhajúcich.

Hlad a podvýživa sú skutočne vážnym svetovým problémom. Nie je to však spôsobené nedostatkom potravín, ale ich nerovnou distribúciou. Podľa údajov Programu potravinovej pomoci pri OSN sa v súčasnej dobe vo svete vyprodukuje toľko potravín, že by dokázali dostatočne nasýtiť každého človeka na tejto planéte. Napriek tomu takmer jedna miliarda ľudí stále hladuje, pretože si potraviny ani pôdu nemôžu dovoliť kúpiť, alebo k nim nemajú prístup.

Pokiaľ sa z väčšiny primárnych zdrojov poľnohospodárstva stane "duševné vlastníctvo" niekoľkých biotechnologických spoločností, problém hladu sa nevyrieši, ale bude skôr eskalovať. Je naivné vopred počítať s nejakým altruizmom osivárskych firiem. Vždy bude platit: nemáš peniaze, tak teda nezaseješ.

Je potrebné zdôrazniť zásadnú vec, ktorú je nutné brať vždy do úvahy: na rozdiel od chemickej kontaminácie, ktorá sa dá lokalizovať, je šírenie GMO procesom nezvratným, pretože ide o živé organizmy, ktoré rastú, množia sa, mutujú a migrujú. Z tohoto dôvodu môže genetická kontaminácia napáchať ďaleko väčšie škody. Harvardský profesor genetiky Richard Lewontin povedal pre New York Times Magazine: "Nikto dnes nedokáže presne povedať, aký dopad môže mať GMO na životné prostredie. O tom, ako sa organizmy z DNA vyvíjajú, vieme zatial tak strašne málo, že mňa samotného by veľmi prekvapilo, keby sme v budúcnosti nedostávali jeden tvrdý úder za druhým."

Martin Kloubek, Greenpeace

Článok bol publikovaný v Literárních novinách v roku 2004




viac : http://www.greenpeace.org/slovakia/campaigns/geneticky-modifikovane-organiz

Nejde mi dať ti K. Keby to išlo, dal by som ti ich aj päť.

Hey sometimes we act like animals, like we act sometimes like little girls