Re[2]: "mamicky vymyslaju" :: Remember, remember, the velvet November


node:	Re[2]: "mamicky vymyslaju"
template:	4
parent:	Re: "mamicky vymyslaju"
owner:	binary riot
viewed by:
created:	17.02.2022 - 12:09:44

cwbe coordinatez:
101
63539
63556
1122092
8950463
8950722
8950726

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

nehodis fulltext pls?

0000010100063539000635560112209208950463089507220895072608950734

https://zena.sme.sk/c/22842373/porodnik-cupanik-zeny-respektujeme-niektore-moje-vyjadrenia-v-podcaste-vyzneli-zle.html?ref=tab

a ešte súvisiaci rozhovor s Cupaníkom.

argumentuje že "všetko iba nejako zle vyznelo"

Šéf pôrodnice Koch: Partner rodiacej ženy by nemal do pôrodu zasahovať
Cupaník vysvetľuje kritizovaný podcast.

O rodiacich ženách sa vyjadrovali ponižujúco, hovorili o nich, akoby nevedeli správne rozhodovať samy o svojich telách či o priebehu pôrodu. A zabávali sa aj na vtipoch o menštruácii.

Tak vyznela ostatná epizóda populárneho podcastu Doktor má Filipa, ktorú tvoria lekár Jozef Fatrsík a zdravotný brat Filip Machala. Ich hosťom bol riaditeľ bratislavskej súkromnej pôrodnice Sanatórium Koch Vladimír Cupaník.

V podcaste okrem iného hovorí aj o tom, že ženy si do ich nemocnice nosia pôrodné plány, no nemocnica sa riadi svojím vlastným. V rozhovore pre SME reaguje aj na ďalšie vyjadrenia z podcastu.

V podcaste ste povedali, že ste v Sanatóriu Kochu ženy predbehli a máte vlastný pôrodný plán, ktorý rešpektuje požiadavky, ktoré vy považujete za rozumné. Ste šéfom súkromnej pôrodnice, kde si ženy za pôrod platia a chodia k vám rodiť aj preto, aby sa stretli s iným prístupom ako v štátnej nemocnici. Dávate im takto signál, že hoci k vám prídu s vlastným pôrodným plánom, vy pôjdete aj tak podľa toho svojho?

Takto to nebolo myslené.

V minulosti sme sa stretávali s absurdnými pôrodnými plánmi v tom zmysle, že sa ženy dožadovali aj vecí, ktoré sú samozrejmé. Napríklad bežne platí, že nespravíme nič bez toho, aby sme sa ženy vopred nespýtali.

A v tých plánoch žiadali, že sa ich musíme pred každým úkonom opýtať, čo bolo pre mňa prekvapujúce. Tieto pôrodné plány boli viac-menej skopírované z jedného zdroja a tie tehotné ženy si mysleli, že toto je ten správny, a chodili s tým istým. Videli sme tam aj tie isté chyby.

Ale neignorovali sme ich, vzali sme ich a upravili tak, aby boli v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami a s partnerským prístupom k rodičke. Náš pôrodný plán je vlastne informovaný súhlas a nie je problém, že by s ním ženy nesúhlasili, lebo my rešpektujeme ich požiadavky.

Okrem toho si myslím, že by sa nemali robiť rozdiely medzi neštátnymi a štátnymi nemocnicami. Aj tam sa prispôsobili tak ako my, to znamená, že si uvedomujeme potrebu vytvoriť partnerský vzťah s tehotnou, rodičkou alebo gynekologickou pacientkou.

Hovoríte však, že mali aj absurdné požiadavky. Aké napríklad?

Napríklad, keď žiadali lotosový pôrod, teda aby sme neprestrihovali pupočník a ponechali ho v spojení s placentou aj niekoľko dní, alebo v pláne odmietali jednorazové podanie oxytocínu po pôrode, aby sa uľahčil pôrod placenty.

Vedecky je dokázané, že pri aktívnom vedení tretej doby pôrodnej, teda pôrode placenty, je krvná strata o 200 - 300 mililitrov menšia ako pri pasívnom čakaní, kým ju žena porodí.

Alebo keď niektorá tehotná mala v pláne, že sa musím v každom prípade opýtať, ak chcem zasiahnuť. To sa mi zdá absurdné, lebo by to tak malo byť vždy a my nikdy neurobíme výkon bez toho, aby sme sa neopýtali.

