Re[12]: 17.09.2021-19:06:55 :: Remember, remember, the velvet November


node:	Re[12]: 17.09.2021-19:06:55
template:	4
parent:	Re[11]: 17.09.2021-19:06:55
owner:	blurec
viewed by:
created:	18.09.2021 - 22:28:17

cwbe coordinatez:
101
63539
63556
1122092
8907177
8907241
8907243
8907247
8907281
8907303
8907309
8907312
8907319
8907366
8907369
8907377
8907380

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

no jo, ja som to mal pravdepodobne o dost lahsie ako vacsina ludi. uz na zakladnej som mal predstavu, kde chcem ist na vysoku a pocas zivota sa nezmenila. ale poznam kopec ludi, ktori boli zo svojej vysokej vrcholne frustrovani vo vyssich rocnikoch. nikdy nemali vaznejsi studijny problem, len sa zrazu objavila obrovska nechut a niektori so skolou sekli, niektori ju s velkym sebazaprenim dokoncili.

000001010006353900063556011220920890717708907241089072430890724708907281089073030890730908907312089073190890736608907369089073770890738008907387

Inak sranda ako píšeš, že sa tomu nevenuješ. Išiel si nejakou cestou od základnej školy, bavilo ťa to a tak, to je super, ale aj tak ťa živí iný smer?

00000101000635390006355601122092089071770890724108907243089072470890728108907303089073090890731208907319089073660890736908907377089073800890738708907482

Napriklad u mňa je to tak, vyštudovala som fyziku, mala by som byť teda vedkyňa, ale celú dobu som vedela, že nebudem ani náhodou, a je haluz, že ma to moji rodičia nechali bez problémov študovať a vôbec ma nepresviedčali o tom, nech si vyberiem niečo, čo aj chcem robiť. Tak som vyštudovala fyziku ako hobby. :D
A robím niečo úplne iné.

00000101000635390006355601122092089071770890724108907243089072470890728108907303089073090890731208907319089073660890736908907377089073800890738708907412

ta cesta od zakladnej skoly bola vseobecnejsia - teda informatika, resp. "nieco s pocitacmi". na zakladke som este myslel, ze to bude hlavne pocitacova grafika (to mi ostalo ako hobby). doktorat mam z umelej inteligencie (spracovanie prirodzeneho jazyka), ale kym som ho dokoncil, uz som mal pracovne skusenosti z inych oblasti ("bezny" programator), ktore ma tiez bavili a necitil som potrebu profesionalne zacinat niekde uplne inde odznova len preto, ze mam nejaky titul. teda mozeme sa hrat na to, ze ma zivi to, co som vystudoval - informatika, ale prakticky to tak nie je. predmety co som mal sa dotykaju mojej sucasnej praxe len velmi okrajovo, ak vobec. skor mi len pomahaju lahsie sa ucit veci a chapat kontext.

na druhu stranu som (na vysokej) studoval z velkej casti len veci, co ma bavili (kde som ale potreboval zaklady z predchadzajucich skol) a silne to rozsirilo zaber veci, ktorym sa mozem profesne venovat a zaroven ma bavia (matika/fyzika/informatika) a travim nad nimi stale nezanedbatelne mnozstvo casu ako hobby. casto si povzdychnem nad mojimi nestastnymi rozhodnutiami, ked som sa nejakym volitelnym predmetom na vyske vyhol, aby som si ulahcil pracu a teraz by sa mi zisli - napr. statistika, ale mal som vtedy v zivote ine priority :)

ja sa tiez casto zamyslam nad tym, co a ako skola a decka, akurat moja skusenost je asi ina ako vasa. mne dali skoly (ak sa sustredim iba na vedomosti) siroky zaber a strasne vela moznosti v zivote. ano, ucil som sa aj vela veci, ktore su zbytocne a casto si ich nepamatam, ale aj to spatne vnimam ako cvicenie pamati a tiez mi to pomaha v komunikacii s roznymi ludmi (ktori tie znalosti povazuju za zaujimave/dolezite). pride mi, ze naroky na dnesne decka v skole su ovela nizsie a ak chcem, aby moje dieta malo podobne moznosti, musim to riesit viac ako rodic, aspon v porovnani s mojimi rodicmi (a aj ti to riesili dost, chodil som dlhe roky na anglictinu, potreboval som doucovanie z matematiky...). uvedomujem si aj tie negativa, co tu spominate; znechutenie uciva, sikana, lepsie moznosti vyuky, dopady na psychiku. ale mne dalo vzdelanie tolko moznosti, otvorilo tolko dveri, ze mi prislo prinajmensom zvlastne nespomenut to ako jeden z hlavnych faktorov.

