09.11.2008-11:09:32 :: Remember, remember, the velvet November


node:	09.11.2008-11:09:32
template:	4
parent:	Ekológia, Ekologie, Alternatívne zdroje
owner:	(baky)
viewed by:
created:	09.11.2008 - 11:09:32

cwbe coordinatez:
101
63533
2727454
4279467

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

neurons
stats|by_visit|by_K source tiamat K|my_K|given_K last commanders polls
total descendants::
total children::3
2 ❤️

show[ 2 | 3] flat

odporucam knizku Ohrožený hmyz nížinných lesů: ochrana a management, ktoru som prave povinne citala do skoly. da sa stiahnut tu: http://www.lepidoptera.cz/index.php?id=131

kniha meni sucasny pohlad na lesy - klasicke, vysoke lesy, ktore su pre sucasneho Europana prototypom estetickych a ekologickych hodnot su na nasom uzemi v takej miere ako dnes pomerne novym javom (18.-19. stor). Ich vysadzba zacala vtedy, ked zacal rast dopyt po drevenom uhli a ekonomicky vyhodnymi sa stali prave starsie a vacsie stromy.

na europskom uzemi sa v minulosti pravdepodobne nachadzali tzv. prehistoricke savany, teda nizke lesy, menej huste a presvetlene. to sa dokumentuje na viacerych druhoch ohrozenych motylov a chrobakov, ktori boli na tento typ lesa zvyknuti a dnes obyvaju uz len velmi male a specificke oblasti.

pre mna to bola velmi zaujimava kniha, hlavne som si uvedomila, ze klasicky les, aky pozname z vacsiny nasho uzemia, je pomerne novou zalezitostou a jeho biodiverzita vobec taka velka ako v nizkych lesoch.

0000010100063533027274540427946704294687

bože,kebyže ja mám čas na čítanie takýchto kníh

0000010100063533027274540427946704280878

a ešte k tej biodiverzite.

v prvom rade, biodiverzita, to je take UFO, nikto nevie presne čo to je,
ako to definovať a podobne.

je na to dobrá literatúra, ale tá na väčšine škôl nemá svoje miesto.
na enviro v BA tento pojem ani radšej moc neriešia.

v druhom rade, ak nížinným lesom myslíš lužný les, tak asi tá "biodiverzita"
je väčšia. ale aj to je ťažko povedať, ono to vyzerá, keď ideš na jar do
riadneho lužného lesa ako v džungli, ale to ešte o ničom nevypovedá.

málokto sa vydá hľadať skutočný jedľobukový prales,
ktorý na území slovenska je na niekoľkých miestach, no je menej populárny
ako TANAPy a NAPANTy.

väčšina ľudí za vysoké lesy považuje lesy aké bežne poznáme z malých karpát,
či záhoria. aj tie najstaršie lesy v MK sú ale mladé hájiky. väčšina stromov
nemá viac ako 120 rokov, ak vôbec a mŕtve drevo je tak 5 stromov na hektár.

lužný les, keďže má podmienky aké má, rastie rýchlejšie a vyzerá živšie,
ale na slovensku máme kúsky pralesa kde je problém prejsť, prepadávate sa
do starých 600 ročných jedlí a neviete kam stúpate skrz neprekonateľný
závoj papradí. v kvalitnom lužnom pralese a kvalitnom jedľobukovom pralese
je biodiverzita viac menej porovnateľná.

je to totiž hlavne mŕtve drevo a pôda kde sa odohráva väčšina tej biodiverzity.
cicavcov je na slovensku asi 100 druhov. vtákov asi 330, rastlín asi 5000.

lenže baktérií poznáme asi 3000 ale pravdepodobne je ich najmenej 3 až 5 krát
toľko /markoš, hajnal 2007/. potom huby, tých poznáme asi 5000 druhov, pravdepodobne je ich viac.
a samozrejme najviac je hmyzu, poznáme na slovensku asi 17 000 druhov.
toto platí pre územie slovenska ako aj čiech.

všetky tri najpočetnejšie skupiny súvisia hlavne s mŕtvym drevom a pôdou.

lenže biodiverzitu baktérií a húb, háďatok a chvososkokov nikto neskúma.

a tiež sa to teda ťažko porovnáva s niečím, čo tu poriadne ani nemáme.
posledné rozhlalé jedľobukové pralesy boli vyrúbané v 70. a 80. rokoch
na čergove.

v čechách ďaleko pred tým.

btw. o jedľobukových lesoch hovorím preto, pretože by dnes bez prítomnosti
človeka pokrývali majoritu územia ČR a SR. napr. také smrekové čisto smrekové
lesy by tu vôbec neboli. takmer nikde.

