ved:
malilinkou sucastou obrovskeho celku, ktory dnes nedokazu svojim rozumom obsiahnut, v ktorom vsetko so vsetkym suvisi, v ktorom nemozes oddelit cast od celku, kde si zodpovedny sam za seba, za vsetkych ostatnych a za celok ako taky.

toto bolo aj v tom mojom prispevku vyssie - predsa, som sama - v sebe - ale ved netvrdim predsa, ze neinteragujem s ostatnym naokolo a ze bez toho by som prezila.....hovorim o vedomi - sme individua, ano pojem ako kolektivne vedomie [dividuum] je OK - len som mala pocit, ze hovoris o bohu - nadradenej entite - ktora podla mna nepatri do niecoho ako dividuum.
zodpovednost za inych, ako sameho seba hovori o pocite nadradenosti. ze JA som najlepsi, najsilnejsi, pan, ktory je zodpovedny sa vsetko ostatne. pozor nehovorim o zopovednosti sa veci, ktore ovplyvnujem svojim konanim. nejem maso, pretoze sa citim zodpovedna za utrpenie zvierat, ktore pre mna zomieraju. tu ide o to, kde ma clovek hranice a co povazuje sa seba. ak zachranim z ulice psa, ktory sa tam dostal ludskym pricinenim, mozem sa povazovat za clena ludskeho druhu a prenesene povazovat za svoju vinu ako cloveka, ze ten pes trpi. atd. ale za celok mozes byt zodpovedny jedine na svojej vlastnej lokalnej urovni, kam siahaju tvoje chapadielka - pises, ze nedokazeme celkom pochopit a zaroven jednym dychom, ze sme za neho zodpovedni. sme zodpovedni sami za seba a tymto sposobom aj za celok. je velikasske riesit global a lokal nechat tak.
pripomina mi to misionarov - spasitelsky syndrom - nemajuc zachranenu 'vlastnu dusu' utekaju 'zachranovat dalsie pred skazou'..zatvarat oci pred sebou samym, neriesit veci v zarodku, ale sapat sa do globalu a liecit nasledky.
som sama. som zodpovedna za seba. ak by kazdy prevzal zodpovednost za seba, za svoje ciny, zodpovednost za celok by vyplynula automaticky.