Aj mravenisko je emergentný jav, ale hlboký osobný rozhovor by si s ním zrejme neviedol.

Podľa mňa je pochopiteľné, že niekto, kto vníma hudbu predovšetkým ako formu osobnej výpovede, nebude mať postaveného vtáka z hodinového videa, do ktorého tvorby išiel jeden prompt a zopár elektrónov. Podľa mňa to nie je nič proti umelej inteligencii ako takej. Rovnako ako dopredu viem, čo ma čaká, keď vidím thumbnail k videu DJ Khaled ft. Lil Baby, tak viem presne, čo ma čaká pri videu, ako je to hore.

Nemá to nič ani s emergentnými javmi, ani so schopnosťou inovovať. Momenty ako keď Cobainovi na konci Unpluggedu rupnú hlasivky, Johnnymu Cashovi v Hurt, keď doslova počuješ smrť v očiach, alebo Nine Simone v Sinnermanovi, keď komplet ujebe dekel, sú také silné nie preto, lebo celok je viac ako súčet častí, ale preto, lebo tí ľudia niečo prežili a to niečo vedia komunikovať tak, že o niekoľko desaťročí neskôr, na druhom konci sveta, ide tebe z toho srdce roztrhať. Ak je toto typ rezonancie, ktorý v hudbe a vo vzťahoch hľadáš, tak nemusíš byť žiaden šovinista na to, aby si vedel, že v ChatGPT outpute to nenájdeš rovnako, ako to nenájdeš na koncerte DJ Khaleda.

Plytká hudba, plytké vzťahy a bezobsažné pseudovedecké texty tu boli aj pred AI. Problém je podľa mňa ten, že teraz sme nimi zaplavovaní do takej miery, že ľudia voči tomu začínajú mať imunitnú reakciu, a to ty zrejme vnímaš ako všeobecný odpor voči AI ako technológii. Nikto nepochybuje o tom, že s jej pomocou sa dajú tvoriť veľké veci, ale odvrátenou stranou je, že niekoľkonásobne znížila bariéru na generovanie balastu a toho balastu je niekedy už jednoducho veľa.