V poslednych dnoch sa opat pokracuje v sudnom procese s Oscarom Pistoriom a zo zvedavosti som si googlila, ci sa nepodujal na detektor lzi(mne sa zda byt nevinny) a natrafila som na tento velmi zaujimavy blog:
http://www.bodylanguagesuccess.com/

Basicly analyzy videi rozneho druhu (s pouzitim terminus technicus) vratane sledovania vyssie spomenuteho procesu, alebo live show rozhovorov s celebritami a politikmi, ale aj napriklad analyza portretov Berlusconiho a Putina, ktore namaloval George W. Bush. (aj ked teda neviem, ze v com bol point pri tom poslednom)

V kazdom pripade stranka ako stvorena na prokrastinaciu. :)

Softwaru na rozoznavanie emocii je urcite na mraky a nie je to uz dnes nic nove. Toto je jeden studentsky projekt z univerzity v Amsterdame, vcelku jednoduchy a funkcny. Da sa s tym trochu pobavit. :)

download demo
homepage: http://www.visual-recognition.nl/

plnou parou vpred!

Chceli by ste si zaanalyzovat? ze by sa pod tuto nodu davali videa napriklad z politickej sfery na Slovensku, napr nejaky haklivy rozhovor, a zanalyzovali by ste/sme prejavy? Take nieco ako video dole, ale zo Slovenska

Už to bolo popísané niekde dole, ale bez toho termínu.
http://en.wikipedia.org/wiki/Halo_effect

http://www.intac.net/11-hand-gestures-youd-better-get-right/

Lucky Fingers a The Empty Glass sú celkom zaujímavé:)

July 25-30, 2010, in Frankfurt/Oder (near Berlin)

4TH CONFERENCE OF THE INTERNATIONAL SOCIETY FOR GESTURE STUDIES



"GESTURE - EVOLUTION, BRAIN, AND LINGUISTIC STRUCTURES"

Deadline for submissions: December 15th, 2009


The International Society for Gesture Studies (ISGS) announces its
fourth conference, Gesture, Evolution, Brain, and Linguistic
Structures, to be held July 25-30, 2010, in Frankfurt/Oder (near
Berlin). The thematic foci are: linguistic, semiotic and pragmatic
approaches to human gestural communication with a special focus on
cognitive linguistic perspectives, possible evolutionary precursors,
and neural correlates of gestures. A major goal is to provide a
platform to discuss both specific research questions within these
areas and interdisciplinary approaches connecting these distinct areas
of gesture research.

Plenary speakers are:

Josep Call
Alan Cienki
Susan Goldin-Meadow
Georg Goldenberg
Adam Kendon
David McNeill
Roland Posner
Sherman Wilcox

We invite submissions from all areas of gesture research. Individual
papers, panels, and poster talks can be submitted through the
conference website until December 15th, 2009 (deadline has been
extended).
Contact: contact@isgs2010.de

More information: http://www.isgs2010.de

zdravim,
pozyvam vsetkych, co sa zaujimaju o gestikulaciu
hlavne z neuropsychologickeho hladiska na nas workshop (pre viac info klick):



myslim, ze je zaujimavy najmä pre ludi, ktori sa zaoberaju nev. komunikaciou na vedeckej urovni

tieto dva terminy sa konaju v koline,
ak by vsak bol zaujem, je mozne urobit extra termin pre strednu europu (vyucovaci jazyk nemcina, alebo anglictina, podla potreby)

Prave som dopozeral pilotny diel serialu Lie To Me a som z neho nadseny!
Jeho tvorcovia si dali tu namahu a poriadne nastudovali vedecky material a dokonca pozvali Paula Ekmana, ktoreho som tu v prispevkoch spominal, ako vedeckeho poradcu serialu, a vytvorili seriu pribehov o specialistovi na a analyzu lzi, ktory pri svojom badani pouziva korektne vedecke poznatky o reci ludskeho tela. Aj ked zavery hlavnych hrdinov su trochu kategorickejsie nez by v skutocnosti mali byt, je to vsetko v ramci tolerovatelnej nutnosti urobit pribehy zaujimave.

Vrelo odporucam!

Da sa stiahnut tu:
http://www.ex.ua/view/109601?r=82325,80925

Prvý dojem je záležitosťou niekoľkých sekúnd, dokonca desatín sekúnd. Pritom sa vytvára názor na osobnosť, atraktivitu a sociálne pozadie pozorovanej osoby. Z osobných vlastností odhadujeme priateľskosť, otvorenosť, ako aj zovňajšok - oblečenie, upravený vzhľad.
Zaujímavé, ale nie prekvapujúce je, že ženy sú oveľa kritickejšie a náročnejšie ako muži. Počet detailov, ktoré si ženy všímajú na mužoch je skoro dvojnásobne vyšší ako opačne (pri jednom z testov bol tento pomer 22,5 : 12,8). Ďalším z faktov je, že keď sme si už názor vďaka prvému dojmu vytvorili, len veľmi neradi a ťažko ho meníme. Keďže je nutné, aby posudzovanie prebiehalo veľmi rýchlo, vytvorili sa vo vedomí automatizmy. Ich výsledkom je napríklad aj niečo, čo v bežnej reči nazývame predsudky: napr. tuční ľudia príjemní, štíhli dynamickí a podobne.

Ktoré veci, presnejšie povedané - ktoré časti tela sú tie, ktoré o nás poskytujú rozhodujúce informácie?


