Viem, o čom píšeš. Myslím, že toto zažíva a cíti veľmi veľa ľudí v neziskovom sektore.

Tá sloboda a volnosť, o ktorej píšeš - predstava, že to opustím, bola niekedy skľučujúca.

A áno - zmena, odchod, "vystúpenie z komfortnej zóny" je niekedy to najťažšie a zároveň najlepšie, čo pre seba môžeme spraviť. Ja som to urobil úplne bez nejakého plánu B, že čo iné budem robiť, takže tie začiatky sú náročnejšie. A ak mám správny moment, tak vnímam aj to, aké je to vlatne vzrušujúce.

No a to opustenie chránenej dielne teraz beriem tak, že to boli staré dobré časy, ktoré sa už nikdy nevrátia. Mám z nich veľmi veľa pekných spomienok, občas prepadnem nostalgii a clivote a cítim sa ako starý človek, ktorý spomína na mladosť, ale už by som tam teraz nechcel byť, lebo už aj to miesto je iné. A aj ja som sa zmenil. Rád sa tam vraciam, zostáva mi odtiaľ veľa silných priatelstiev, ale príbeh pokračuje. Toto je nová etapa.