0000010100063533027274540427946704279616

no tá knižka je fajn, aj keď o podobných publikáciách by sa dalo toho veľa narozprávať...

ale tvoja interpetácia sa mi nezdá:
kniha hovorí o nížinných lesoch a ty si napísala: "klasicke, vysoke lesy, ktore su pre sucasneho Europana prototypom estetickych a ekologickych hodnot su na nasom uzemi v takej miere ako dnes pomerne novym javom (18.-19. stor)"

toto, aj to o savanách mohlo platiť pre isté územia, nie však pre velké územné celky.

ale hlavne, a to pozor:
hovoriť o niečom ako pôvodnom na nejakom území je úplne scestné.
klíma /v európe, ale aj všade/ sa vždy menila, rapídne alebo mierne, ale menila,
a aj sa mení a aj sa meniť bude. a biosféra s tým pracuje.

okrem striedania sa ľadových dôb tu bolo kopec iných výkyvov, menšie
doby ľadové a podobne. čo kde kedy bolo s tým súvisí, ale ťažko
povedať o niečom, že bolo pôvodné.

možno okrem buku. ten je totiž v karpatoch nepretržite už 500 000 rokov.
ale stále platí, že je pôvodný len vzhľadom na posledného pol milióna rokov.

ale neviem ako je to s týmy savanami, a kedy akože tu mali byť, ale
aj topoľ, klimaxová drevina lužných lesov je na území československa
minimálne 10 000 rokov, ja by som tipol že aj viac, je to celkom odolný
strom.

takže jedľobučiny, dubiny, hrabiny, nádherné lužné lesy, to je naše,
prirodzene, nie vysadené.

tu kúsky z textov Pána lesníka karla kaňáka:

BUK
Z těchto ohnisek buk pozvolna, celá tisíciletí putoval
pahorkatinami, až obsadil většinu českých pohoří
a karpatský oblouk, v jehož severní části se objevuje
pozdě - teprve před necelými pěti tisíci lety. Podobně
samostatné postavení mají i rumunské buky.
Některé buky u nás tedy žijí půl milionu let,
jiné sem dorazily teprve nedávno, ale každých sto
tisíc let se vytrvale vracejí. Stromy mají větší individualitu,
než jsme si mysleli.

JEDLE
Je v našich prostorech považována za přísně klimaxový druh vyšších, ale i
nižších poloh. Když jsem v září 1947 cestoval s profesory Klikou, Zlatníkem
a Svobodou (jako jeho asistent) po Slovensku za účelem kolektivní kontroly
správnosti Svobodova návrhu mapy lesních klimaxových společenstev ČSR, zažil
jsem první průlom do shora uvedeného dogmatu na jedné lokalitě porostu se
směsí dubu a jedle u Žarnovice. Tam žily tyto dva druhy, jeden slunný, druhý
spíš stinný, pohromadě, přičemž se dub přirozeně zmlazoval pod stinnou jedlí
a jedle pod slunným dubem. Velké rozpaky, jež nastaly, Svoboda ukončil
návrhem, že nejlepším řešením je respektovat přírodu a pojmenovat toto
společenstvo prostě Querceto-Abietum. Následoval všeobecný souhlas. Ve
Svobodově ústavu jsem narazil na další takové příklady jeho dynamického
evolučního myšlení.

000001010006353302727454042794670427961604281964

000001010006353302727454042794670427961604281963

00000101000635330272745404279467042796160428196304281971

no v niektorych veciach mas pravdu a niektore by som mala spresnit ja, lebo som to pisala dost narychlo (zabudla som na pozornych citatelov :D)

jasne ze suhlasim, ze stare lesy, pralesy, su druhovo rozmanitejsie, a ako biotopy aj vzácnejsie (jasne, biodiverzita je sakra pojem ktory je siroky, ale tak je skoro so vsetkymi pojmami, zober si napr. "priroda", "krajina" a pod...), tiez netvrdim ze viacere dreviny sa na nasom uzemi nevyskytuju uz tisicrocia.

ale: myslim si (dobre, citala som), ze vysoke lesy su novym biotopom v nizinach, napriklad v okoli niektorych stredoslovenskych dedin... kde sa nizke lesy postupne pretvarali na lesy vysoke.

jedna dolezita vec: nizky les NIE JE luzny les. pokusala som sa najst nejaku slovenksku stranku s odkazom na nizke lesy, ale asi neexistuje. nizky les je parezinovy les, alebo vymladkovy les (vsetko synonima), ktory je typom hospodarskeho lesa, predstavuje presvetlene a nizke porasty, casto tvorene parezinami (toto slovo do slovenciny uz vobec neviem prelozit)... tod foto:

http://www.nizkyles.cz/component/option,com_zoom/Itemid,28/page,view/catid,3/PageNo,1/key,11/hit,1/

vysoke lesy som preto (nespravne) chapala skor ako lesy hospodarske, casto rovnoveke. v tomto vyzname ma "biodiverzita" nizkych lesov vyssiu hodnotu ako pri lesoch vysokych.