V rozhovore to však vyznieva tak, akoby rodičky mali prehnané požiadavky. Na ilustráciu spomínate aj prípad, keď žena v Česku chcela pri pôrode svojho psa. Nikde tam nehovoríte, že ženy vlastne od vás zvyčajne chcú len úplný základ dodržiavania ich práv.

To zle vyznelo, čo mi je ľúto. Odkedy máme vypracovaný informovaný súhlas na pôrod, nestretávame sa už s pôrodnými plánmi.

Ak niektorá žena príde so svojím vlastným, porovnáme, povieme, čo je reálne, čo nereálne a nemáme problém.

Ak si niekto prečíta, čo je v tom našom, tak pochopí, že je to plán, ktorý rešpektuje požiadavky žien.

Moderátor Filip Machala v podcaste spomína aj to, že „na tajňáša“ dohadoval podanie epidurálu, respektíve oxytocínu, svojej partnerke počas pôrodu, keď ona tieto zásahy odmietala. Nemali ste potrebu sa proti takémuto porušeniu práv ženy ohradiť?

To nebola ústredná téma rozhovoru a to, čo si pán Machala dohodol s anestéziologičkou, je jeho súkromná záležitosť. U nás v nemocnici takáto prax neexistuje.

Ale názor na to asi máte. Pripadá vám v poriadku dohadovať takéto veci za chrbtom svojprávnej ženy?

Samozrejme, že mi to nepripadá v poriadku, avšak podať epidurál na „tajňáša“ sa jednoducho nedá, s tým musela rodička súhlasiť, takže som túto tému nechcel ďalej rozvádzať. V podcaste aj spomínal, že muži a partneri pri pôrode niekedy rozhodujú za ženy.

Ja s tým nesúhlasím, lebo žena je autonómna na to, aby povedala, čo chce alebo nechce. Muž do toho pôrodu nemá veľmi čo zasahovať, on kontrakčné bolesti neprežíva. Nemal by mať rozhodujúci vplyv, on je tam najmä na to, aby ju podržal.

V rozhovore sa o ženách hovorí aj povýšenecky. Zaznie napríklad veta, že "mamičky niekedy veľmi vymýšľajú". Tiež sa spochybňuje ich rozhodnutie porodiť prirodzene, keď aj tak si nakoniec zvolia epidurál, ak bolesti nevydržia. Zároveň diskutujete o nedôvere k zdravotníkom. Prispieva podľa vás takýto spôsob debaty k tomu, aby ženy lekárom dôverovali?

Vyjadrenie o tom, keď niektorá mamička príde k pôrodu s jasne vyhraneným postupom a ten postup a nakoniec aj samotné rozhodnutie rodičky sa zmenia, vychádza z môjho pohľadu dlhoročného pozorovateľa.

Za mnohé roky vidím, že niekedy je prítomná určitá bariéra medzi pôrodníkom či pôrodníčkou a rodičkou. My sa ju v každom prípade snažíme prekonať, pretože nie je dobré, keď vidíte, že ten spôsob, ktorý rodička zvolí, nie je práve v danom prípade najlepší.

A pritom obe strany chcú spoločný cieľ – zdravé dieťa aj zdravú matku. Ja ako lekár viem, že pôrod je dynamický dej a na tieto zmeny reagujem. Aj tehotné by si mali uvedomiť, že je to dynamický dej a niekedy musíte meniť plány a rozhodnutia.

Opakujem – my ich meníme vždy v súčinnosti s rodičkou a ide mi len o to, aby si ženy uvedomili, že máme odborné vedomosti a skúsenosť a vieme, ako sa veci môžu vyvíjať.

Máte z praxe pocit, že ženy si to neuvedomujú?

Niekedy máme pocit, že aj keď im vysvetľujeme, že niektoré rozhodnutia nemusia byť ideálne, nechcú ten názor prijať. Niekedy to presviedčanie trvá dlho a pôrod sa zbytočne naťahuje.

Treba rešpektovať autonómiu rodiacej ženy, ale mala by tam byť aj vzájomná dôvera a rešpekt, aby akýkoľvek diagnosticko-liečebný proces viedol k vytúženému koncu.

