Zmenil som sa. Donedávna som si myslel, že to je iba vekom (o pár dní tricina :-).
Iste, vekom človek získava rozvážnos? a ?ažko už budem taký pochábeľ a bojovník, ako pred desiatimi rokmi.

V priebehu ostatných 2 rokov sa mi ale okrem toho udiali také zmeny, ktoré nedokážem vysvetli? jednou vetou a už ma nebaví počúva? narážky a otázky od kamarátov, že „prečo som taký divný“.

Už jednoducho necítim potrebu stále PROTI niečomu a niekomu bojova? a niekoho presviedča? o svojej ?pravde?.

Pre niektorých vytrvalých eko-aktivistov som možno odpadlík a mäkkýš :), veľa vecí však už dnes vidím inak. Necítim sa stratený, ani neš?astný, práve naopak. Len som sa zmenil.

Niekedy si ale pripadám v tomto svete ako mimozemš?an, ktorému len málokto rozumie.

O ľuďoch

Od istej doby (zrejme vplyvom meditácií, dychových cvičení, karate, kres?anskej mystiky...) už vnímam ľudí inak. Cítim, že do nich viac (hlbšie) vidím. A nie je to vždy príjemné – napr. sa mi tým akosi zahus?uje sito na kamarátov a priateľov. Z ľudí, s ktorými som donedávna nemal problém presedie? hodiny pri pive, mám teraz niekedy priam fóbie. Vycítim ich vyžarovanie a pokiaľ mi nesedí, niečo ma ako magnet začína vyháňa? preč.

Najväčšiu dilemu mám s tým, či, komu, čo a AKO poveda? a čo NEPOVEDA?.

Naš?astie, ešte je tu pár ľudí, s ktorými je mi fantasticky, a dokážeme sa rozpráva? aj bez jediného slova.

Srdce verzus rozum

O intuícii sa tu asi nemusím bližšie rozpisova?.
Počas uplynulých rokov sa mi udialo toľko rozumovo-?ažko-vysvetliteľných zjavení a znamení, že by som mohol písa? knihy. Ale cítim, že nemôžem-nemám, pretože boli určené iba mne.

Ak počúvam svoj vnútorný hlas, veľa vecí môžem posunú? dobrým smerom.
Alebo niektoré udalosti dokážem predvída? (no môžem sa im iba nemo prizera? ako divák v kine).

Snažím sa čoraz viac si cibri? sluch na hlas srdca - počúva? ho sa mi doteraz vždy vyplatilo. Ak je človek dos? citlivý, dokáže vníma? znamenia, ktoré mu ukážu cestu ako značky na diaľnici. A tiež vybada? jemné upozornenia, ak z nej zíde.



Niekedy ma však serie, ako je v tomto svete srdce konfrontované s rozumom a ešte k tomu aj rozumom iných. Napríklad: Dohodnem sa s kamarátmi / kolegami na určitom pláne (napr. výlet autom). S blížiacim sa termínom odchodu sa vo mne čoraz výraznejšie ozýva ten vnútorný hlas (alebo si nemôžem nevšimnú? rôzne znamenia), ktoré mi radia neís?. A tak sa aj rozhodnem a potom pred kamarátmi vyzerám ako neseriózny a nepochopený čurák. Vnútri ma síce hreje pocit, že som urobil správne, ale málokto okrem mňa to tak vidí tiež...

Všetko je ako má by?

Strávil som roky v ochranárskych organizáciách, rôznych kampaniach a bojoch za niečo, ale zväčša PROTI NIEČOMU. Určite aj vek má vplyv na to, že sa už teraz na svet dívam inými očami. Už ma nebaví BOJOVA?, chýba mi ten...?vnútorný nepokoj?.

Stále si ale veľmi vážim ľudí, ktorí svoj život zasvätili aktivitám pre druhých, pre krajší svet (podľa ich predstáv :-). Na druhej strane, ja už necítim potrebu niečo za každú cenu meni? a zžiera? sa pocitom, že svet nebeží tak, ako by som chcel JA.

