cwbe coordinatez:
101
63535
21
2374980

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::7
21 ❤️


show[ 2 | 3] flat


vykĺbená zaj...0
Deratón: Na štarte nás bolo tak zo 5 tisíc a aj keď masy z duše neznášam, tieto mi ani moc nevadili. Skor ako odpor som cítil akúsi spolupatričnosť, čo je na moj individualisticky a samotársky zameraný emocionálny systém výkon hodný tesania. S milou, ktorá ma odprevádzala, sme si neodpustili srdcervúcu klietkovú scénu, keď ona je von a on dnu. Mreže boli síce priateľské a krátke, no predsa nás dnu mali chrániť pred svetom.

Štart: Trošku smiešny, trošku nadutý samec V.K. vystrelil hrdo z podanej zbrane. Černoškovia sa rozbehli dobiehať odchádzajúcu električku a dav si zatlieskal. Potlesk však už bol na moj emocionálny systém preveľké sústo a tak namiesto tliesaknia som sa len chvíľu tváril, že tam nie som. Túto trápnosť, ako sa tých 5 tisíc ľudí pomaličky pohlo vpred, sme našťastie nechali rýchlo za sebou.

Závod: Začiatok bol z mojej strany opatrný a plný rešpektu pred tým, čo ma čaká. Spolu s troma mínometčíkmi z Žateckej mínometnej brigády som si vyhliadol balónik, na ktorom sa skvel nápis "4:30". Vojačkovia boli zábavní, maskovaní a veselo mávali na každú ceduľu "Pilzner Urquel" na trase. Tmolilo sa okolo nich zopár kyprých atletických dievčenských postáv, oni si ich však nevšímali a užívali si svoje mužstvo. Odteraz si viem na povel živo predstaviť Žatecého mínometčíka v arabskej púšti metajúceho míny zo svojho mínometu v roznežnenom rozjímaní nad fiktívnou plzničkou niekde tam - ďaleko v domovine.

Ale späť na trať. Asi tak na desiatom kilometri som veselo pridal do kroku, cítiac sa sťaby laňka. Od zeleného balóniku som sa odpútal a s úsmevom na tvári žoviálne pokyvkával na okolo stojacich povzbudzujúcich. Šťastie z krásneho dňa nemohol zakaliť ani band vyhrávajúci klenot s precízne formulovaným menom "Show must go on!". Naopak. O pár krokov mi brazílske bubny s tancujúcimi plnotvarými brazílskymi samičkami dodali sebavedomie, aj keď trochu zastreli zmysel pre realitu toho, čo sa práve v skutočnosti deje.

Asi na dvadsiatom kilometri ma už čakala milá so skvelým čajíkom. Stretnutie bolo veselé, žiadny plot nás už nedelil, vyfasoval som čajík a s ešte vačším elánom som sa pustil vpred. Ó aký krásny može byť život a aký rafinovane škodoradostný osud.

Takto krásne nabudeného ma napadla mladícky sebavedomá myšlienka - dobehnem ten biely balónik. Mal som na mysli balónik nadpísaný 4:00, čo by znamenalo, že moj výsledný čas by mohol začínať na kacírsku číslicu 3. Ako to však už s mladíckymi myšlienkami často býva, bola aj táto len výrazom hlbokého nepochopenia skutočnej situácie.

To sa už pomaly blížil tridsiaty kilometer a mne pomaličky začalo dochádzať, že skutočný maratón sa začína až tu. Že všetky tie bubny, kapely a úsmevy - všetky tie kilometre doteraz, bola len predohra.

Za občerstvovačkou na onom tridsiatom kilometri som pochopil, že tu sa už, aspoň v mojom prípade, nehrá na nejaké dobiehanie kohosi či čohosi, ale o prosté udržanie tempa. Na tridsiatom piatom kilometri mi však, že maratón začína až tu, došlo po druhý krát. Že tu sa, aspoň v mojom prípade, už nehrá o udržanie nejakého konkrétneho tempa, ale o udržanie sa v behu. Vtedy som si aj uvedomil, že sa prestali meniť spolubežci a že sme si vytvorili pomerne stabilnú skupinku, v ktorej sme sa navzájom už poznali a vymieňali si chápavé učastné úsmevy na občerstvovačkách, na ktorých nám už aj banány vypadávali z rúk.

Takto to šlo ďalej a môj celkový stav sa zhoršoval rýchlejšie než ubiehali kilometre. Už z diaľky som vyhliadal ceduľky a nič. Každý ďalší kilometer bol dlhší a dlhší.

No tá pravá čerešnička mala ešte len prísť. Keďže máme desať prstov na rukách, štyridsiaty kilometer potešil. No bol to dar danajský. Chýbala už síce len trocha, no telo čoraz nástojčivejšie kričalo - stoj! stoj!. Podaktorí spolubežci skutočne aj zastali a ďalej sa plahočili už len chôdzou. Bolo mi však jasné, že ak by som zastavil, už sa nerozbehnem. 41. kilometer bol najťažší z celého behu. 42. kilometer bol ešte ťažší a tých posledných 195 metrov som už len dolevitoval na počesť výťazstva ducha nad hmotou.