Moderná meracia technika dokáže celkom presne odpovedať na našu otázku a sledovať dráhu pohľadu. Pre mužov sú to samozrejme prsia a zadok. Tvrdí sa, že sa pokúšajú zhodnotiť reprodukčnú schopnosť ženy. Dúfajme, že je to naozaj tak a nejde len o nejaké prasačinky. Ženský prístup je trocha iný, ženy potrebujú prečítať charakter - a to sa dá najlepšie z tváre.
Pozorovania ukazujú, že dráha pohľadu je v prvých 5 - 8 sekundách z veľkej časti nezávislá od oblečenia pozorovanej osoby. Tento čas je pre získanie potrebných informácií dostačujúci. Ženy vyhľadávajú očný kontakt, zatiaľ čo muži vnímajú hlavne postavu. Ženy hľadia mužom do tváre dlhšie ako muži ženám, muži zasa dlhšie pozorujú strednú časť tela. Asi vás neprekvapím, keď poviem, že naozaj existujú miesta, ktoré sú preferovanejšie ako iné.

Ak je "zber dát" úspešný a tie sa zhodujú s predstavou, ktorú o možnom partnerovi v sebe nosíme, nastane fáza pokusu o zblíženie. Ak ste dobrá pozorovateľka, dá sa pomerne ľahko rozpoznať, že ste sa pre istú osobu stali veľmi zaujímavým objektom. Správanie sa v tejto fáze je dobre zdokumentované pozorovaniami. Pozorovateľ sa najprv snaží byť nenápadný a vy ešte vôbec neviete o tom, že ste sa stali vyvolenou. Čím sa vzdialenosť medzi pozorovateľom a objektom túžby skracuje, o to viac pribúda mimovoľných automatický pohybov ako škriabanie, dotýkanie sa vlastnej tváre, hranie sa s vlasmi. Pre túto fázu je teda príznačné, že i keď nám náš obdivovateľ venuje značnú pozornosť, snaží sa to zamaskovať nejednoznačnosťou a váhavosťou v konaní.

Za prvým dojmom ako "zberom dát" o možnom partnerovi sa skrýva snaha čo najlepšie odhadnúť hlavne osobné vlastnosti - napr. úprimnosť a priateľskosť. Telesná atraktivita je až na druhoradom mieste. Pritom nie je podstatná postava alebo hrúbka pier, ale tvár ako celok. Napríklad ženy posudzujú na mužskej tvári šírku brady a čeľusť ako veľmi mužskú a atraktívnu. Napriek dôležitosti osobnostných vlastností poskytujú aj dekoratívne vylepšenia telesného vzhľadu (napr. šaty, kozmetika) ďalšie informácie, ktoré môžu byť pre partnera dôležité. Ak totiž prídete na firemný večierok v najodvážnejších šatách zo všetkých zúčastnených, asi ťažko možno od vás očakávať, že sa v spoločnosti budete správať ako čerstvá absolventka katolíckeho gymnázia. Mimoverbálne signály umožňujú predpovedať vaše správanie v budúcnosti.

Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje fázu približovania, sú vonkajšie podmienky, v ktorých sa uskutočňuje. Prvá možnosť je relatívne cudzie prostredie ako bar, hromadná doprava alebo krátkodobé pracovné stretnutia. Nazvime si túto situáciu "otvorenou", pretože tu sa môže priblížiť hocikto k hocikomu, ale musí si vystačiť s niekoľkými informáciami, ktoré za tých pár chvíľ dokázal vypozorovať. Naopak "uzavretá" situácia poskytuje dostatok informácií pre obe strany. Ide o situáciu, kedy muži a ženy v rámci pracovných alebo záujmových vzťahov trávia veľa času spoločne. Vzájomnému priblíženiu tu nahráva nielen spoločná činnosť, dobrá vzájomná znalosť, ale aj telesná blízkosť v rámci uzavretého priestoru.
Podľa prieskumov sa až 70 % partnerstiev vzniká z uzavretých situácií.

Takéto posudzovanie druhej osoby v nás samozrejme vyvoláva veľa rôznych pocitov ako sympatiu - antipatiu, rešpekt, strach a pod. Tie sa dajú len ťažko skryť a pri vzájomnom hodnotení je výsledok prvého dojmu vnímaný aj druhou stranou a braný do úvahy pri posudzovaní vás samých. Ak si teda niekto myslí, že sa stretnú dvaja cudzí ľudia a nevedia o sebe nič, veľmi sa mýli. Informácie, ktoré sú k dispozícii, napomáhajú určiť "hodnotu" osoby na partnerskom trhu: je to sociálny status, príslušnosť k určitej skupine a celková atraktivita. K tomu pribúda posudzovanie reprodukčnej schopnosti cez vek, pohlavie a fyziologické prednosti alebo nedostatky.

Úvodná fáza výberu vhodného partnera pracuje s údajmi značne závislými na subjektívnom hodnotení. Ďalej treba povedať, že mnohí ľudia nešetria námahou ani prostriedkami na to, aby sami seba predstavili v čo najlepšom svetle. To však nemusí úplne korešpondovať s tým, akí naozaj sú. Ako sa teda nedať zmiasť kladnými informáciami? Neostáva nič iné, iba jednať! V ďalšom kroku bude nevyhnutné záujem o vyvolenú osobu verejne prejaviť.

Snaha zohnať si "na to" druhú polovičku vyprovokovala vznik správania, ktoré má pritiahnuť pozornosť a spropagovať seba samého.

