pisal som o rannom krestanstve, konkretne priblizne dve storocia po tzv. milanskom edikte, dnesna prax cirkvi a evanjelisti idu myslim trochu bokom.
mnohi tvrdia, ze bilbia si v mnohom protireci, ciastocne to je mozno pravda - faktom vsak je, ze je volne interpretovatelna - a cirkev (ktoru vnimam v tomto pripade nie ako nabozensky, ale politicky a mocensky subjekt) sa tomu snazila zabranit cirkevnym pravom - ktore donedavna malo (a niekde stale ma) najvacsi vplyv na zivot ludi. snazil som sa len napisat, ze to co sa dialo, nebolo len tak z nicoho nic - ze to malo svoj vyvin, ktory ocividne niekam spel.
napadaju ma dalsie rozpory. na jednej strane tu je pribeh marie magdaleny - prostitutky, ktorej Jezis odpoustil hriechy alebo ono zname "kto z vas je bez viny, nech prvy hodi kamenom", ked farizeji pred jezisa predviedli (co ine ako) cudzoloznu zenu. ale na strane druhej slova apostola pavla, onejskaly, na ktorej jezis postavil svoju cirkev, v epistole efezanom: "zeny bude poddane svojim muzom..., lebo ako muz je hlavu zeny, tak aj Kristus je hlavou cirkvi..., ako cirkev je poddana Kristovi, tak aj zeny svojim muzom vo vsetkom", alebo: "sluhovia, budte vsetkou baznou poddani svojim panom..., prave tak aj zeny budte poddane svojim muzom..."., Antoniusa Egyptskeho, povazovaneho za prveho krestnanskeho mnicha: "ked uvidite pred sebou zenu...,...mate pred sebou diabla, hlas zeny - to je hadie sycanie", autori Vulgaty - pripisovanej apostolovi Pavlovi: "nedovolujem vsak zene vyucovat, ani nad muzom panovat...lebo Adam bol totiz prvy, len potom Eva a nie Adam sa dal zviest, ale zena sa dala zviest a dopustila sa hriechu", cim boli zeny vylucene z cirkevnych sluzieb a kleru - co zostalo faktom, napriek zenskym cirkevnym radom, idielogicko-filozoficke smerovanie krestanstva vzdy urcovali muzi. dalsie slova apostola Pavla: "dobre je, ked sa muz nedotyka zeny...rad by som vsak bol, keby ludia zostali tak ako ja [bez zeny]...aj ti, co maju zenu, nech su, akoby nemali...aj ten co vyda dceru-pannu, dobre robi, ale ten co nevyda, lepsie urobi" - myslienky, z ktorych nepochybne cerpali idelogovia, na ktorych cirkev stavala, t.j. Origenes a Augustinus alebo Tomas Akvinsky (cerpajuc aj z Aristotela): "zena je rychlo rastuca zelina, nedokonaly clovek, ktoreho telo rychlejsie dospieva, lebo je menejcenne" - vidno tu tendenciu z biologickej ulohy zeny-matky urobit ulohu socialne menejcennej bytosti.
co sa tyka klastorov a zenskych radov - v obdobi, ked klastory vznikali, to boli jedine stredoveke sidla ucenosti a vedy a klastorny zivot bol napriek svojmi asketizmu pre vydenencov spolocnosti jedinou prijatelnou a slusnou moznostou zaopatrenia - tym skor to platilo pre zeny... casto do klastorov vstupovali nemanzelske deti, opovrhovane ako plody hriechu alebo "padle" dievky (prostitutky), usilujuce sa o napravu zivota, resp. o znovuzaclenenie do spolocnosti - tuto sancu im dal papez Inocent III v 11.storoci (mimochodom, par rokov po zavedeni celibatu v cirkvi). frustraciu z takehoto zivota, kedze mnohe obyvatelky a obyvatelia klasotorov v nich neboli dobrovolne dokumentuju aj pripady nerespektovania asketicky poziadavok cirkvi niektorymi samotnymi papezmi (Jana XXIII, mimochodom anulovaneho v 20. storoci novym papezom toho isteho mena, Pavla III, Alexandra IV, Bonifaca VIII, Pia III, aj homosexualnymi prehreskami znami Julius II, Julius III a Sixtus IV), sudobe humoristicke kresby, vytvarne a literarne diela alebo nalezy kostriciek novorodeniatok pri rekonstrukciach klastorov...