0000010100063539000635560112209208907177089072410890724308907247089072810890730308907309089073120890731908907366089073690890737708907380089073870890741208907584

>> aj to spatne vnimam ako cvicenie pamati

Ja som to vnimal ako trapenie, kedze nemam pamat na encyklopedicke vedomosti. Trapenie.

>> pride mi, ze naroky na dnesne decka v skole su ovela nizsie a ak chcem

Ak by boli deti take ako si ty, tak by to platilo. Ale vela deti nema taku pamat, sustredenie a vhlad do veci. Pre tie je to ucivo trapenie. Vidim to aj na surodencoch kamaratov - rovnako vyrastaju, ale kazdy vidi skolu inak (jednemu ide vsetko automaticky na 1, dalsi sa trapi aj na 2)

>> ale mne dalo vzdelanie tolko moznosti, otvorilo tolko dveri

Myslim ze dvere ti otvorilo skor to, ze si mal stastie. V tom ze ta bavi aj informatika a ine temy, ktore su teraz v kurze a je pre ne vela uplatnenia. Ak by ta rovnako bavila - neviem - starostlivost o zahrady, tak by si mal ine, pravdepodobne ovela mensie moznosti.

A z vlastnej skúsenosti viem, že aj keď robíš veci pre dieťa so zápalom, tak to nemusí pomôcť ak to dieťa chce byť dieťaťom a nechce nasávať encyklopédie. Keď má 9 a baví ho behať po stromoch a nebaví ho čítať knihy, rátať matiku, tak ten štart do nášho školstva je slabý, a potom sa to nabaľuje, aj keď rodič motivuje.

000001010006353900063556011220920890717708907241089072430890724708907281089073030890730908907312089073190890736608907369089073770890738008907387089074120890758408907592

tiez som sa na zakladnej trapil. pamatam si ako som plakal, ked som robit domace ulohy z pisania a vonku bolo pekne. matika na strednej bola trapenie, este aj gitara sla tragicky ked som ju drzal v ruke prve mesiace (akurat s nou som sa trapil dobrovolne). a velmi dobre si uvedomujem, ze som mal stastie - v zalubach asi len sekundarne (tam mam imho velmi siroky zaber), ale primarne na rodicov, ktori mi pre studium vytvorili dokonale podmienky a podporovali ma. a samozrejme v tomto smere asi aj na "geny". pamat mam ale dost zlu, a teraz, ked ju ani neprecvicujem, je tragicka.

ja ale neobhajujem sucasny system ani netvrdim, ze je fit-for-all. len mi prislo, ze pri vybere skoly ludia v diskusii akosi opomenuli, ze do skoly sa chodia deti aj ucit a pri vybere alternativnej skoly to ako keby neovplyvnovalo ich rozhodovanie.

00000101000635390006355601122092089071770890724108907243089072470890728108907303089073090890731208907319089073660890736908907377089073800890738708907412089075840890759208907626

Ja som za to, že keď rodič ukazuje dieťaťu, že aké je zaujímavé vedieť veci, tak proste dieťa to vníma ako normu. Ak má rodič v paži, dieťa tiež.

0000010100063539000635560112209208907177089072410890724308907247089072810890730308907309089073120890731908907366089073690890737708907380089073870890741208907584089075920890762608907630

well, not always

my s malym citame enormne mnozstvo encyklopedii, pozerame tv shows o vede a prirode, rozpravame sa o tom ako funguje svet.. no staci jedna prijebana ucitelka co ho presvedci ze "matematika nie je jeho thing" a sme totalne stuck, pri pocitani okno a plac.. a to iste nam spravila co sa tykalo kresby

snad to s novou skolou pojde lepsie.. vyzera tam byt zatial velmi happy a zda sa ze maju hravejsi pristup k vyucbe

000001010006353900063556011220920890717708907241089072430890724708907281089073030890730908907312089073190890736608907369089073770890738008907387089074120890758408907592089076260890763008907709

ked sa maleho snazis inspirovat, "predas" to tak ze idete robit spolu, alebo si zacnes citat ty a on je zvedavy a prida sa?

zaujimali by ma uskalia tohoto, co sa ti osvedcilo, ked sa mu do niecoho moc nechce, alebo ci to nechas vyberat jeho atd atd?