Na začiatok musím povedať, že reklamu nevymysleli reklamné agentúry, ale existuje odvtedy, čo je na tejto zemi k rozmnožovaniu nutné dať dohromady jedincov dvoch rôznych pohlaví. Snaha zohnať si "na to" druhú polovičku vyprovokovala vznik správania, ktoré má pritiahnuť pozornosť a spropagovať seba samého. Tak napríklad môžu určité črty tváre a isté pohyby poskytnúť dôležité informácie o kvalitách pozorovanej osoby. Propagačné správanie je tu práve preto, aby sme iným dali príležitosť vytvoriť si o nás obraz, aby sme neustále komunikovali, kto sme, akí sme alebo akí chceme byť.
Za atraktívne sa považuje typicky ženské alebo typicky mužské správanie.

Jedným z takýchto vzorov správania je napr. "prehliadka". Ak žena prechádza miestnosťou, v ktorej sú aj muži, jej telo nie je uvoľnené, ale napnuté, brucho je stiahnuté, chrbát prehnutý, aby vystúpili prsia a vznikol čo najväčší oblúk v oblasti krížov. Hlava je zdvihnutá. Veľmi dôležitá je aj chôdza: húpavý pohyb bokov je viac prehnaný, kroky kratšie oproti priemeru (ten je cca 12 cm). Naopak, dlhšie kroky sú považované za neerotické. Dĺžka krokov je samozrejme závislá od osobných dispozícií. Preto dámy, ak sa aj ponáhľate, nikdy nerobte dlhé kroky!

Iste si spomeniete na mnohé situácie z vlastného života. Pohyby mladej krásky hovoria "Tu som a dobre si ma všimnite!" Záklon a pohodenie vlasov dozadu, prehnutie tela a úklon hlavy do strany a k tomu úsmev. Tieto dynamické pohyby výrazne pútajú pozornosť.*

Uvediem ďalší príklad: pri bare sedia dve priateľky, jedna iba sedí, zatiaľ čo druhá sa pohybuje v rytme hudby. Jej pohyb upúta pozornosť, jej telo hovorí "chcem niekoho stretnúť". Väčšinou to skončí pozvaním do tanca. To, že takéto správanie má svoj význam dokazujú aj prieskumné testy.

Pri jednom z testov sa ukázalo, že po takomto propagačnom správaní muži dvakrát častejšie otvorili a podržali žene dvere. Ich ochota rástla ešte viac v závislosti od oblečenia ženy.*

Z týchto signálov, určených nikomu a každému zároveň, vzniká prvý dojem. Muži si na ženách všímajú predovšetkým vzhľad, kam spadá nielen atraktivita tváre, krása postavy, ale aj držanie tela, chôdza, výraz tváre, šaty a upravený zovňajšok. Taktiež hlas a spôsob reči a v neposlednom rade osobné vlastnosti - priateľskosť, otvorenosť a úprimnosť. Jeden z najdôležitejších komunikačných prostriedkov je úsmev.

Prieskumy ukázali, že ľudia, ktorí sa často usmievajú, sú hodnotení ako atraktívnejší.

Úsmev a smiech budú témou niektorého z ďalších pokračovaní článkov a dozviete sa aj to, kedy je úsmev falošný alebo hraný.
Na základe prvého dojmu sa potenciálny záujemca bude snažiť odhadnúť, ako asi budete reagovať na jeho aktivitu, akú stratégiu na vás zvoliť a zároveň sa bude snažiť vyčítať určité vlastnosti pre budúci možný vzťah.

Každý detail vášho zovňajšku, každé, aj mimovoľné konanie je zároveň signálom, ktorý je vyhodnocova-ný a vytvára obraz o vás. Nezabudnite: Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva. Alebo: Akú návnadu použijete, takú rybu chytíte. Stačí? Ohodnotenie prebieha rýchlo, a ak to funguje tak rýchlo, potom to musí fungovať automaticky. Máme v sebe určité prototypy, ktoré používame ako kritériá pri styku s ostatnými? Aj o tom si povieme niekedy nabudúce.
Len desatina sekundy stačila testovaným osobám na to, aby z premietnutého obrazu tváre vyčítali pohlavie, ochotu spolupracovať a kolektívneho ducha.**

------------------------------------------------------
*) Allen in Karl Grammer: Signale der Liebe, 1995
**| Locher a spol.1993

Do kaviarne vchádza mladá žena v priliehavom kostýme. Pohľady hostí, najmä mužov, smerujú k nej...

Žena sa podvedome ešte viac vystrie a elegantným krokom sa blíži k stolu, pri ktorom ju už čakajú. Pozdraví kolegov a zároveň po očku zaregistruje, že pri stole je muž, ktorého nepozná. Ich pohľady sa na stretnú. Po chvíľke oči odvráti a obráti sa ku kolegom. Neznámeho jej predstavia a ich oči sa znovu stretnú - tento raz na dlhšie. Teraz si je už už istá - je to jej typ.

