tak potom sa ta mozem rovnako opytat - preco ta motivuje rano vstat z postele to, ze sa modlis k niecomu tebe samemu neznamemu a tajomnemu ?

ziman to velmi pekne napisal, k zivotu ma motivuje jeho roznorodost, a zaujimavost zivota samotneho.

Aby som povedal moje osobne pocity - rano pri vstavani ma nemotivuje nic (k vstavaniu sa trochu nutim, a nerozmyslam pri nom). Ale potom ma do zivota nuti radost z poznavania zivota a z toho ist za niecim. Tlacia ma dalej moje konicky a moje ciele.

Myslim ze v hlbke toho vsetkeho je to tym, ze ma tlaci dalej ten zvlastny chemicky kokteil v mojom mozgu. Dava energiu. Ak chces vylepsit kokteil v tvojom mozgu tak odporucam sport. Kazdy den ist hodinku tvrdo sportovat. Znicit sa pri futbale, pingpongu, squashi, v posilnovni. To ti doda trochu chemie stastia a energie do mozgu. To zaberie prakticky u kazdeho a je to skoro neskodne.

BTW este spet ku motivacii. Sameho ma demotivuje to, ze casom zomriem a bude koniec. Sam sa pytam ze - preco vlastne zijem ked to o zopar chvil vsetko skonci ? No ale treba to brat s nadhladom - aspon ze zijem, treba si to pekne prezit, odskusat co to da, uzit si ten zivot. A treba mysliet aj na to ze mozno je po zivote koniec. "Co ak je prave tento nas zivot NEBO ?"