mam to velmi podobne, v 17tich po prvom pohrebe mne blizkej osoby som zacala pochybovat a na 3.pohrebe kamosa toho roku uz mi to prislo ako totalna PICOVINA
tie ich mumlacky nad hrobom to len zaklincovali /"takto by to oni predsa nechceli"/
v cca 23 som na navsteve USA (a reality checku ich verbovania do armady, preaching from bible, a antipotratovych kampani) dospela k poznaniu ze ziadny Boh neexistuje. Su ale tazke situacie v zivote, kedy si fakt nervous a potrebujes sa o nieco opriet a vtedy je dobre smerovat svoju energiu K NIECOMU. nato su dobre modlitby, mas naucene, odriekas, sustredis sa - fajn. Moze byt nahraditelna cimkolvek inym. Skoda ze tie krestanske texty su teraz uz dost zastarale a hrozne. Ja si v zasade myslim ze nic nie je, ani pred zivotom, ani po nom. Ale verim v silu myslienok, mysle, a ludskej vole!