"V pôrodníctve si naplánujú, urobia si svoj program a my sa im musíme akoby prispôsobiť. To sa v iných odboroch asi nediskutuje, či si mám dať vybrať zapálené slepé črevo." Tieto vaše citácie z podcastu vyznievajú, akoby sa ženy mali podvoliť tomu, čo hovoria lekári, lebo sa vám s nimi diskutovať nechce.

To si nemyslím. Škoda, že to takto vyznelo. Pravda je taká, že pôrodníctvo je asi jediné odvetvie medicíny, kde má laická verejnosť v značnej miere svoje predstavy.

Skutočne vidíme, že v iných odvetviach medicíny je názorov, ktoré nerešpektujú názor lekára, podstatne menej. Samozrejme aj inde máte možnosť odmietnuť taký alebo onaký zákrok či liečbu.

A chápem, že niekedy sa nám požiadavky žien môžu zdať za hranou, ale nakoniec samotný dej ukáže, že aj to či ono vieme rešpektovať. Preto sa tomu nebránim.

Hovoríte tiež, že: "Nedôvera je chorobou dnešných dní. Modrý koník udáva tón." Prečo si myslíte, že to tak je?

Keď občas počujem o reakciách na Modrom koníkovi, skutočne sa mi nezdá, že sú to tie najlepšie rady pre tehotnú ženu. Ale pre ženy akoby Modrý koník alebo iné diskusné fóra boli jediné správne názory, na rozdiel od názorov lekárov, lekárok alebo pôrodných asistentiek.

Ženy však potrebujú odniekiaľ informácie získavať alebo sa o ne deliť. Ak ich nezískajú u svojho lekára či lekárky v ambulancii či v pôrodnici, hľadajú aj na miestach, kde sa nemusia nachádzať odborné fakty. Nemôže byť vysvetlením toto?

Ideálne je, ak žena kladie otázky svojmu lekárovi, domnievam sa však, že často sa hanbia. A to je chyba, treba sa pýtať lekára alebo pôrodnej asistentky ešte počas tehotenstva. Mnohé veci sa dajú vysvetliť.

V mnohých prípadoch sa však deje, že lekári nemajú čas, ženu s otázkami narýchlo odbijú, prípadne niektorí nemajú najnovšie vedecké informácie. Čo teda potom?

Tehotnosť je pomerne dlhé obdobie, počas ktorého by si mali nájsť dostatok času, aby zodpovedali tehotným ich otázky tak, aby boli spokojné a aby mali pocit, že dostali odpovede na všetko, čo ich zaujíma.

Nechcem sa vyhovárať na pandémiu covidu, ale zdá sa mi, že strata sociálneho kontaktu postihla aj tehotenské poradne. V našej nemocnici preto napríklad spúšťame webináre pre tehotné, kde budú mať možnosť online diskutovať s vedúcou pôrodnou asistentkou na všetky otázky ohľadne pôrodu a okolo neho.

V rozhovore otvárate aj problematiku antikoncepcie a spomínate ženu, ktorá tabletkám natoľko nedôverovala, že pri sexe s partnerom používali aj kondóm, na čom ste sa spoločne s moderátormi zabávali. Vyznieva to voči žene zosmiešňujúco, akoby ste nebrali do úvahy, že o tom kondóme nemusela rozhodovať len ona a mohlo ísť o spoločné rozhodnutie oboch partnerov.

V nedávnej minulosti Holanďania odporúčali pri hormonálnej antikoncepcii použiť kondóm ako dvojitú ochranu aj pred pohlavnými chorobami. Tá metóda bola označovaná ako „Double Dutch“.

Vôbec som to nezosmiešňoval, naopak, považujem to skôr za nevedomosť, respektíve neinformovanosť ženy, ktorej lekár asi nedostatočne vysvetlil, ako funguje hormonálna antikoncepcia.

Asi tam išlo o zlú komunikáciu, keď žena jednoducho nebola informovaná natoľko, aby jej dôverovala. To je skôr kritika do vlastných radov.

Užívanie antikoncepcie v uplynulých rokoch výrazne klesá a mýtov okolo nej je stále dosť, v podcaste ste však vôbec nespomenuli, že aj napriek tomu je to slobodná voľba žien. Z rozhovoru skôr vyznieva, že sú neinformované, keď nevyužívajú skvelé výhody hormonálnej antikoncepcie. Prečo?

Jasné, že je to slobodná voľba žien, ale na základe tejto slobodnej voľby často dochádza k neželaným otehotneniam. A tomu chceme akoukoľvek antikoncepciou predchádzať.

