hm, nepocitujem to ako ziadny triumf - ziadneho nazoru.
bol to vyvoj - celkom prirodzeny - ked som v 16 prestala v nedelu chodit do kostola a namiesto toho som travila vikendy v lese - prislo mi to zivsie, ten boh tam zil, v tych krasnych procesoch - nebol zavrety v nejakej budove s x ludmi, ktori opakovali bezmyslienkovite modlitby - vtedy som mohl apovedat to rozsirene 'verim v boha, ale neuznavam cirkev'...ale ja som nemala nic proti cirkvi, neprekazala mi, neublizovala mi, neobmedzovala mi [niektore veci som vtedy nevidela]. mam prakticky vsetky sviatosti, mam aj birmovku. a v 16, 17 som chodila s partiou mladych z krestanskeho zdruzenia na pokecy. vtedy som uz radsej chodila do lesa...lenze v prirode je boh rozkuskovany...zacalo sa mi priecit nieco ako 'nadvlada' 1 nad vsetkym [aj ked so vsetkymi tymi milosrdenstvami], prestal sa mi pacit 'pastiersky postoj' - povazovala som ho za antropocentricky..a ja som odmietala ludi ako pastierov zeme, ako niekoho, kto ma pravo ovladat, kontrolovat..zvierata? rastliny..? stala som sa vegetariankou, lebo som si prestala ospravedlnovat ludsku nadradenost. zacala som pocuvat ludi, ktori hovorili o prirode, o evolucii, o procesoch...o samohybnosti. a nahodou som sa zacitala do taoizmu a zistila som, ze na 75% z neho nieco mam a nerozumela som, ako je to mozne. bola to priroda, anarchia, zodpovednost. realita a prezivanie kazdej chvile. uvedomenie si. necakanie na nebo, nebigotnost..nespoliehanie sa na boha - naplno doverujem prirode - a priroda som aj ja sama..priroda je poskladana z kusockov a vytvara uzasne siete, interakcie, ktore su prirodzene a nepotrebuju riadenie zhora, dokonalo decentralizovane, schopne samovyvoja, autoregulacie, majucu vlastnu imunitu, ako telo...ani riadiace organy nemozu existovat bez tela - neexistuje boh tvoriaci z nicoho, boh je vsetko - rovnocenne.

a ano, som tu sama - ked budes zomierat, budes len sama v sebe - gulu myslienok, ktora sa ti kazdu sekundu vali v hlave nedokazes nikomu popisat, interpretovat..si sama. som sama - ale to neznamena nestastie - znamena to odkrytie niecoho akoby skutocneho - ten sok, ked das prec iluziu, je silny..je silne, vidiet veci, neprikraslovat ich, mozu sa zdat surove...ale ked objavis tu krasu a cistotu tej surovosti, nikdy sa nemozes vratit k tej iluzii. nieco, ako matrix;]

ps, preco by to malo byt smutne;]...som usmievava, priatelska, pomaham, neklamem, mam uctu k zivotu a ku krajine, k prirodzenosti...mam dobry pocit. boh zanikol vyvojom, pretransformoval sa - a neruham sa, ked vravim, ze dnes som to aj ja.