* Jednou z možností jsou kvalitnější potraviny, které zajistí produkci potřebných vitamínů nebo v ní zvýší obsah minerálních prvků. Pro obyvatele rozvojových zemí trpících hladem a podvýživou představují geneticky modifikované plodiny obrovskou šanci na zdraví a na přežití.

problém "nekvalitných" potravín je práve v tom, že sa z pestovania urobil byznis a človek do toho príliš začal montovať rozum. v snahe dopestovať čo najviac každý rok a za každú cenu sa vyčerpáva pôda, neobsahuje všetky potrebné minerálne látky, ktoré potom chýbajú aj v plodinách, tie ľahšie chorľavejú, napádajú ich škodci, čo si potom vyžaduje postreky. minerálne látky dostaneš do rastliny z pôdy a zo slnka. (aspoň mi to tak pripadá logické a ak nie, tak by som sa rada oboznámila so spôsobom, akú úlohu v tomto zohráva genetika) ak minerály nie sú v pôde, nie je mi celkom jasné ako inak sa môžu v rastline "objaviť".
najzdravší a najprospešnejší spôsob ako ochrániť rastliny pred škodcami (okrem dobre oddýchnutej a živinami zásobenej pôdy) je symbiotické pestovanie. najznámejší príklad je cibuľa pestovaná s mrkvou (tieto dve plodiny sa navzájom podporujú, odháňajú si škodcov) ale tiež pestovanie takých jahôd s cesnakom, rajčín s bazalkou, atď atď. samozrejme, že takéto pestovanie je aj náročnejšie ale v konečnom dôsledku (keď sa pozrieme aké veľké finančné prostriedky sa vynakladajú na udržiavanie monokultúr a koľko postrekov a iných umelých zásahov si to vyžaduje) to možno ani nie je až taký veľký rozdiel. v dobe technizácie poľnohospodárstva sa tiež hovorilo o tom ako sa nasýtia "davy" ako to každému prospeje, aký priaznivý vplyv to bude mať na ceny potravín a pod. a čo sa stalo? veľa z toho je pravda, na druhej strane tu máme potraviny bez chuti, plné chemického sajrajtu, plodiny, ktoré sme schopní dopestovať aj doma, dovážame z druhej strany zemegule, kde sa trhajú ešte zelené a tým sa ochudobňujú o časť životodarnej sily, ktorú by mohli získať zo slnka keby prirodzene dozreli a pod. ..a ľudia v treťom svete stále hladujú, nič sa nezmenilo, potravinami sa akurát plytvá a nevieme si ich vážiť. staré dobré odrody "vymierajú" pretože ich nemá kto pestovať, resp. ich pestovaniu a množeniu sa venuje už iba niekoľko nadšencov. už bez genetickej modifikácie ľudia vyšľachtili odrody odolné voči chladu, pliesňam, chuťovo variabilné... ale na tom sa nedá zarobiť toľko peňazí ako na niečom čo si môžeš patentovať :)

* Když začali například obyvatelé čínského venkova pěstovat geneticky modifikovanou sóju, jež nepotřebuje postřiky proti škůdcům, byli v následujících letech zdravější než rolníci z oblastí, kde se sója stále ještě chrání toxickými postřiky

to je chyba chemických postrekov a príčinu treba hľadať v tom, čo som napísala už vyššie. zdravie plodín sa dá dosiahnuť celkom čisto a jednoducho, rešpektovaním prirodzených zákonitostí pestovania plodín. je absurdné poliať rastlinu (keď klíči, rastie, dozrieva) jedom a potom čakať, že z toho vyrastie "jedlo".

* Geneticky modifikované rostliny lze využít k čištění půd kontaminovaných toxickými látkami.
hm. o tom nič neviem. takže sa nebudem vyjadrovať.
* Mohou produkovat nové léky.

* Geneticky modifikované plodiny procházejí tak důkladnými testy, jaké neabsolvuje žádná jiná rostlina vstupující do služeb člověka.
:) toto je smiešne. a akou kontrolou by mala prejsť mrkva ktorú si dopestujem doma na zahrade z minuloročného semena? mám ju zaniesť do laboratória a čakať či mi tam povolia jej konzumáciu a označia ju za zdravotne nezávadnú? inak tento argument sa veľmi často používa aj pri liekoch a všelijakých sajrajtoch. "liek prešiel dôkladnými testami bla bla"... pravdou ale je že čas je najlepší test všetkého "nového", neznámeho. v minulom storočí sa tehotné ženy vyšetrovali rentgenom a tiež sa tvrdilo, že je to všetko preklepnuté, overené, až kým sa nezačali u detí objavovať vo veľkej miere nádorové ochorenia. u GM potravín môžeš testovať ich obsach výživných látok, škodlivín a pod. ale môžeš testovať aj to ako zmenia ostatné úžitkové potraviny, aký dlhodobý vplyv budú mať na ľudský organizmus? nechce sa mi vymýšľať do akých oblastí by mohli zasiahnuť a čo v prírode pomeniť. len som obozretná, keď počujem argument, že niečo je tak veľmi dobre a stopercentne preskúmané a preverené. pretože x krát som mala možnosť vidieť, že sú to jednoducho iba kecy, ktoré majú ľudí upokojiť a vniesť do problematiky nádych "vedeckosti" a exaktnosti.

nechám na každom nech si myslí o mojom príspevku či sa jedná o "hon na čarodejnice" resp. o nejakú prirodzenú nedôveru k novým veciam. viem že rastliny sa dajú pestovať tak aby boli zdravé a z výživového hľadiska hodnotné. bez neprirodzených zásahov, skôr rešpektovaním ich prirodzenej povahy. z takého pestovania má človek nielen osoh, ale aj radosť a hlavne sa naučí viac pozorovať prírodu a tak sa učiť, nie zasahovať za každú cenu "silou intelektu", pretvárať veci nasilu podľa svojich potrieb. možno som naivný romantik alebo stredoveký zatemnenec, ale mňa nejako ten optimizmus z úspechov vedy (po všetkých tých fiaskách čo vidím v našej krátkej - dlhej histórii) nejako prešiel