Re[2]: pozdravujem z Delfzijlu :: Something smarter than us is going to emerge


node:	Re[2]: pozdravujem z Delfzijlu
template:	4
parent:	Re: pozdravujem z Delfzijlu
owner:	dusand
viewed by:
created:	21.11.2024 - 22:24:34

cwbe coordinatez:
101
63535
21
9196305
9196621
9196651

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

Mojou chránenou dielňou bola žilinská Stanica, na ktorú velmi intenzívne a veľmi často spomínam. Táto idea chránenej dielne je veľmi silná a trochu ma poznačila. Občas vo mne vyvoláva pocit, že vlastne nič moc neviem a všetky moje schopnosti a zručnosti sú použiteľné len na tom jednom mieste. Rád robím rôzne veci a viem robiť rôzne veci, ale nič na expertnej úrovni a to je pri hľadaní zamestnania v inej krajine riadna (možno do veľkej miery predovšekým mentálna) gula na nohe.

Celé to hľadanie práce ma niekedy privádza k otázke, kto a čo som. Trošku kríza identity a sebadôvery. To mi kedysi nadhodila terapeutka - že kto sme, keď nič nerobíme; keď nemáme prácu.

Ako píšeš, tie otázky či obstojím v novom prostredí, v novej situácii... je to sila. Ale lepší sa to.

00000101000635350000002109196305091966210919665109196655

presne tie pocity som mala pri čítaní tvojho blogu. možno je to tým, že sama mám podobné .)

zároveň sa mi ale veľmi páči, ako si to uchopil

pre mňa tá chránená dielňa znamenala bezpečné prostredie, kde mi zvnútra nehrozí nejaké nebezpečenstvo, kde si sama riadim intenzitu toho čo ku mne prichádza a kde nevadí, keď ma zloží melancholická nálada alebo úzkosť. to v bežnom pracovnom prostredí neplatí a je to veľmi ťažké - veľmi mi chýba istá voľnosť, ktorú som zažívala pred tým. Zároveň ale prichádzam do kontaktu s veľmi zaujímavými témami, ľuďmi a ich osudmi, prežívaním. Zatiaľ to hodnotím ako najlepšie čo som urobila za posledné roky sama pre seba - že som sa odvážila vyliezť z tej chránenej dielne. Ja tiež neviem ako to pre mňa dopadne - momentálne sa mi tá chránená dielňa stala neudržateľná súbežne so zamestnaním - a tak sa ju učím úplne pustiť.

Naozaj ti ďakujem, že si sa podelil o tieto pocity. vyznie to asi hlúpo, ale veľmi som potrebovala pozdieľať toto prežívanie s niekým ďalším (a mne sa do písania o mojej situácii moc nechcelo :)

0000010100063535000000210919630509196621091966510919665509196681

Viem, o čom píšeš. Myslím, že toto zažíva a cíti veľmi veľa ľudí v neziskovom sektore.

Tá sloboda a volnosť, o ktorej píšeš - predstava, že to opustím, bola niekedy skľučujúca.

A áno - zmena, odchod, "vystúpenie z komfortnej zóny" je niekedy to najťažšie a zároveň najlepšie, čo pre seba môžeme spraviť. Ja som to urobil úplne bez nejakého plánu B, že čo iné budem robiť, takže tie začiatky sú náročnejšie. A ak mám správny moment, tak vnímam aj to, aké je to vlatne vzrušujúce.

No a to opustenie chránenej dielne teraz beriem tak, že to boli staré dobré časy, ktoré sa už nikdy nevrátia. Mám z nich veľmi veľa pekných spomienok, občas prepadnem nostalgii a clivote a cítim sa ako starý človek, ktorý spomína na mladosť, ale už by som tam teraz nechcel byť, lebo už aj to miesto je iné. A aj ja som sa zmenil. Rád sa tam vraciam, zostáva mi odtiaľ veľa silných priatelstiev, ale príbeh pokračuje. Toto je nová etapa.