Dohodnime sa, že všetko, čo sa odohrá od prvej sekundy stretnutia až po moment, kedy sa rozhodnete otvoriť niekomu brány svojej intimity, budeme volať "flirt". Cieľom flirtu je dať partnerovi na vedomie, že si želáte deliť sa s ním o svoju intimitu. Pozor, nemusí ísť len o sex! Ide najmä o potešenie z toho, že je prejavený záujem navzájom sa bližšie spoznať a že je tu určitá snaha o získanie sympatií.
Obaja partneri, ktorí do flirtu vstupujú, majú o jeho vývoji určité predstavy a sledujú isté ciele.
Ako sa správať tak, aby sme udržali partnerov záujem a nepokazili všetko skôr, než sa vôbec niečo začne? Možno by sa dal flirt prirovnať k ochutnávke vína - na začiatok vám prinesú víno v peknej fľaši, povedia vám odkiaľ pochádza a ako chutí. Informácie sú dôležité na navnadenie i pre rozhodovanie. Lenže - niet nad osobnú skúsenosť. Necháte fľašu otvoriť, ovoniate zátku a ak je víno v poriadku, nalejú vám na ochutnanie. Nasleduje to trochu teatrálne prežúvanie a znalecké mľaskanie. Nakoniec privolíte, aby vám pohár doliali. Uznáte, že po takomto rituáli by aj voda z vodovodu chutila akosi lahodnejšie.
Pri flirte fungujú isté zákonitosti - rituálne správanie staré stotisíce rokov. Existuje, názorne povedané, istá kódovaná abeceda tela, reč lásky, jazyk zamilovaných alebo si to sami nazvite ako chcete. V abecede flirtu je prvé písmeno U:
UKÁŽ SA, predveď sa - cieľom tohto reklamného spotu na seba samého je byť videná, pozorovaná. Ďalšie písmeno v poradí je P: POZORNOSŤ. Cieľom je na jednej strane pritiahnuť určitú špecifickú pozornosť, na strane druhej získať isté špecifické informácie o partnerovi. Keď si už myslíte, že ste videli a zistili, čo ste potrebovali, je treba sa ROZHODNÚŤ. Vyzvete partnera, aby vo svojom snažení pokračoval, alebo mu proste viac nevenujete pozornosť. Tretie písmeno je teda R.
U - P - R ... UPResním, rozoberiem, názorne ukážem, a vy si to vyskúšate priamo v teréne. Zaoberať sa sexom takto na diaľku môže priniesť určité komplikácie. Ale chodiť s vami na každé rande naozaj nemôžem. Venujte preto pozornosť ďalším článkom.

Nevite, jestli existuji nejake kursy, kde se da naucit cist rec tela?

Autor/Author: Ekman, Paul
Nazov/Title: Emotions Revealed
Jazyk/Language: en
Medium: pdf
velkost/size: 4.15 MB
Klucove slova/keywords: psychology, emotions, body language

odporucam urcite do topicu zaradit PhDr. Olgu Skvareninovu, PhD.
( http://www.fphil.uniba.sk/%7Eskvareninova/profil.html )
a jej publikaciu - Recova komunikacia
( http://www.fphil.uniba.sk/%7Eskvareninova/publikacia01.html )..
Posobi u nas - na Katedre zurnalistiky FiF UK v BA a v oblasti verbalnej i neverbalnej komunikacie (+Retoriky + stylistiky) je to jednotka..

Typy komunikacnych pohybov 4 - mimika tvare

Nasa tvar je jednym z najzlozitejsich systemov pohybovej sustavy. Pomocou 43 svalov sme schopni vytvorit tisicky roznych vyrazov tvare. Ako uz bolo spomenute predtym, emblemy, ilustratory i manipulatory su beznou sucastou nasej mimiky tvare. Existuje vsak este jeden jedinecny typ pohybu svalov tvare, ktory nespada do ziadnej z tychto kategorii.

Prvy krat nan narazil v polovici 19. storocia Guillaume Duchenne, francuzsky neurolog, ked na zivom subjekte mapoval pomocou elektrod svaly tvare. Ked elektrodami stimuloval sval roztahujuci usta (obrazok vpravo), ocakaval, ze tym vytvori usmev. Celkovy vyraz tvare subjektu vsak vobec neposobil radostne. Duchenne preto, ako spravny badatel, povedal onomu staremu muzovi vtip a hladal v jeho vyraze rozdiely (obrazok vlavo).



Zistil, ze pri pravdivom usmeve sa do vyrazu tvare zapaja aj sval, ktory obkolesuje oko. Tento sval potom sposobi typicke 'usmiate oci' - nadvihne spodnu stranu viecok a hornu stranu lic, stiahne makku oblast medzi hornym vieckom a obocim a vytvori charakteristicke vrasky pri vonkajsom kutiku oka. Najzaujimavejsie na tom je, ze aj ked tento sval dokaze vedome ovladat len necelych 10% ludi, pri pravdivom (citenom) usmeve ho pouzije kazdy bez rozdielu.

Nasledne medzi vedcami vznikla polemika, ci existuju presne automaticke vyrazy pre ostatne pocity, ci su taketo vyrazy vseobecne a pouzivane kazdou osobou na celom svete, kolko typov vyrazov vlastne je a ci je ich mozne bezchybne napodobit. Na vsetky tieto otazky odpovedal v 60. rokoch minuleho storocia Paul Ekman, ktory sa rozhodol dokazat, ze neexistuju vseobecne emocne vyrazy. Nazhromazdil mnozstvo vedeckeho materialu a ku svojmu prekvapeniu dokazal presny opak - identifikoval sest typov emocnych vyrazov - strach, hnev, radost, prekvapenie, odpor (znechutenie), smutok - ktore su vyjadrene presnymi konfiguraciami svalov tvare u ktorehokolvek cloveka na svete.

Zistil tiez, ze nie je mozne dokonale napodobnit emociu, ktoru necitime a naopak, uplne zakryt emociu, ktoru citime. Bol to sam Charles Darwin, ktory v 19. storoci vyhlasil hypotezu, ze ak nejaky sval nevieme vedome ovladat, potom nedokazeme ani zabranit aby sa pohol (kontrahoval) automaticky. To znamena, ze ak niekto nedokaze vedome ovladat spominany sval obkolesujuci oko, nedokaze ani zabranit, aby sa stiahol, ked skutocne citi radost.