Nežiaduce tehotnosti sa často končia interrupciami. Na Slovensku je ich počet nízky, ale ešte stále je tu priestor na to, aby sme vedeli znížiť počty neželaných otehotnení a interrupcií.

Akým spôsobom teda viesť debatu o antikoncepcii, keď je okolo nej toľko dezinformácií a mýtov?

Veľmi ťažko sa to vysvetľuje a o antikoncepcii by mali rozprávať najmä pedagógovia v rámci sexuálnej výchovy. A tá tu chýba. Treba zaviesť pedagogický proces, vtedy má diskusia zmysel. Na to nestačí, ak lekári niečo raz povedia v médiu alebo v nejakom rozhovore.

000001010006353900063556011220920895046308950722089507260895073408952336

"Odkedy máme vypracovaný informovaný súhlas na pôrod, nestretávame sa už s pôrodnými plánmi."

Ja som si špeciálne dala stretnutie s prímárom tri mesiace pred pôrodom kvôli pôrodnému plánu, aj s primárkou neonatalogického oddelenia. Takže hej, stretávajú, ale asi nie bežne.

A btw, pri pôrode ma neinformovali O NIČOM, kým som sa jasne nespýtala. Ani že mi idú dať oxytocín, ani že mi idú pustiť plodovú vodu, nič. Všetko si hovorili len sotto voce medzi sebou a ja som z toho musela pochopiť, že čo sa ide diať a spýtať sa na podrobnosti.
Veľa creepy vecí som zažila v živote, ale ten pocit, že som len "objekt" bol najsilnejší pri pôrode.

000001010006353900063556011220920895046308950722089507260895073408950971

Presne pre toto by som nesla rodit do Kocha. Jemu staci, ze je matka a dieta zdrave. To, ze ma matka traumu, ptsd, problem s bondingom a to dieta by malo ovela lepsie vyhliadky, keby sa toto nedialo, to sa neberie v uvahu. A to s tou antikoncepciou to snad ani nemysli vazne. Ja som bola prekvapena, ked som tento rok konecne uvidela v letaku k tabletkam zmeny nalady, depresivne ladenie a samovrazedne myslienky. Predtym to tam nebolo a gynekologicka mi tvrdila, ze to ze mam pocit ze mam ine prezivanie s tabletkami nijak nesuvisi. Uz len opakujem, ze toto je bohorovny kokotizmus

000001010006353900063556011220920895046308950722089507260895073408950758

Haha, to je blbec. Az mi je ho miestami luto, co tam nataral.

0000010100063539000635560112209208950463089507220895072608950732

pači sa

veľmi chabe vysvetlenia a "ospravedlnenia" z ich strany.

Mamičky veľmi vymýšľajú. Známy podcast ponižoval rodiace ženy
Lekári sa bránia, že ide o nedorozumenie.

Vtipy o menštruujúcich ženách, tajné dohadovanie, aby rodičke bez jej vedomia pichli oxytocín a epidurál, ale aj reči o tom, že „mamičky niekedy veľmi vymýšľajú“ a hoci aj chcú najprv porodiť prirodzene a byť „hrdinkami“, napokon aj tak skončia pri prosbe o tlmenie bolestí.

Známy lekársky podcast Doktor má Filipa v ostatnej epizóde z 10. februára otvoril tému pôrodov a rodičiek v nemocniciach.

Hosťom bol riaditeľ bratislavskej súkromnej pôrodnice Sanatórium Koch, lekár Vladimír Cupaník.

Autormi a moderátormi podcastu sú lekár z urgentného príjmu v galantskej nemocnici Jozef Fatrsík a zdravotný brat z Polikliniky Karlova Ves v Bratislave Filip Machala, ktorí sa v ňom rozprávajú o rôznych zaujímavostiach zo zdravotníckej praxe, často neformálnym a odľahčeným spôsobom.

Machala v epizóde opisuje, ako jeho bývalá partnerka pri pôrode odmietala podanie oxytocínu, ktorý môže pôrod urýchliť, ale aj veľmi zosilniť kontrakcie, a tiež epidurál, ktorý dokáže tlmiť pôrodné bolesti.

„Musel som bojovať pri tom pôrode. Potom, ako to nešlo, som si počkal známu anestéziologičku pred oddelením, že dajme toto na tajňáša, dohodnuté, a potom sa to nejako porodilo. Musel som to chytiť pod ruku,“ hovorí v podcaste.

