Zil raz jeden gazda a ten mal syna.

Kupili na trhu krasnu a velmi drahu bielu kobylu z rodu vznesenych koni a zavreli ju do ohrady s ostatnymi konmi.

Raz v noci prisla burka a kone sa splasili a tato nova krasne kobyla v strachu pred burkou preskocila ohradu a utiekla do hor.

Ked to rano zistili, susedia chodili za gazdom a potlapkavali ho po pleciach a vraveli:

-Ach jaj, to je zle, to je nestastie, taka krasna kobyla to bola a teraz nemate nic...

A gazda iba pozera:

-Dobre, zle, kto ho vie?



O niekolko dni sa kobyla vratila z hor a prislo s nou i stado 23 horskych koni, ktori sa k nej v horach pridali.

A zase sa zisli susedia a uz oslavovali:

-Take stastie, susedko, cele stado koni vam priviedla, to vam bude hej...

A gazda zase len kuka:

-Ci je to dobre, alebo zle, kto vie?



Na druhy den sa gazdov syn pokusal skrotit jedneho z novych divych koni, no ten bol velmi nepokojny a tak syn spadol a zlomil si nohu.

A susedia sa zhrkli:

-Co to za nestastie, gazda je uz stary, robit nevladze, teraz sa bude musiet este aj o choreho syna starat...jojoooj..

Gazda sedi, pozera, potahuje s fajky:

-Hm-hm. Dobre? Zle? Hm-hm.



Do tyzdna sa v krajine zdvihla vojna a chodili verbiari od domu k domu a brali otcom synov a zenam muzov. Nechali len starych a chromych. A kedze syn este chodit nemohol a gazda uz bol stary, neodviedli ich.

I znova sa zhrkli susedky a stebocu:

-No to mate gazdicko ale stastie, syn bude za tyzden zdravy, plnu ohradu koni mate, budete si zit ako krali...

Gazda len pokojne na priedomi sedi, s fajocky pohulkuje:

-Dobre? Zle? Kto vie?...