Diskusia bola prenesena hore, ale z casti sa mi zda tema vycerpana, resp. sme sa dostali k menej podstatnym veciam. Preto sem pastnem citat, uryvok z clanku Ludwig von Misesa, ktory mozno uz poznate, ale dam ho sem, lebo hovori o jadre toho, co sme tu riesili.

"Zvrchovaný konzument

Na trhu kapitalistickej spoločnosti figuruje obyčajný človek ako zvrchovaný konzument, ktorý svojim rozhodnutím uskutočni? alebo neuskutočni? určitú kúpu v konečnom dôsledku určuje, čo sa má vyrába?, v akom množstve a v akej kvalite. Obchody a výrobné podniky, ktoré uspokojujú výhradne alebo prevažne iba dopyt bohatších občanov po úzko výberovom a luxusnom tovare, hrajú v ekonomickom kontexte tržného hospodárstva druhoradú úlohu. Nikdy nedosiahnu dimenzie "veľkého byznisu". Ten totiž vždy slúži masám, či už priamo alebo nepriamo.

Ak nie je štruktúra tržnej ekonomiky podvracaná z moci vlád a politikou uplatňovaním najrôznejších "zázračných všeliekov", potom v nej neexistujú ani grófovia ani baróni, ktorí by udržiavali obyvateľstvo v podriadenej pozícii, vyberali dane a clá a holdovali extravagantným zábavám, zatiaľčo neurodzení by sa museli uspokoji? s odrobinkami pod stolom. Systém zisku zais?uje prosperitu tým, ktorí dokázali tým najlacnejším a najlepším spôsobom uspokoji? ľudské potreby. Bohatstvo sa dá získa? jedine prostredníctvom služby konzumentom.

Kapitalisti strácajú svoje finančné prostriedky v okamžiku, kedy ich prestanú investova? do takých výrobných programov, ktoré najlepšie uspokojujú dopyt verejnosti. V denne sa opakujúcom plebiscite, v ktorom každá penny znamená volebný hlas, rozhodujú spotrebitelia o tom, kto má vlastni? a riadi? výrobné podniky, obchody a farmy. Riadenie materiálnych výrobných prostriedkov je spoločenskou funkciou a podlieha schváleniu alebo odmietnutiu zo strany zvrchovaného konzumenta.

Odporcovia kapitalizmu sa však zhodujú v tom, že bohatstvo a uznanie nezískavajú tí z ich blížnych, ktorí si to zaslúžia, ale ľudia povrchní a nehodní. Títo kritici kapitalizmu pritom predstierajú, že sa snažia nastoli? spravodlivejšie metódy "distribúcie" namiesto očividne nespravodlivých metód prežívajúcich v kapitalizme laissez-faire.

Nikto však nikdy netvrdil, že sa v slobodnej kapitalistickej spoločnosti darí najlepšie tým, ktorí by mali by? zvýhodnení z hľadiska večných hodnotových merítok. Kapitalistická tržná demokracia nezaručuje odmeňovanie podľa "skutočných" zásluh, vrodených cností a mravnej dokonalosti. Tým, čo naozaj rozhoduje o väčšej alebo menšej prosperite človeka, nie je ocenenie jeho zásluh podľa nejakého „absolútneho“ princípu spravodlivosti, ale ocenenie ktoré mu vystavujú jeho blížni, ktorí uznávajú jediné merítko: svoje osobné potreby, túžby a zámery. Práve taký je zmysel demokratického tržného systému. Výsadnú, tzn., zvrchovanú moc majú konzumenti. Chcú by? uspokojení.

Miliónom ľudí chutí, povedzme, pinkapinka – nápoj vyrábaný celosvetovou firmou Pinkapinka Company. Milióny ľudí majú radi detektívky, filmy s tajomnými zápletkami, bulvárnu tlač, býčie zápasy, box, whisky, cigarety a žuvačky. milióny ľudí volia vlády, ktoré horlivo zbroja a túžia po vojnových výbojoch. Úspešne zbohatnú? sa darí tým podnikateľom, ktorí najlepšie a najlacnejšie dodávajú všetko, čo je k uspokojeniu týchto túžob potrebné. V prostredí tržnej ekonomiky nezáleží na akademickom posudzovaní hodnôt, ale na hodnotení, ktoré ľudia reálne prejavujú tým, že nakupujú alebo nenakupujú.

Frflošovi, ktorý si s?ažuje na nespravodlivos? tržného systému, možno da? jedinú radu: ak chceš získa? bohatstvo, pokus sa verejnos? uspokoji? ponukou niečoho lacnejšieho alebo niečoho, čo sa jej bude viac pozdáva?. Pokús sa pretromfnú? pinkapinku namiešaním iného nápoja. Rovnos? pred zákonom ti umožňuje pomeri? sa s ktorýmkoľvek milionárom. ak neprekonáš čokoládového kráľa, filmovú hviezdu alebo majstra sveta v boxe, môžeš si za to jedine sám, samozrejme v prípade, že trh nie je sabotovaný vládnymi reštrikciami.

Ak však nedáš prednos? bohatstvu, ktoré by si snáď mohol získa? podnikaním v odevnom priemysle alebo profesionálnym boxovaním, ale dáš prednos? vnútornému uspokojeniu, ktoré ti prinesie písanie poézie alebo filozofických prác, máš k tomu úplnú slobodu. Potom samozrejme nezarobíš toľko ako tí, ktorí slúžia väčšine. Taký je zákon ekonomickej tržnej demokracie. tí, ktorí uspokojujú potreby menšieho množstva ľudí, získavajú menej volebných hlasov – tj. dolárov – ako tí, ktorí uspokojujú potreby väčšieho množstva ľudí. Z hľadiska zárobku predbehnú filmové hviezdy filozofov a výrobcovia pinkapinky skladateľov symfonické hudby. "

cely clanok: http://www.kruhzivota.sk/?page=clanky&node=18&