Ak teda niekto nema vedomu moc nad niektorymi svalmi tvare (drviva vacsina ludi), ma jednoducho smolu - ak sa pokusi zakryt, ci predstierat pocit, tieto svaly ho prezradia. Ani clovek, ktory zvlada vsetky svoje svaly (alebo aspon vsetky svaly, ktore telo pouziva na vyjadrenie nejakej konkretnej emocie) nedokaze dokonale falzifikovat emocie. Vyraz tvare sposobeny skutocnou emociou je plne symetricky, prichadza a odchadza rovnomerne (vsetky zucastnene svaly naraz) a vyraz je pevny. Naopak predstierany vyraz emocie prichadza krcovito a nerovnomerne (niektore svaly sa zapajaju az postupne), tvar je nesumerna a casom sa vyraz nesumerne meni (niektore svaly 'vypadavaju').

Existuju aj tzv. mikrovyrazy - vyrazy tvare trvajuce len zlomok sekundy. Existuje totiz ista casova medzera medzi casom, ked emocia 'pride' a casom, ked si ju clovek uvedomi. Ked boli pri pokusoch ludia ziadani, aby zakryvali svoje (pocitovane) emocie, mnozstvu z nich unikli prave spominane mikrovyrazy - uplne vyrazy emocie zapajajuce naplno vsetky odpovedajuce svaly, trvajuce len dvadsiatinu az patdesiatinu sekundy. Napriek takemuto kratkemu casu je mozne mikrovyrazy pozorovat volnym okom.

Ak sa chcete o konkretnych emociach a ich vyjadreniach vo vyraze tvare dozvediet viac, odporucam ktorukolvek Ekmanovu vedecku ci popularno-naucnu publikaciu.

Reakcie autonomneho nervoveho systemu

Co sa skryva pod tymto krkolomnym nazvom? Nuz mnohe nase telesne funkcie prebiehaju 'automaticky' - hovorime, ze ma nad nimi vladu autonomny nervovy system. A tento system nereaguje len na 'fyzicke' podnety (ako napriklad stiahnutie koznych porov pri chlade), ale reaguje aj na emocionalny stav cloveka. Kedze system je autonomny, clovek nemoze tymto reakciam ziadnym sposobom zabranit. To je aj dovod, preco prave tieto reakcie mera detektor lzi (o detektore lzi si blizsie napiseme neskor). Mnohe z tychto reakcii vsak netreba merat pristrojom a su viditelne volnym okom.

Medzi bezne pozorovane reakcie patri scervenanie, zblednutie, prehltanie naprazdno, zmeny dychania, 'husia koza', triaska, rozsirenie zreniciek (ano, to bladerunnerovske ;), potenie a slzy. Niekedy je tiez mozno pozorovat zrychleny tep na krcnej tepne. Vsetky tieto znaky prezradzaju emocionalne vzrusenie. A ake konkretne emocie su spojene s konkretnymi reakciami? To je bohuzial dosial nezodpovedana otazka (aspon z vedeckeho hladiska).

Az donedavna sa vo vedeckych kruhoch predpokladalo, ze emocie nemaju svoje specificke kombinacie reakcii autonomneho nervoveho systemu. Novsie studie a experimenty vsak ukazuju, ze problem bol pravdepodobne v tom, ze sa psychologom v 'laboratornych' pokusoch nepodaril u ludi vyvolat 'cistu' emociu (napriklad ked sa podarilo u skumanej osoby vyvolat strach, zaroven citila aj pocit hnevu voci skumajucemu, ze ju vylakal atp...).

Ukazuje sa totiz, ze pri emociach prebiehaju urcite fyziologicke zmeny v tele, ktore sa evolucne vyvinuli ako automaticke odpovede na vonkajsie vzruchy. Zvysenie srdcovej cinnosti a zrychlenie dychovej frekvencie pri emociach totiz nie je bezdovodne. Pri strachu sa napriklad silne zvysi prekrvenie svalov na nohach (clovek je pripraveny na utek), pri hneve sa krv sustredi do ruk a hlavy (clovek je pripraveny reagovat na ciel svojho hnevu) a pod. V buducnosti by sa mohlo dat pomocou pristroja presne urcit, aku emociu skumany clovek citi na zaklade reakcii jeho ANS.

Nateraz sa vsak musime uspokojit s tym, ze prejavovane reakcie predstavuju emocionalne vzrusenie vo vseobecnosti. Co to pri bezprostrednej komunikacii s druhou osobou presne znamena, si uz musime domysliet z kontextu. Ak napriklad poziadame sefa o zvysenie platu a jemu sa napriek inak kamennej tvari znacne rozsiria zrenicky, vieme si domysliet kolka bije...

Typy komunikacnych pohybov 3 - manipulatory
(pozn. v niektorych angl. textoch oznacovane ako 'adaptors')

Manipulatory by sa azda ani nemali oznacovat ako 'komunikacne pohyby'. Clovek, ktory manipulatory predvadza, nimi totiz vobec nechce nic druhej osobe povedat, nepodporuje nimi verbalne ci neverbalne prejavy, ba priam nechce, aby si jeho manipulatorov niekto vsimal. Na druhu stranu nam vsak manipulatory mozu nieco prezradit o momentalnom citovom rozpolozeni druhej osoby, o jej nalade, i charaktere.