Bum.

A je to von. Ďalší náklad, ďalšia zodpovednosť, ďalšia nálepka. Teraz som ten, čo dobehol maratón. Ľudia si na mňa budú ukazovať prstom a ja to budem musieť niesť. Sú to také mladícke pokušenia, písať o sebe blogy, písať čo robíme. V skutočnosti je to však striptíz, ktorým sa sami uzatvárame do klietky. Do kliekty názorov a predstáv iných.




0000010100063535000000210237498002434378
chory nos
 chory nos      06.06.2006 - 13:30:54 , level: 1, UP   NEW
Blog sa mi páčil, až na tie samičky a samcov. Nič proti nim nemám, ale cítila som to ako silený výraz: na jednej strane "milá", a na druhej "samička": je medzi nimi príliš veľký skok.
Na takéto písanie sa dá pozerať aj inak; nie ako na niečo, čím sa dávaš napospas iným, ale ako na niečo, čím hľadáš sám seba ako "iného". Aj na ten maratón sa dá dozerať ako na pokus stať sa niekým iným, čím si doteraz nebol. Ma

000001010006353500000021023749800243437802434777
vykĺbená zajačia labka
 vykĺbená zajačia labka      06.06.2006 - 15:11:14 , level: 2, UP   NEW
:) milá je predsa tiež samička... priprav Ma na "opičky", lebo toto rozšírenie slovníka (klídek, zatiaľ fakt len slovnika) asi tiež nestrávi na prvý krát. jedine žeby hej. :)

000001010006353500000021023749800243437802434382
chory nos
 chory nos      06.06.2006 - 13:31:09 , level: 2, UP   NEW
Vďaka za komentár, no dovolím si nesúhlasiť :)

Jednak "milá" malo tiež ironický nádych a jednak tie brazílske devy tam boly jednoznačne aj z titulu svojej samičatosti :). A vobec. Akoby sme s milou :) neboli živočíchy, ktoré zviedlo do kopy predovšetkým to, že sme samičiaci svojho druhu. Nejaké dlhšie spolunažívanie je už síce vec komplikovanejšia, no aj tak hrá tento živočíšny aspekt veľkú rolu. A to si netreba zastierať :).

No a na maratón sa síce dá pozerať ako na pokus stať sa iným, no to je len povrchné. V skutočnosti, ak sa len nebránime pohľadu na seba, chápeme veľmi jasne, že každý čin je nielenže pokusom, ale i samotnou zmenou seba samého. Z tohoto pohľadu je už len kročik k osudovej zodpovednosti za vlastné činy (teda za všetko za čím je náš zámer), ktorými sa nutne formujeme. Bez výnimky.

Byť "iným", teda de facto pestovať diverzitu síce považujem za vysokú hodnotu, no - a to je moj čisto osobný tik - sebaprezentácia vo forme popisov vlastných činov je podľa mňa len exibicionizmom a úpadkom. Minimálne. V silnejšom zmysle je to ono sebazvazovanie. Forma sebaprezentácie, ktorá má podľa mňa hodnotu, je nie prezentácia toho, čo som urobil, ale toho, čo som vytvoril. Nie svojej histórie, ale svojej tvorivosti.

Je možná aj iná cesta, ťažšia, pretože si vyžaduje omnoho viac vnútornej úprimnosti a odolnosti. Byť vodcom, snažiť sa svojimi činmi ísť príkladom, ukazovať cestu. No to je iný príbeh.

00000101000635350000002102374980024343780243438202437923
chory nos
 chory nos      07.06.2006 - 15:17:13 (modif: 07.06.2006 - 15:17:24), level: 3, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Asi som mala svoju myšlienku "stať sa iným" trošku rozviesť, aby bolo
jasnejšie, čo mám na mysli, a možno by potom ani nebolo treba nesúhlasiť.
Nemala som totiž na mysli žiadne "pestovanie diverzity", ale práve to, o čom
hovoríš aj ty, teda premenu samého seba, sebautváranie, to, že sa každým činom
meníme, stávame niekým iným (a je jedno, či tým činom je napísanie blogu alebo
to, že sa postavíme na štartovaciu čiaru maratónu). Možno slovo pokus, ktorý
som tam použila, je v tejto súvislosti zavádzajúce, lebo v tom zmysle, ako o
tom hovorím, je každý čin sám v sebe zavŕšený, a nie je to samozrejme žiadny
pokus.

