Problém je skôr v tom, v akom stave je trh s nehnutelnosťami. Momentálne je tak silný dopyt, že ako nájomník ťaháš za o dosť kratší koniec. Nemáš reálne priestor na vyjednávanie, lebo za tebou stojí ďalších x záujemcov v rade, ktorý to vezmú bez vymýšľania.

Ja keď som si prenajímal ten byt, kde som teraz (nič extra špeciálne - 2izbák, 53m2, novostavba, 900 mesačne), som sa musel zúčastniť výberového konania. Musel som podpísať právne záväznú ponuku nájomcu a čakať. Počas tejto doby som nemohol ďalej hľadať, lebo ak by majiteľ akceptoval a ja by som to potom nezobral, mohol by ma žalovať za vzniknuté škody (ušlý nájom). Maklér mi povedal, že “mám dobré šance, som v top 3, lebo mám dobrý príjem a dobrý job”. Aj tak to trvalo vyše týždňa, kým som vedel, či teda ok alebo mám hľadať ďalej.

Okrem toho som to bral ako dočasné bývanie, kým predám barák na vidieku a potom niečo kúpim. Za takých okolností mi boli rôzne klauzuly v zmluve relatívne ukradnuté. Nakoniec sme sa tu ako tak zabývali a prišla pandémia, tak sme ešte tu. Netvrdím, že si ideme brať zviera, ale ľudské plány sa vedia meniť a prenajímatelia to nie vždy sú ochotní zohľadniť. Ako nájomník nemáš väčšinou moc kariet v ruke.

Ochrana nájomníkov, čo to majú ako jedinú formu bývania a trvalý pobyt je imho veľmi dôležitá. Je to aj psychologicky fajn, keď máš nad “svojim” bytom trochu kontrolu a nemusíš sa pýtať na každú blbosť ako na záchod v škole. Vymalovať alebo vytapetovať si napríklad tiež môžeš ako chceš a nepotrebuješ sa nikoho pýtať.