Co su manipulatory
Manipulatory su vsetky tie male pohyby, ktorymi manipulujeme so svojim telom. V niektorych pripadoch maju konkretny ucel (skrabkanie svrbiaceho miesta, pretieranie oci, sparanie v nose...), inokedy su zdanlivo nezmyselne (krutenie vlasov na prst, pohladzanie briadky, stlacanie prstov...). Manipulatory zvacsa prevadzame rukami, ale bezne je aj pouzitie inych casti tela (suchanie nohy o nohu, hryzenie pery...), ci predmetov ('hranie' sa s perom ci mincou...).

Kedy pouzivame manipulatory
Manipulatory pouzivame neustale. Vacsina z nich unika nasej pozornosti a deje sa uplne podvedome. Problem je, ze tieto typy pohybov este neboli dostatocne dobre preskumane. V beznom povedomi spolocnosti je pouzivanie vacsiny manipulatorov videne ako znak nervozity. Nervozny clovek si obhryza nechty, kuse do pery, neustale sa upravuje. Tento jav bol potvrdeny niekolkymi experimentami.

Na druhu stranu sme vsak od malicka vedeni, aby sme svoje manipulatory potlacali. Kazda mama pouca svoje dieta: 'sed poriadne', 'neosivaj sa', 'nevrtaj sa v nose' atd... Preto je bezne, ze clovek v spolocnosti neprejavi ziadne manipulatory (kontroluje sa), ale v okruhu blizkych priatelov si kludne dovoli poskrabat sa na lytku, alebo povrtat sa v uchu. Taketo manipulatory su potom naopak znakom toho, ze je dany clovek uvolneny a v pohode.

Co vycitat z manipulatorov
Vyssie opisany rozpor v manipulatoroch - teda to, ze mozu znamenat rovnako nervozitu, ako uvolnenie - sposobuje, ze je velmi tazko robit z nich nejake vseobecne zavery. Dokonca sa da povedat, ze su manipulatory jednym z najhorsie interpretovanych ludskych prejavov.

Pri jednom experimente, napriklad, premietli skupine ludi sadu kratkych zaznamov. Kazdy zaznam obsahoval jednoduchy slovny vysluch nejakej osoby a ludia sa mali pokusit uhadnut, ci ta osoba klame, alebo hovori pravdu. Vysledky ukazali, ze tych, ktori pri vysluchu pouzivali mnozstvo manipulatorov, najcastejsie povazovali za klamarov. Pritom vacsina z nich neklamala a prejavena nervozita pramenila zo samotneho faktu, ze su vypocuvani.

Aj tak sa da z manipulatorov vela vycitat - najma ak danu osobu dobre pozname. Vtedy vasinou vieme presne urcit, ci sa jedna o prejav nervozity, napatia, alebo uvolnenia. Dalej sa mozme dozvediet nieco o charaktere osoby, ktoru nepozname, ak ju vidime pri spolocenskej akcii, kde sa ocakava iste spravanie. Napriklad ked som kedysi videl v televizii zaber z nejakeho nobl vecierku - to co predvadzal Jozef Majsky sa da oznacit len jednym slovom - vidlak. A to som o nom este predtym nic nepocul. Velmi pekne pozorovat sa daju aj vrcholovi politici. Ti si pred kamerou, alebo pri rokovaniach nedovolia ziadne manipulatory. Ked uz nejaky predvedu (najcastejsie pretretie oci), znamena to, ze su uvolneni a uz sa tolko nesustredia.

Typy komunikacnych pohybov 2 - ilustratory

Ilustratormi nazvime take pohyby, ktorymi doplname hovorene slovo. Ilustratory na rozdiel od emblemov nemaju 'prelozitelny' vyznam. Sami o sebe neznamenaju nic urciteho. Uz samotne slovo 'ilustrovat' naznacuje, ze su taketo gesta len doplnujucim 'obrazom' reci.

Mozeme pozorovat ilustratory 'ukazovacie' - priame ukazanie smeru prstom, predstavenie osoby, naznacenie velkosti, vysky, sirky, alebo priestoru. Druhym typom su ilustratory 'doprovodne' - sprevadzaju rytmus, intenzitu reci (podobne ako gesta dirigenta sprevadzaju hudbu) alebo znazornuju vec, o ktorej je rec (recnik moze ilustrovat beh, dlhe vlasy, smutok - cokolvek).

Ilustratory su velmi specificke pre jednotlive narody, kulturne a socialne skupiny i pre samotnych jednotlivcov. Nie je dostatocne prebadane, aky je suvis medzi roznymi skupinami a typmi ilustratorov, ktore pouzivaju (tzn. z nie je jasne, ci napr. 'japonci' alebo 'hudobnici' pouzivaju nejake skupinovo specificke ilustracne gesta). Je vsak dokazana odlisnost v mnozstve ilustratorov, ktore rozlicne skupiny pouzivaju. Napr. taliani pouzivaju mnohokrat viac ilustratorov ako fini. Zeny pouzivaju viac ilustratorov ako muzi. Ucitelia viac nez programatori.

Taktiez je dokazane, ze ludia pri urcitych temach viac inklinuju k pouzitiu ilustratorov ako pri inych temach. Clovek skor vyludi nejake to gesto, ked ho poziadate aby vysvetlil pojem 'cik-cak', nez ked ma vysvetlit pojem 'matematika'.

Pouzivanie ilustratorov
Z hladiska samotneho pouzitia ilustratorov su dokazy pomerne jednoznacne. Clovek, ktory spravne pouziva ilustratory sa inemu javi uprimnejsi a doveryhodnejsi, ako clovek, ktory ilustratory nepouziva. Preto verejne vystupujuci cinitelia trenuju pouzitie ilustratorov.

