cwbe coordinatez:
101
7763757
63579
1174777
1174796
4833504
4833827
4834020
4834081
4834436
4834735

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::1
3 ❤️


show[ 2 | 3] flat


ak by niekto povedal, ze Boh je iba ine pomenovanie lasky, znamenalo by to presne to, ze clovek, ktory to tvrdi je presvedceny, ze Boh je laska a nic viac. na tomto tvrdeni by sa dala zalozit diskusia

orly? takze ak by ten clovek pouzival slovo 'boh' ako synoymum slova 'laska', bol by schopny povedat 'bohujem ta!' namiestu 'lubim ta!'?
a ty, ked hovoris ze boh je synonimum vyrazu 'to, co nepoznam', povedal by si - 'bohujem krajsie miesto na Zemi, nez je Slovensko' namiesto 'nepoznam krajsie miesto na Zemi, nez je Slovensko'? Pretoze tak synonyma funguju.

Tak ako to teda je? Si ochotny pouzivat slovo 'boh' ako plnohodnotne synonymum nejakeho ineho slova, alebo nie? A ak ano, aky zmysel to vlastne ma?

Dalej hovoris nieco o pokore. Podla mna, pokora je povedat 'a viac uz neviem'.

Pritom ta bodka na konci je dolezita - neviem a bodka.

Ked ale neskoncis tou bodkou a povies - a dalej je to v rukach bozich - to uz podla mna nie je pokora - to je snaha validovat svoju nevedomost vyssou mocou. To je arogancia teistu.

Hovoris: snazim sa pestovat vnimavost a citlivost k prejavom nepoznaneho.

ale snazis sa naozaj? Vies kde su hranice toho, co ako ludstvo pozname a snazis sa ich posunut dalej? Alebo len sedis a tlachas do vetra bez snahy posunut hranice poznania ludstva dalej?

Ja konkretne mozem povedat len to, ze sa snazim spoznat to, co uz ako ludstvo pozname, a zatial nemam dostatocnu kapacitu posunut to dalej. (a mozno tu kapacitu nikdy nenadobudnem)

Pre mna to je pokora - shopnost povedat 'a viac neviem' s bodkou na konci a ziadnym kondicionalom.




  • 000001010776375700063579011747770117479604833504048338270483402004834081048344360483473504834915
    ritomak 30.07.2009 - 10:21:18 level: 1 UP New
    otazka je, ci si schopny pripustit, ze snaha pestovat vnimavost a citlivost k prejavom nepoznaneho moze vyzerat napriklad tak, ze clovek ticho sedi, nesnazi sa svoje vnimanie ohranicovat kategoriami slov a iba pozoruje - svoje myslienky, pocity, tuzby, potreby a tiez prazdnotu, ktora je pritomna ak na okamih ustane vir myslienok a tuzob.

    pises "ja konkretne mozem povedat len to, ze sa snazim spoznat to, co uz ako ludstvo pozname", no za tym si clovek moze predstavovat rozne veci - mozes sa snazit precitat co najviac vedeckych knih alebo mozes iba sediet a pozorovat co sa deje ked ustane vsetko to, co bezne zaneprazdnuje tvoju mysel. poznanie, ktore nadobudol napriklad Budha rozhodne povazujem za sucast toho kam sme sa ako ludia dostali v skumani sveta.

    taktiez v ramci skumania sveta nezavrhujem mysticke a nabozenske prezitky, ktore popisovali mnohi ludia v celej ludskej historii, najma ked je tu moznost, ze by som k nim mohol sam dospiet, prezivat ich nesprostredkovane vo svojom vnutri.

    a nakoniec, ako ludia sa navzajom delime nie len o svoje vedomosti ale aj pocity a prezitky. ak vo svojom zivote stretavam ludi, ktori mi napriklad povedia, ze "citili pritomnost Boha", sucastou mojej pokory je, ze im na to nepoviem "Boh neexistuje".
    more children: (1)