Ťažká otázka, pretože už asi rok do zadu sa borím s precitlivenými šlachami, ktoré som si tak 2 roky do zadu svojou blbosťou zlikvidoval. Fakt to bola moja blbosť a s behaním to súvisí len tak, že behal ťuťko. Jednak som začal v podstate okamžite behať veľké vzdialenosti s debilnými topánkami a k tomu som si ešte vždy po behu nakladal cielene likvidačné cvičenie na šlachy - akože ich posilníme... :)

Na tento maratón som začal "trénovať" niekedy začiatkom roka tak, že som začal každý deň chodiť do a z práce rýchlou chuodzou cez les. Dokopy asi hoďka denne. To kvoli tým šlachám, pretože vždy, akonáhle som začal pravidelnejšie behať sa ozvali. Pred tým som ešte celú zimu tak raz, dva krát za týždeň dal na štadióne na makkom povrchu asi zo dva km.

Niekedy koncom februára som mohol zacat trocha behávať a potom som dával tak raz za tri dni tak 5 až 8km. Posledný mesiac pred maratónom som dal k tomu tak 2x16km a raz 25km.

Nič moc tréning a preto ani nebolo jasné, či to vobec dobehnem. Zachránilo ma myslím to, že behám v dosť nerovnom teréne a tak, kedže ten maratón bol po rovine, bolo to značne ľahšie. Tiež mám asi na vytrvalostný beh bunky. Práve som sa vrátil zo školského behu za káčka do indexu a tam som skončil v závere pelotóna. A nebolo to len tým, že som bol unavený z toho maratónu. Bolo to približne 3200m a ja proste rýchlejšie bežať ako som bežal neviem.