Tuším A. Camus mal taký citát, že na pozadí mysle každého človeka sú hlboko vypálené dva-tri obrazy z jeho ranej skúsenosti, a že celé naše neskoršie životy sú vlastne len pokusy sa k týmto obrazom opäť priblížiť. U mňa to platí a tie tri obrazy by som vedel veľmi presne nakresliť a vymaľovať. Asi sa čaká, že to bude niečo ako keď ti maminka uplakanému jódovou tinktúrou ošetrovala poranené kolienko, ale v mojom prípade sú to samozrejme všetko úplne trápne nepodstatné chujoviny.

V jednom z tých obrazov mám desať rokov, poličky plné knižiek o dinosauroch, najlepší film je Cesta do pravěku a otca konečne ukecám na to, aby ma zobral do kina na Jurský park dvojku. V kine pred premietaním stretávame otcovho kámoša s jeho desaťročným synom a nechávame sa posadiť vedľa seba. Pozeráme, nedýchame a potom na konci filmu, keď T. rex unikne a godzilla-style ničí San Diego, tak sa ku mne chalan nakloní a pošepká mi: "Keby sa takéto niečo naozaj stalo, tak by museli evakuovať celé mesto". Ja som zostal trochu zmätený, lebo slovo "evakuovať" som vtedy ešte nemal v slovníku, tak sa ho pýtam, že čo to znamená. "Neviem, čo to znamená, ale viem, kedy sa to používa", odpovie mi a filmový kotúč sa točí ďalej.

Pochybujem, že keď prišiel domov, tak si tento náš malý dialóg ešte pamätal, ale ja ho odvtedy nosím stále so sebou a vždy predtým, ako niečo poviem, sa snažím sám seba opýtať, či viem, čo to znamená, alebo len viem, kedy sa to používa. Teraz posledných pár mesiacov, pri všetkých týchto debatách o umelej inteligencii a veľkých jazykových modeloch, je tá príhoda aktuálnejšia než hocikedy inokedy a ja sám zrazu neviem či rozumiem tomu, aký je medzi tým vlastne rozdiel.

Každopádne.. Iba to som ti chcel povedať, aby si sa nepodceňoval. Možno ti len treba ísť do kina na Jurský park dvojku.