k povodnosti. jasne, ze nizke lesy tu neboli stale. nizke lesy su na nasom uzemi zhruba od obdobia holocenu, co je koniec doby ladovej po sucasnost. tym urcite neprevysia vek viacerych inych druhov lesa. skor som chcela upozornit na rozsirenie nizkych lesov od holocenu, a na pravdepodobne mylnu predstavu, ze od cias cloveka boli na nasom uzemi vsade hlavne huste a tmave lesy. prave naopak, vyzera to tak, ze tieto lesy boli skor vzacnymi biotopmi a vacsinu uzemia (stredoeuropskeho nizinateho!) tvorili nizke lesy.

0000010100063533027274540427946704279616042819630428197104292493

tak ja som porozumel tomu celému,

a vyzerá to tak, že nízky les je skutočne
výsledok hospodárenia v lese,
mohla si rovno povedať výmladkový les

ale my potom nemôžme porovnávať pôvodnosť,
to je nezmyseľ. nízky les je les premenený,
výsledok ľudského hospodárenia v lese,

nie je to klimaxový stav lesa, ak nízky les
neháš tak, stane sa z neho iný les, vysoký
v tvojom ponímaní, aký presne, to záleží
od toho kde sa nachádza.

a teda nemôžeme porovnávať ani biodiverzitu,
tá je zákonite v lese premenenom menšia,
niekoľkonásobne, v porovnaní so svojim
prirodzeným stavom.

000001010006353302727454042794670427961604281963042819710429249304299653

no ak sa aj ja mozem zapojit, oni sa prave priklanaju k nedavnej teorii (autorom je Frans Vera), ktora hovori, ze tento les tu existoval este pred tymito roznymi hospodarskymi praktikami a to kvoli velkym bylinozravcom (jelen, zubor...), ktori sa v lesoch pohybovali a tvarovali ho prave do podoby nizkeho lesa, a je tam aj vysvetleny ten mechanizmus a aj zmienka o klimaxe.

"Vera vysel z poznatku znameho vsem lesnikum, ze duby, pokladane za dominantni dreviny prirozenych nizinnych lesu, nedokazi zmlazovat pod zapojenym stromovym patrem. Na rozdil od stinomilnejsich drevin nezmlazuji ani v drobnych mezerach vzniklich padem stromu ci uderem blesku - a vlastne ani na rozsahlejsich holinach, pokud jim v tom nepomuze clovek. I tam je totiz rychle prerostou stinomilnejsi dreviny jako lipy, jasany nebo javory. To komplikuje letity nazor o zapojeni doubravach coby prevazujicim klimaxu evropskych nizin." ...(str. 21)

Oni ale myslim nechceli velmi zachadzat do tjto debaty o "povodnej" podobe lesa, ale ide im o ciastocne rozsirenie nizkeho lesa kvoli ochrane motylov (hlavne), ktori vymieraju, kedze bez ohladu na to ci to bol povodny les alebo nastupil az s lesnym hospodarenim sa tu v minulosti vyskystoval vo vacsom mnozstve a dnes skoro neexistuje.

00000101000635330272745404279467042796160428196304281971042924930429965304300260

a ešte k pôvodnosti:
http://www.esd.ornl.gov/projects/qen/nercEUROPE.html

a ešte k samovývoju, prečítať celé:
http://wiezik.blog.sme.sk/c/172325/Vedecke-zhodnotenie-regeneracnej-schopnosti-lesov-v-Tichej-doline.html

00000101000635330272745404279467042796160428196304281971042924930429965304300249

áno,

ale ako som písal,
PôVODNÉ, je slovo, ktoré radšej nepoužívajme,
ak, tak uviesť pôvodné KEDY?

veľa ľudí to používa, ale čo majú na mysli je
v skutočnosti prirodzené. je v tom veľký rozdiel,
keď sa nad tým zamyslíte.

a s týmy motýľmi sa dostávame do debaty, ktorú
s vami baby rád rozoberiem pri pive či čaji,
ale tu sme to riešili už veľa krát.

kosiť či nekosiť orchideové lúky?
odpovedzte si sami, čo by ste robili, keby ste s tým
niečo mohli urobiť.

ale pamätajte!
ak budeme stále niečo robiť, nebudeme vedieť
čo by príroda robila, ak by sme my nerobili nič.

toto je v čechách špeciálne zásadná otázka, keďže
rferenčných bezzásahových plôch je tam MINIMUM.