hovorím - napríklad partneri, ktorí sa nedohodli na tom že môžu byť k sebe neverní, si tiež vlastne sami prinajmenšom nevedomky určili pravidlá morálky (vernosť). neurčil im to všeobecný koncept úcty, ale oni sami (ak sa dohodli na vernosti) alebo spoločenské povedomie ktoré považuje neveru za nemorálnu (ak sa o tom predtým nedohodli).

a kto vlastne určí, čo v sebe zahŕňa tento všeobecný koncept úcty - zahŕňa v sebe samovraždu? eutanáziu? interrupcie? klamstvá z milosti? alebo aj práve spomínanú neveru - musí byť nemorálna? o čo je nemorálnejšia ako napríklad odmietnutie namyslenej dievčiny dvoreniu obdivovateľ, ktorý sa do nej zbláznil? a vôbec - neprieči sa samotný ľudský život v celej svojej sebeckosti tomuto konceptu?

aby bolo jasno - ja všeobecný koncept úcty neodmietam. len si myslím, že je to tiež vo viacerých bodoch dosť spochybniteľný koncept. nie vo svojej univerzálnosti a platnosti pre každú ľudskú bytosť, ale vo svojej aplikovateľnosti v konkrétnych situáciách