Things aren’t what they seem. (Veci nie sú také, akými sa zdajú.)

All the walls I strike my head against are inside my head. (Všetky múry, do ktorých si búcham hlavu, sú v mojej hlave.)

There will be peace on Earth when there is peace in your mind. (Mier na Zemi bude keď bude mier v tvojej mysli.)

Cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami.

- to sú výroky, ktoré dokážu ten môj stav asi najlepšie vystihnú?. Už jednoducho nie som extrémista, ale volím zväčša zlatú strednú cestu.

Mám často dojem, že ľudia si riešia svoje vnútorné problémy práve poukazovaním na problémy vonkajšie. Vidiac tú povestnú smietku v oku druhého namiesto brvna vo svojom. Teda aspoň u mňa to tak z veľkej časti bolo.
Ale možno je porucha iba v mojom prijímači, že som vypálený a všetko je v skutočnosti inak...

Všimol som si, že prah nasrateľnosti mám ďaleko vyššie ako mnohí moji (bývalí) spolubojovníci. Že ak aj veci nevychádzajú podľa našich predstáv (t.j. podľa niekoho zle), málokedy ma to rozhádže a skôr sa snažím z toho vzia? poučenie a vycíti?, prečo to tak je.
Na druhej strane nehľada? v každom prdnutí posolstvo z astrálu, že jo :-)

Ticho verzus mlátenie prázdnej slamy?

„Prečo si tak ticho, čo ?a trápi?“
Túto otázku som počul za posledný rok veľmi často.
Nie som smutný, je mi fajn, akurát hľadám viac POTICHU sám V SEBE ako nahlas v iných.

Nemám až takú potrebu sa rozpráva? o tom kto s kým, ohovára? druhých, či čo nové u Mojsejovcov, hundra? na to, či ono. Našiel som vnútorný pokoj, resp. som k nemu bližšie než kedykoľvek predtým.



Všetko je inak...

Pred pár rokmi som bol skalopevne presvedčený o hodnotách ako vegetariánstvo, dobrovoľná skromnos?, bojkot rôznych nadnárodných firiem, neutíchajúci aktivizmus....

Dnes sa mi dom, ktorý som si v hlave na týchto predstavách postavil, rúca.

Keď napríklad dostanem chu? na mäso, kľudne si ho bez výčitiek svedomia dám, lebo cítim, že ho potrebujem, že to tak má by?. A mám na háku čo si o tom kto myslí.

Tiež som spoznal množstvo ľudí z druhej strany „eko-barikády“ (predavači áut, bankári, atómoví inžinieri, „komerčáci“ :-) a vo svojom vnútri sa mi často zdajú by? oveľa viac vyrovnanejší a v pohode ako podaktorí večne uhundraní „spolubojovníci“.

Už ma nebaví ži? v kŕči predstáv o tom, čo je „dobré“ a „zlé“, v akomsi čierno-bielom, či vlastne čierno-zelenom svete. Neviem, či to dokážem zrozumiteľne vysvetli?... Vlastne mi ani tak nevadí to „bytie“ proti, ako skôr tá zlos? a neuroticita, ktorá za tým občas býva. Kto NAOZAJ VIE , čo je dobré?

Nie že by som mal úplne všetko na háku, len sa viac (((vnútorne))) teším zo života a za to najdôležitejšie pokladám pokoj a lásku (a nech to kľudne znie ako klišé, mám na háku :-)

... a kruh sa uzavrel

Nerád by som bol, aby tieto riadky vyzneli nejako povýšenecky.
Cítim, že sa pre mňa končí určité životné obdobie, uzatvára sa ďalší kruh. A som na začiatku ďalšieho levelu.

Hm, a čo som tým celým chcel vlastne poveda?? Neviem :)

Ak to poteší len jediného človeka, kto sa nachádza v podobnom stave, budem rád.
A snáď tiež pár blízkych ľudí lepšie pochopí, čo sa so mnou deje.

Privítam tiež vaše skúsenosti, rady, dojmy...

Ďakujem za pozornos? :)