Len tam je to práve trochu šedá zóna, lebo naše predstavy o deextinkcii sú formované jurským parkom, ktorý bol vytvorený dávno predtým, než bola genetika a bioinžinierstvo tam, kde sú.

DNA pravlka a dnešného vlka má 99% prekryv (tvoja DNA a DNA vlka má 98% prekryv). To znamená, že nikto nepotrebuje ťahať celú DNA z komárov zaseknutých v jantáre, ale oveľa jednoduchšie je upraviť DNA existujúcich príbuzných druhov. Jednoduché sa to ale zdá iba teraz. Pri veľkosti cicavčieho genómu aj 1% zodpovedá desiatkam miliónov mutácií, a tak si tridsať rokov dozadu nikto nedokázal predstaviť, že takéto medzidruhové pretváranie DNA bude možné. Dnes je to ale už len otázka času. A keďže o technológiách, ktoré máme dnes dostupné, sa v deväťdesiatych rokoch nikomu ani nesnívalo, je potrebné trochu prehodnotiť aj to, ako definujeme pojmy ako druh, deextinkcia a podobne. A tam práve sa mi zdala tá reakcia väčšiny biológov priveľmi skostnatená a celkovo pomýlená.

Hej, o tom, že keby im naozaj išlo o ekosystémy, tak by sa orientovali na úplne iné druhy, som písal nižšie. Aj tak je to však perverzné, najskôr zviera vystrieľať a potom za veľkých fanfár priniesť naspäť zbastardenú atrapu. Prezentuje sa to ako strašná cnosť, ale ako píšeš ty a tiež dobšo dole, v praxi to bude len ďalší spôsob, akým si prírodu zotročíme. Preto práve si myslím, že je dôležité, ako ľudia na toto zareagujú.