Na podcast kriticky reagovala organizácia Ženské kruhy, ktorá sa dlhoročne zaoberá právami žien pri pôrodoch. Miroslava Rašmanová za najviac znepokojivé považuje zľahčovanie a schvaľovanie neposkytnutia informovaného súhlasu pred vyšetrením alebo podaním liekov.

„To, že k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas, je súčasťou zákona o zdravotnej starostlivosti. V podcaste tak zdravotníci zľahčovali porušovanie zákona,“ hovorí.

Na to, že jeden z moderátorov podcastu zrejme dohadoval tajné podanie medikácie bez vedomia jeho partnerky, Cupaník pre SME reagoval, že nešlo o ústrednú tému podcastu.

„Ale, samozrejme, že mi to nepripadá v poriadku. Žena je autonómna na to, aby povedala, čo chce alebo nechce. Muž do pôrodu nemá veľmi čo zasahovať, on kontrakčné bolesti neprežíva,“ dopĺňa.

Fatrsík za kolegu Machalu vysvetlil, že kontext bol zložitejší.

„Ako skúsený zdravotník chcel len pomôcť svojej partnerke pri komplikovanejšom pôrode. Po vysvetlení Filipom mimo podcastu vysvitlo, že samozrejme, že jeho partnerka podpisovala poučenie a informovaný súhlas o podaní tejto liečby pred podaním lieku. Takisto gynekológ nepodá oxytocín bez súhlasu rodičky,“ reagoval pre SME.

Hrdinka bez epidurálu
V epizóde Cupaník tiež hovorí o tom, že ženy často počas pôrodu menia svoje plány a hoci pôvodne nechceli tlmenie bolestí, rozhodnú sa neskôr inak.

„Ona povie, že to dá bez epidurálu, bez oxytocínu, vodu pustíme až na úplný záver, pôrod je prechádzka lesíkom. Čas pôrodu ukáže, že to nie je za dve-tri hodiny, trvá to aj osem-deväť hodín, čo je normálny čas. Tie bolesti sú také, že ona hovorí – nechcem žiadny epidurál, povieme – dobre, nemusíte. Potom už chce epidurál, potom má aj oxytocín, potom aj voda sa spustí, potom sa, samozrejme, všetko spraví. My to vieme dopredu, že takto to asi bude,“ hovorí v podcaste Cupaník.

V rámci diskusie naňho reaguje aj moderátor a lekár Fatrsík, ktorý hovorí: „Nato počula od niekoho o jednej z tisíca, že ona porodila bez všetkého a za päť minút, a si myslí, že ja budem tiež taká istá hrdinka.“

V kontexte posledných rokov, keď sa o porušovaní práv žien pri pôrodoch a pôrodníckom násilí hovorí aj na Slovensku čoraz intenzívnejšie, môže takto „humorne“ ladená diskusia troch zdravotníkov-mužov vyznievať pre ženy ponižujúco až neempaticky.

Autori aj hosť sa bránia, že ide o nedorozumenie a zlé vyznenie.

„Mrzí nás, ak niektoré vyjadrenia v našom podcaste pre niekoho vyzneli patronizujúco alebo dehonestujúco. Je to presne opak toho, čo chceme, aby náš podcast prinášal,“ reagoval jeden z tvorcov Fatrsík.

Nerešpektovanie pôrodných prianí
Medzi výčitkami, ktoré Ženské kruhy voči epizóde vymenúvajú, je napríklad nerešpektovanie pôrodných prianí žien, čo na prvé počutie vyznieva zo slov pôrodníka Vladimíra Cupaníka. Ten v epizóde spomína, že ženy do pôrodnice často prichádzajú s napísanými pôrodnými plánmi, no nemocnica ide podľa svojho.

„My sme ich predbehli a vytvorili sme vlastný pôrodný plán v rámci informovaného súhlasu, ktorý rešpektuje požiadavky, ktoré my považujeme za rozumné,“ hovorí.

Cupaník pre SME reagoval, že je mu ľúto, ak niektoré vyjadrenia v epizóde vyzneli zle. Poznámky o pôrodných plánoch vysvetľuje tak, že v minulosti sa stretávali s „absurdnými“ pôrodnými požiadavkami, a preto si vytvorili vlastný.

