Myslel som to asi trochu voľnejšie, viac v súlade s tým ako píšeš. Jednoducho že to bol moment, ktorý výrazne ovplyvnil to, ako a nad čím premýšľam a často sa k nemu vraciam. Hej, pravda, takých momentov má asi každý desiatky, ale ten nepomer medzi tým aká malá nepodstatná vec to bola a ako hlboko ma to zasiahlo sa mi v tomto prípade zdá celkom zábavný.

Ani ten citát som si tak presne nepamätal. Teraz pri tejto príležitosti som si ho ale našiel a vyzerá, že tom to tiež trochu polietol: ”A man's work is nothing but this slow trek to rediscover, through the detours of art, those two or three great and simple images in whose presence his heart first opened.” No a mne sa teda srdce/mysel orvorili, keď neznámy fagan v kine pri jurskom parku komentoval dianie.

hej, tiež mi k tomu čo píše himself napadlo, že takých zážitkov máme "vypálených v mysli" obrovské množstvo (podvedomí, zabudnutých, ale stále z pozadia ovplyvňujú naše najhlbšie ašpirácie a túžby a hodnoty). čím intenzívnejší zážitok emočne, tým nás viac ovplyvňuje aj v dospelosti.

a tiež som zvedavý na odpoveď ako to myslel s tým priblížením sa a prečo, čo tým sleduje...