Chápanie písania o sebe ako o exibicionizme je poplatné bežnej predstave, že
každé takéto písanie je "sebavyjadrenie", teda že tým človek hovorí, aký je,
čo robil alebo zažil on(bez ohľadu na mieru sebaštylizácie). Keď je nejaká
výpoveď naozaj len o tom, tak s tebou možno súhlasiť. Ale k výpovedi o hocičom
možno pristupovať aj inak: so snahou myslieť inak, ako bežne myslím, vnímať
inak to, čo bežne vnímam, uchopiť niečo, čo mi uniká, a tak podobne, čiže
pristupovať k výpovedi ako k niečomu, čo ma skôr formuje ako vyjadruje. A tu
už nejde o ukazovanie, tu ide o bytie, o existenciu, lebo tou výpoveďou, tým
slovom o Tebe si Ty sám.

Predmetom Tvojej tvorivosti, tým tvorivým dielom,ktoré chceš vytvoriť, môžeš
byť aj Ty sám, tvoja existencia.

0000010100063535000000210237498002377705
bakany
 bakany      17.05.2006 - 09:11:51 , level: 1, UP   NEW
oo gratulujem. aky cas? pod 4:00 asi nie co?.)

000001010006353500000021023749800237770502378309
chory nos
 chory nos      17.05.2006 - 12:31:04 , level: 2, UP   NEW
Po zaokruhleni 4:12 realny cas. Ale uz zacinam pokukovat po amsterdamskom maratone na jesen.. :)

0000010100063535000000210237498002377379
ritomak
 ritomak      17.05.2006 - 00:18:09 (modif: 17.05.2006 - 00:19:27), level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
perfektne, toto je jedna z veci, ktoru by som chcel v zivote urcite urobit - dobehnut maraton.

mozem sa spytat ako trenujes ? kolko nabehas tyzdenne ?

samozrejme gratulujem :-)

000001010006353500000021023749800237737902378304
chory nos
 chory nos      17.05.2006 - 12:28:52 (modif: 17.05.2006 - 16:02:28), level: 2, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Ťažká otázka, pretože už asi rok do zadu sa borím s precitlivenými šlachami, ktoré som si tak 2 roky do zadu svojou blbosťou zlikvidoval. Fakt to bola moja blbosť a s behaním to súvisí len tak, že behal ťuťko. Jednak som začal v podstate okamžite behať veľké vzdialenosti s debilnými topánkami a k tomu som si ešte vždy po behu nakladal cielene likvidačné cvičenie na šlachy - akože ich posilníme... :)

Na tento maratón som začal "trénovať" niekedy začiatkom roka tak, že som začal každý deň chodiť do a z práce rýchlou chuodzou cez les. Dokopy asi hoďka denne. To kvoli tým šlachám, pretože vždy, akonáhle som začal pravidelnejšie behať sa ozvali. Pred tým som ešte celú zimu tak raz, dva krát za týždeň dal na štadióne na makkom povrchu asi zo dva km.

Niekedy koncom februára som mohol zacat trocha behávať a potom som dával tak raz za tri dni tak 5 až 8km. Posledný mesiac pred maratónom som dal k tomu tak 2x16km a raz 25km.

Nič moc tréning a preto ani nebolo jasné, či to vobec dobehnem. Zachránilo ma myslím to, že behám v dosť nerovnom teréne a tak, kedže ten maratón bol po rovine, bolo to značne ľahšie. Tiež mám asi na vytrvalostný beh bunky. Práve som sa vrátil zo školského behu za káčka do indexu a tam som skončil v závere pelotóna. A nebolo to len tým, že som bol unavený z toho maratónu. Bolo to približne 3200m a ja proste rýchlejšie bežať ako som bežal neviem.

0000010100063535000000210237498002376168
mamaralo
 mamaralo      16.05.2006 - 17:36:47 , level: 1, UP   NEW
ó, tak RestekpaH
:))

0000010100063535000000210237498002375192
urza
 urza      16.05.2006 - 12:46:30 , level: 1, UP   NEW
a co na to nohy? :]

000001010006353500000021023749800237519202375266
chory nos
 chory nos      16.05.2006 - 13:10:13 , level: 2, UP   NEW
Chodím ako duostojný pán. :)

00000101000635350000002102374980023751920237526602375293
vykĺbená zajačia labka
 vykĺbená zajačia labka      16.05.2006 - 13:16:14 , level: 3, UP   NEW
LOL, to až teraz. v nedeľu večer si chodil sťa nakopnutá kačka :)
ale ten beh bol impozantný.

0000010100063535000000210237498002375192023752660237529302375563
urza
 urza      16.05.2006 - 15:06:18 , level: 4, UP   NEW
;]]

0000010100063535000000210237498002375119
maruska[Locked_OUT]
 maruska[Locked_OUT]      16.05.2006 - 12:28:19 , level: 1, UP   NEW
jupíííííííííííííííííí že hej, sa neobes na na medajle

0000010100063535000000210237498002374993
techko
 techko      16.05.2006 - 11:47:47 , level: 1, UP   NEW
gratz

000001010006353500000021023749800237499302374998
chory nos
 chory nos      16.05.2006 - 11:50:07 , level: 2, UP   NEW
ďakujem :)