„Neignorovali sme ich, vzali sme ich a upravili tak, aby boli v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami a partnerským prístupom k rodičke. Náš pôrodný plán je vlastne informovaný súhlas a nie je problém, že by s ním ženy nesúhlasili, lebo my rešpektujeme ich požiadavky,“ tvrdí Cupaník.

Mamičky vymýšľajú a nedôverujú medicíne
Hovorí, že keď spomínal zmeny rozhodnutí rodiacich žien, vychádzalo to z jeho pohľadu dlhoročného pozorovateľa. Ženy by si podľa neho mali uvedomiť, že pôrod je dynamický dej a ako lekári majú odborné vedomosti a vedia, ako sa veci môžu vyvíjať.

Ďalšie jeho vyjadrenia v podcaste však môžu vyznievať tak, akoby sa lekárom so ženami o ich prianiach diskutovať nechcelo.

„V pôrodníctve si naplánujú, urobia si svoj program a my sa im musíme akoby prispôsobiť. To sa v iných odboroch asi nediskutuje, či si mám nechať vybrať zapálené slepé črevo,“ hovorí Cupaník.

Po otázkach denníka SME vysvetlil, že to tak nemyslel. „Škoda, že to takto vyznelo. Pravda je taká, že pôrodníctvo je asi jediné odvetvie medicíny, kde má laická verejnosť v značnej miere svoje predstavy,“ reagoval.

Podľa Fatrsíka si ako odborníci vraj stoja za tým, že právo na život je prioritou, no nijako im neprekáža ani domáhanie sa ďalších práv.

Keď teda v epizóde zaznieva aj názor, že „mamičky už niekedy veľmi vymýšľajú“ a hovorí sa o ich prehnaných požiadavkách či očakávaniach pri pôrodoch, Fatrsík sa opäť odvoláva na právo na život.

„Mysleli sme tým, že na prvom mieste je život a zdravie ženy a dieťaťa. Pokiaľ toto nie je v rozpore s požiadavkami budúcej matky, tak sa snažíme vyhovieť,“ vysvetľuje o napĺňaní pôrodných prianí žien.

Posmešné vyjadrovanie
Podľa Ženských kruhov však epizóda podcastu môže slúžiť ako prípadová štúdia toho, ako sa nerozprávať o svojich klientkach.

„Takýto spôsob vyjadrovania o ženách, ich prežívaní, postavách, zdravotných problémoch, menštruácii či pôrodných preferenciách považujeme od zdravotníkov za mimoriadne škodlivý. Následok takéhoto posmešného až znevažujúceho vyjadrovania je znížená dôvera žien v celú profesiu,“ upozornila organizácia.

Autori podcastu hovoria, že určite nechcú nikoho urážať a ak to tak niekto pochopil, ospravedlňujú sa. „Ide o nedorozumenie. Treba pochopiť, že keď hovoríme príbeh, uvedieme ho v princípe tak, ako sa stal, a chceme byť autentickí. Naším cieľom je trošku edukovať v oblasti zdravia, zdravotníctva, ale aby to bolo autentické a počúvateľné, používame často príbehy z vlastnej praxe,“ vysvetľuje Fatrsík.

Diskutujúci však podcaste žartujú napríklad aj o menštruácii a hovoria si vtipy. „Vieš, prečo sa nedá veriť ženám? Ako môžeš veriť človeku, ktorý päť dní krváca a neumrie?“ žartuje lekár Fatrsík a zaznie pobavený smiech.

„To je môj, možno pre niekoho nepodarený vtip, ale ak som tým niekoho urazil, ospravedlňujem sa. Hoci moja vlastná žena ho má rada,“ bráni sa Fatrsík.

Muži sa tiež zhovárajú aj o nedôvere, ktorá voči zdravotníkom panuje, v podcaste však zo strany zdravotného brata Machalu zároveň zaznieva aj veta: „Všetci už iba diskutujú, každý chce iba svoje práva a svojich práv sa domáhať.“

Podľa Rašmanovej je dôvera medzi pacientkami a zdravotníckym personálom dôležitou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti.

„V podcaste zdravotníci vyjadrujú poľutovanie nad tým, že ženy nedôverujú medicíne. Ako keby si však neuvedomovali, že svojimi vyjadreniami sami prispievajú k zvyšovaniu tejto nedôvery,“ konštatuje Rašmanová.