true story

toto je velmi smutny post.
triumf redukcionistickeho svetonazoru.
zevraj si tu sama.
nic nemoze byt vzdialenejsie od pravdy.
:(

mam to velmi podobne, v 17tich po prvom pohrebe mne blizkej osoby som zacala pochybovat a na 3.pohrebe kamosa toho roku uz mi to prislo ako totalna PICOVINA
tie ich mumlacky nad hrobom to len zaklincovali /"takto by to oni predsa nechceli"/
v cca 23 som na navsteve USA (a reality checku ich verbovania do armady, preaching from bible, a antipotratovych kampani) dospela k poznaniu ze ziadny Boh neexistuje. Su ale tazke situacie v zivote, kedy si fakt nervous a potrebujes sa o nieco opriet a vtedy je dobre smerovat svoju energiu K NIECOMU. nato su dobre modlitby, mas naucene, odriekas, sustredis sa - fajn. Moze byt nahraditelna cimkolvek inym. Skoda ze tie krestanske texty su teraz uz dost zastarale a hrozne. Ja si v zasade myslim ze nic nie je, ani pred zivotom, ani po nom. Ale verim v silu myslienok, mysle, a ludskej vole!

stava sa

ale ja som strasne stastna, ze som zmysel zivota uz nasla, ze uz nemusim hladat dalej. tu energiu mozem davat do jeho naplnania.

presne, 16 prve serioznejsie pochybnosti, 17 off (napriek piaristickemu gymnaziu). najma suhlasim s poslednou vetou, stale ma pokusa vyprodukovat tu na to sirsi post (novu vetvu)...