ak by niekto povedal, ze Boh je iba ine pomenovanie lasky, znamenalo by to presne to, ze clovek, ktory to tvrdi je presvedceny, ze Boh je laska a nic viac. na tomto tvrdeni by sa dala zalozit diskusia

orly? takze ak by ten clovek pouzival slovo 'boh' ako synoymum slova 'laska', bol by schopny povedat 'bohujem ta!' namiestu 'lubim ta!'?
a ty, ked hovoris ze boh je synonimum vyrazu 'to, co nepoznam', povedal by si - 'bohujem krajsie miesto na Zemi, nez je Slovensko' namiesto 'nepoznam krajsie miesto na Zemi, nez je Slovensko'? Pretoze tak synonyma funguju.

Tak ako to teda je? Si ochotny pouzivat slovo 'boh' ako plnohodnotne synonymum nejakeho ineho slova, alebo nie? A ak ano, aky zmysel to vlastne ma?

Dalej hovoris nieco o pokore. Podla mna, pokora je povedat 'a viac uz neviem'.

Pritom ta bodka na konci je dolezita - neviem a bodka.

Ked ale neskoncis tou bodkou a povies - a dalej je to v rukach bozich - to uz podla mna nie je pokora - to je snaha validovat svoju nevedomost vyssou mocou. To je arogancia teistu.

Hovoris: snazim sa pestovat vnimavost a citlivost k prejavom nepoznaneho.

ale snazis sa naozaj? Vies kde su hranice toho, co ako ludstvo pozname a snazis sa ich posunut dalej? Alebo len sedis a tlachas do vetra bez snahy posunut hranice poznania ludstva dalej?

Ja konkretne mozem povedat len to, ze sa snazim spoznat to, co uz ako ludstvo pozname, a zatial nemam dostatocnu kapacitu posunut to dalej. (a mozno tu kapacitu nikdy nenadobudnem)

Pre mna to je pokora - shopnost povedat 'a viac neviem' s bodkou na konci a ziadnym kondicionalom.