Typy komunikacnych pohybov 2 - ilustratory

Ilustratormi nazvime take pohyby, ktorymi doplname hovorene slovo. Ilustratory na rozdiel od emblemov nemaju 'prelozitelny' vyznam. Sami o sebe neznamenaju nic urciteho. Uz samotne slovo 'ilustrovat' naznacuje, ze su taketo gesta len doplnujucim 'obrazom' reci.

Mozeme pozorovat ilustratory 'ukazovacie' - priame ukazanie smeru prstom, predstavenie osoby, naznacenie velkosti, vysky, sirky, alebo priestoru. Druhym typom su ilustratory 'doprovodne' - sprevadzaju rytmus, intenzitu reci (podobne ako gesta dirigenta sprevadzaju hudbu) alebo znazornuju vec, o ktorej je rec (recnik moze ilustrovat beh, dlhe vlasy, smutok - cokolvek).

Ilustratory su velmi specificke pre jednotlive narody, kulturne a socialne skupiny i pre samotnych jednotlivcov. Nie je dostatocne prebadane, aky je suvis medzi roznymi skupinami a typmi ilustratorov, ktore pouzivaju (tzn. z nie je jasne, ci napr. 'japonci' alebo 'hudobnici' pouzivaju nejake skupinovo specificke ilustracne gesta). Je vsak dokazana odlisnost v mnozstve ilustratorov, ktore rozlicne skupiny pouzivaju. Napr. taliani pouzivaju mnohokrat viac ilustratorov ako fini. Zeny pouzivaju viac ilustratorov ako muzi. Ucitelia viac nez programatori.

Taktiez je dokazane, ze ludia pri urcitych temach viac inklinuju k pouzitiu ilustratorov ako pri inych temach. Clovek skor vyludi nejake to gesto, ked ho poziadate aby vysvetlil pojem 'cik-cak', nez ked ma vysvetlit pojem 'matematika'.

Pouzivanie ilustratorov
Z hladiska samotneho pouzitia ilustratorov su dokazy pomerne jednoznacne. Clovek, ktory spravne pouziva ilustratory sa inemu javi uprimnejsi a doveryhodnejsi, ako clovek, ktory ilustratory nepouziva. Preto verejne vystupujuci cinitelia trenuju pouzitie ilustratorov.

Je totiz dokazane, ze clovek znizuje mnozstvo ilustratorov, ked je citovo napaty ci neisty, ked sa snazi kontrolovat svoje spravanie, ked je znudeny a nezaujaty a ked nerozumie dost dobre latke, o ktorej hovori. Naopak, ked sa clovek citi uvolnene, sebaisto a nesnazi sa skryvat svoje pocity ci nazory, pouziva viac ilustratorov.

'Spravne pouzitie ilustratorov' znamena, ze sa pozorovatelovi javia 'prirodzene'. Je len malo ludi, ktori sa dokazu naucit umelo pouzivat ilustratory. Zvacsa si to vyzaduje dlhodobe a intenzivne usilie.

Co vycitat z ilustratorov
Ako som uz spominal, menej ilustratorov prezradza citove napatie, neistotu, alebo sustredenost, kym viac ilustratorov naznacuje istotu, spokojnost a nezavaznost. Tu je ale jedno velke uskalie. To menej a viac sa vztahuje ku konkretnemu jednotlivcovi. Kazdy jedinec ma svoje mnozstvo ilustratorov, ktore bezne prejavuje. Ak teda stretnete cloveka, ktory nepouziva takmer ziadne ilustratory, este to neznamena, ze je neuprimny - moze to byt jednoducho jeho bezny prejav. Skutocne zavery mozte robit, az ked mozte porovnat mnozstvo ilustratorov, ktore clovek prejavuje bezne a ktore prejavuje momentalne.

Dalej je tiez mozne pozorovat 'doveryhodnost' ilustratorov. Ak niekto svoje gesta vedome 'finguje', zvacsa ma problemy so synchronizaciou s recou. Ak napriklad niekto povie 'Prave teraz!" a buchne pritom pastou do stola, mal by tak urobit presne s vyslovenim slova 'teraz!'. Ak buchnutie pride az o zlomok sekundy neskor, je dost pravdepodobne, ze recnik svoje zanietenie len predstiera.

Dalsim problemom je intenzita ilustratorov. Ta by mala kopirovat intenzitu vyjadrenych myslienok. Ak clovek nasilu doprevadza svoje slova ilustratormi, ma tendenciu prehnat to s ich intenzitou. Javiskovi herci, napriklad, boli vedeni k prehananiu svojich gest, aby boli dobre viditelne aj pre vzdialenych divakov. Ked vsak prisla era filmu a na platne bol herec znacne zvaceny, posobil jeho prehnany neverbalny prejav prilis umelo a casto viedol ku filmovemu fiasku hercov, ktori boli inak v divadle uznavani. Slaba intenzita ilustratora v porovnani s recou vsak moze byt len charakteristikou recnikovej osobnosti.

Tretim poznavacim znamenim je nesurodost ilustratorov a reci. Nie kazdy ilustrator sa hodi ku kazdym slovam. Ak niekto ilustruje uprimne, vyzera to ako nenutena improvizacia. Naproti tomu ak sa niekto snazi ilustrovanie predstierat, vacsinou ma naucene urcite gesta, ktore potom pouziva aj v nevhodnych chvilach.

Na zaver niekolko prikladov z verejneho zivota. Mnohi slovenski i svetovi politici vyzeraju pri pouziti ilustratorov nedoveryhodne. Fico, napriklad, svoje gesta casto prehana; Bush a z casti aj Dzurinda, pouzivaju len velmi malo rozlicnych gest a preto ich neverbalny prejav obcas neladi s tym, co hovoria. Na takom Ruskovi sa evidentne vyburili cele zastupy medialnych expertov, ale dosiahli akurat, ze pri reci nekokta a nepluje. Jeho gestikulacia je prachbiedna. Specialnou kapitolou je Vladimir Putin, ktory nepouziva takmer ziadne gesta a preto beznemu cloveku pripada, akoby neustale klamal. Naopak doveryhodne gesta pouzivaju Ivan Miklos, Vaclav Havel ale aj Vladimir Meciar ci v minulosti Adolf Hitler.