Asi som mala svoju myšlienku "stať sa iným" trošku rozviesť, aby bolo
jasnejšie, čo mám na mysli, a možno by potom ani nebolo treba nesúhlasiť.
Nemala som totiž na mysli žiadne "pestovanie diverzity", ale práve to, o čom
hovoríš aj ty, teda premenu samého seba, sebautváranie, to, že sa každým činom
meníme, stávame niekým iným (a je jedno, či tým činom je napísanie blogu alebo
to, že sa postavíme na štartovaciu čiaru maratónu). Možno slovo pokus, ktorý
som tam použila, je v tejto súvislosti zavádzajúce, lebo v tom zmysle, ako o
tom hovorím, je každý čin sám v sebe zavŕšený, a nie je to samozrejme žiadny
pokus.

Chápanie písania o sebe ako o exibicionizme je poplatné bežnej predstave, že
každé takéto písanie je "sebavyjadrenie", teda že tým človek hovorí, aký je,
čo robil alebo zažil on(bez ohľadu na mieru sebaštylizácie). Keď je nejaká
výpoveď naozaj len o tom, tak s tebou možno súhlasiť. Ale k výpovedi o hocičom
možno pristupovať aj inak: so snahou myslieť inak, ako bežne myslím, vnímať
inak to, čo bežne vnímam, uchopiť niečo, čo mi uniká, a tak podobne, čiže
pristupovať k výpovedi ako k niečomu, čo ma skôr formuje ako vyjadruje. A tu
už nejde o ukazovanie, tu ide o bytie, o existenciu, lebo tou výpoveďou, tým
slovom o Tebe si Ty sám.

Predmetom Tvojej tvorivosti, tým tvorivým dielom,ktoré chceš vytvoriť, môžeš
byť aj Ty sám, tvoja existencia.