Je totiz dokazane, ze clovek znizuje mnozstvo ilustratorov, ked je citovo napaty ci neisty, ked sa snazi kontrolovat svoje spravanie, ked je znudeny a nezaujaty a ked nerozumie dost dobre latke, o ktorej hovori. Naopak, ked sa clovek citi uvolnene, sebaisto a nesnazi sa skryvat svoje pocity ci nazory, pouziva viac ilustratorov.

'Spravne pouzitie ilustratorov' znamena, ze sa pozorovatelovi javia 'prirodzene'. Je len malo ludi, ktori sa dokazu naucit umelo pouzivat ilustratory. Zvacsa si to vyzaduje dlhodobe a intenzivne usilie.

Co vycitat z ilustratorov
Ako som uz spominal, menej ilustratorov prezradza citove napatie, neistotu, alebo sustredenost, kym viac ilustratorov naznacuje istotu, spokojnost a nezavaznost. Tu je ale jedno velke uskalie. To menej a viac sa vztahuje ku konkretnemu jednotlivcovi. Kazdy jedinec ma svoje mnozstvo ilustratorov, ktore bezne prejavuje. Ak teda stretnete cloveka, ktory nepouziva takmer ziadne ilustratory, este to neznamena, ze je neuprimny - moze to byt jednoducho jeho bezny prejav. Skutocne zavery mozte robit, az ked mozte porovnat mnozstvo ilustratorov, ktore clovek prejavuje bezne a ktore prejavuje momentalne.

Dalej je tiez mozne pozorovat 'doveryhodnost' ilustratorov. Ak niekto svoje gesta vedome 'finguje', zvacsa ma problemy so synchronizaciou s recou. Ak napriklad niekto povie 'Prave teraz!" a buchne pritom pastou do stola, mal by tak urobit presne s vyslovenim slova 'teraz!'. Ak buchnutie pride az o zlomok sekundy neskor, je dost pravdepodobne, ze recnik svoje zanietenie len predstiera.

Dalsim problemom je intenzita ilustratorov. Ta by mala kopirovat intenzitu vyjadrenych myslienok. Ak clovek nasilu doprevadza svoje slova ilustratormi, ma tendenciu prehnat to s ich intenzitou. Javiskovi herci, napriklad, boli vedeni k prehananiu svojich gest, aby boli dobre viditelne aj pre vzdialenych divakov. Ked vsak prisla era filmu a na platne bol herec znacne zvaceny, posobil jeho prehnany neverbalny prejav prilis umelo a casto viedol ku filmovemu fiasku hercov, ktori boli inak v divadle uznavani. Slaba intenzita ilustratora v porovnani s recou vsak moze byt len charakteristikou recnikovej osobnosti.

Tretim poznavacim znamenim je nesurodost ilustratorov a reci. Nie kazdy ilustrator sa hodi ku kazdym slovam. Ak niekto ilustruje uprimne, vyzera to ako nenutena improvizacia. Naproti tomu ak sa niekto snazi ilustrovanie predstierat, vacsinou ma naucene urcite gesta, ktore potom pouziva aj v nevhodnych chvilach.

Na zaver niekolko prikladov z verejneho zivota. Mnohi slovenski i svetovi politici vyzeraju pri pouziti ilustratorov nedoveryhodne. Fico, napriklad, svoje gesta casto prehana; Bush a z casti aj Dzurinda, pouzivaju len velmi malo rozlicnych gest a preto ich neverbalny prejav obcas neladi s tym, co hovoria. Na takom Ruskovi sa evidentne vyburili cele zastupy medialnych expertov, ale dosiahli akurat, ze pri reci nekokta a nepluje. Jeho gestikulacia je prachbiedna. Specialnou kapitolou je Vladimir Putin, ktory nepouziva takmer ziadne gesta a preto beznemu cloveku pripada, akoby neustale klamal. Naopak doveryhodne gesta pouzivaju Ivan Miklos, Vaclav Havel ale aj Vladimir Meciar ci v minulosti Adolf Hitler.

hm, super, toto forum sa mi (bude) paci(t). Mimochodom nie je niekde ten Alan Pease aj v kvalitnejsej pdf forme? Dik.

ty jeden ! ;) predbehol si ma so zalozenim tohoto fora asi o pol hodinu ;)

Typy komunikacnych pohybov 1 - emblemy.

Existuje mnoho druhov pohybov tela, ktore nam pomahaju pri komunikacii - tu je par myslienok o jednom z nich.

Emblemom nazvime pohyb, alebo gesto, ktore ma plnu vypovednu hodnotu a da sa pouzit namiesto slov. Medzi emblemy patri napr. zdvihnuty prostrednik - 'fuck you', pokrcenie ramenami - 'netusim', zdvihnuty palec stopara, zmurknutie jednym okom, zamavanie - 'pozdrav' ci prevratenie oci - 'kedy to konecne pochopis'. Celkovo existuju desiatky roznych emblemov, ktore denne pouzivame alebo rozoznavame.

Vysvetlenie emblemov by vo vacsine pripadov malo byt jasne - komunikujuci clovek ich pouziva vedome a vedome tiez ocakava, ze ich druha strana pochopi. Problem je len v tom, ze emblemy su specificke pre rozne kultury, skupiny - ba dokonca jednotlivcov. Preto je dolezite byt opatrny pri interpretacii emblemov pouzivanych cudzincami, alebo ludi z odlisnej socialnej skupiny.

Napriklad - poklepanie ukazovakom po spanku v nasich koncinach znamena 'preskocilo ti/mu'. Americania vsak rovnake gesto pouzivaju na vyjadrenie 'pockaj, rozmyslam'.

Unik emblemov
Niekedy chceme svoje postoje, nazory ci pocity skryt. Napriklad nam niekto lezie na nervy, ale nechceme aby o tom vedel. Niekedy (dokonca casto) vsak emblemy nevedome ukazeme - v obmedzenej podobe - aj ked sa ich snazime skryt. Taketo uniknute emblemy su velmi dobrym zdrojom informacii. Napriklad prostrednik, ktory by sme inak otvorene ukazali otravnemu cloveku, nam mimovolne vyklzne zo zatatej peste volne polozenej v lone. Takyto unik emblemu bol pozorovany pri jednom psychologickom experimente, pricom si ho ani jeden zo zucastnenych neuvedomil.

Asi najlepsim zdrojom je pokrcenie ramien - to unika velmi casto. V plnej, neskrytej podobe sa pokrcenie ramien sklada z vytocenia dlani smerom nahor, palcami od seba, zohnutia ruk v lakti, nadvihnutia ramien, pritlacenia stredu spodnej pery nahor pomocou svalu na brade (vytvara charakteristicky obluk na ustach) a nadvihnutie hornych viecok (sposobi 'vykuleny' pohlad). Tento emblem znamena 'neviem', v niektorych pripadoch 'nie'.

V pripade, ze sa clovek snazi zakryt, ze nieco nevie, je zmeteny, bezradny, alebo nesuhlasi, prejavi sa len mala cast tohoto gesta - vytocenie dlane, kratke myknutie ramenom, zachvev svalu na brade, vytiahnutie horneho viecka, alebo kombinacia tychto pohybov.

V jednom experimente napriklad premietli studentkam osetrovatelstva velmi neprijemne a deprimujuce filmy o operaciach popalenin a amputaciach a potom ich poziadali, aby presvedcili vysetrovatela, ze videli v skutocnosti velmi prijemny film o kvetoch (od osetrovateliek sa vyzaduje, aby pred pacientami zakryli svoje negativne pocity). Mnohym z nich unikol pri predstierani prave emblem pokrcenia ramien. Obzvlast pri otazke 'Myslite si ze by ten film bol dobry pre deti?' unikmi pokrcenia ramien prezradzali svoju bezradnost, aj ked s usmevom odpovedali kladne. Ked v ramci experimentu skutocne videli film o kvetoch, pri rovnakej otazke tento unik neprejavovali.

Do unikov emblemov spada aj casto spominane poskrabkanie po nose. Prirucky pre manazerov vacsinou hovoria, ze ak clovek pri odpovedi na neprijemnu otazku zdvihne ruku k tvari, znamena to, ze klame. Argumentuju tym, ze chce zakryt svoje usta, aby nebolo 'vidiet loz'. Vedeckym experimentom to zial podlozene nikdy nebolo - ba ukazuje sa, ze je to velmi nespolahlivy ukazovatel. Pravdepodobne je to referencia na emblem prilozenia prstu k ustam (co znamena 'tajomstvo' alebo 'pssst!'). Prilozenie prstu k ustam vsak znamena aj emblem 'rozmyslam', ktory je ale velmi individualny. Poskrabkanie na nose tiez moze znamenat uplne nevinny manipulator (iny druh komunikacneho pohybu).

Dalsim zaujimavym unikajucim emblemom je 'nerozumiem'. Je dost specificky a u nas azda nie az tak jasne definovany (velmi jednotny a casto pouzivany je napr. v Taliansku). Pouziva sa v pripadoch, ked clovek nerozumie (nepocuje) slova, co iny hovori, alebo ked nerozumie myslienke, ktoru prave niekto vyjadril. Prejavuje sa znizenim obocia (zamracenim), napnutim licneho svalu, pootvorenim ust, pripadne nadvihnutim kutov ust mierne do hora, posunutim (nie predklonenim) hlavy dopredu a prilozenim ruky k uchu (v pripade ak clovek nepocul a vyzaduje opakovanie informacie). Taketo gesto casto znamena 'nesuhlasne nerozumiem' (teda ze clovek informacii nielenze nerozumie, ale sa mu nepozdava). Alternativou je 'prekvapene nerozumiem', kedy clovek naopak hlavu posunie dohora a do zadu, nadvihne obocie a spusti sanku.

Unik emblemu 'nerozumiem' je pri komunikacii velmi dolezity, hlavne ked niekomu nieco vysvetlujeme. V nasej spolocnosti casto jedinci vnimaju neporozumenie ako prejav nizkej inteligencie a preto sa ho snazia zakryt. Ak sa snazite niekomu nieco vysvetlit a on napriek prykyvovaniu prejavuje uniky emblemu 'nerozumiem', pravdepodobne by ste na to mali reagovat.

Okolo emblemov a ich unikov existuje mnoho otazok a zatial velmi malo odpovedi. Kazdopadne su vsak zaujimavym fenomenom neverbalnej komunikacie.

Pekny napad na forum

Takze bude to tu o takych veciach, ze clovek co ma zalozene ruky a pripadne este aj prekrizene nohy (pri sedeni) sa citi neprijemne / ohrozene, a snazi sa zaujat obranny postoj ?

Hm ale v praxi nemam rad ludi co vyuzivaju rec tela pre svoj prospech. Napriklad hovoria o niecom, v tematike vobec nerozumeju, ale recou tela a vystupovanim vedia presvedcit ludi ze su uplny odbornici v tejto oblasti aj ked rozpravaju kraviny.