btw, ta ucitelka znie ako hrozna ringla :/

00000101000635390006355601122092089071770890724108907243089072470890728108907303089073090890731208907319089073660890736908907377089073800890738708907412089075840890759208907626089076300890770908907719

Popravde, trocha som v tomto bezradna.. co pomaha najviac je tej situacii nejak predist. Robit domace hned po skole ked je motivovany lebo ma este cas na rozpravku alebo hranie sa

Pruser je ze on sa niekedy dostane do nejakeho takeho divneho loopu ked je frustrovany ze mu daco nejde.. maval to najviac pocas toddler tantrums ze sa totalne zacyklil v nejakej emocii a nic nepomahalo sa z nej dostat von, bud bolo treba velmi dlho cakat, alebo ho nejak prekvapit a odviest pozornost na nieco ine

Nestava sa nam to casto a ked sa to stane tak je to pri domacej ked sa zasekne na nejakom probleme na jednej strane chce tu vec spravit, na druhej je extremne zaseknuty v nejakom hneve/zufalstve co mu brani ju spravit. A tak to ide dookola hodinu so silnym revom a placom, az sa niekedy bojim ze na nas niekto zavola socialku ze ho tyrame alebo co, pricom hlas nezvykneme zvysovat, fyzicke nasilie nikdy

Fakt neviem co to s tym nikde som sa s takymto niecim nestretla. (ma 7 r, tiahne na 8) Ak to niekto zazil, vie mi vysvetlit co to je a ci je to normalne a jak s tym nakladat rada sa necham poucit. Inak je 98% casu uplne super vnimave a pohodove dieta.

To je presne nas mladsi syn. Presne. Manazovanie tohto u nas to zacina fyziologiou, sledovanim jeho hladiny cukru a ostatnych stresovych faktorov (nedostatok spanku, fyzicka unava). Na zaciatku skoly to bol aj pri "plnej fyzickej pohode" zahul. Ale ked sa to zabehne, tak uz to ide pomerne ok.

Zakazdym, ked narazi na vacsi problem alebo vacsiu ulohu, ktorej sa naozaj musi venovat, to chce verbalnu motivaciu. Niekedy aj prestat a vratit sa k tomu neskor ale to az ako posledna moznost, kedze odkladanie tiez nie je riesenie.

Long story short, snazime sa, aby trobil narocne ulohy, ked je syty a v pohode a vtedy to nejako ide. Ale ze sme si zazili vystupov frustracie a zlosti!

Ja som sa s takymto problem uz stretol. Ako pises, povod toho problemu je skor emocionalny nez intelektualny. Tzn., ze dietatu nepomoze ked mu racionalne vysvetlis preco by mal robit domace ulohy, ale skor sa potrebuje naucit zvladat negativne emocie ktore asociuuje s tazkymi/odpudzujucimi temami. Neexistuje jedno riesenie pre vsetkych - zavisi od toho ako tvoje dieta konkretne reaguje. Vid https://outline.com/av6aDk

ja to mam podobne s dcerou (teraz mala 7. narodeniny). ona ma akoby obrovsky strach pred zlyhanim a tiez sa niekedy velmi zasekne v hneve alebo az uplnom amoku. jedine co pomaha je nechat tak, presmerovat pozornost na nieco ine a skusit neskor. vtedy to spravidla urobi uplne s usmevom a v pohode. ja si myslim, ze jednoducho este nevie zvladnut svoje emocie v tom momente a musi sa to este naucit.

je to zvlastne, lebo zaroven ma aj obrovsku volu nieco zvladnut. napr. ked dostala bicykel, skusala kazdy den na nom jazdit, stokrat spadla, nohy mala plne modrin ale zvladla to uplne sama, nechcela nasu pomoc.

Ja mám 4r dcéru a toto robí tiež.
Vysvetľované to bolo tým, že má nízke sebavedomie,neverí si, že sama zvládne veci. Kedysi sme robili všetko za ňu a odkedy na tom makáme, tak sa to lepší. Inak niekedy je s dieťaťom lepšie byť iba pri ňom, byť prítomný, pochopiť tieto jeho emócie, nedávať mu riešenie,on si ho potom nájde sám

Nechcem ti veľmi dávať nevyžiadané rodičovské rady, ale podľa mňa je dôležité synovi v prvom rade vysvetliť, že to či matematika bude alebo nebude "jeho thing" záleží najmä od neho a nie od pani učiteľky. Že pani učiteľka je len jeden z mnohých zdrojov vedomostí a názorov v jeho živote. Že jej názor môže zobrať na vedomie, ale nemôže sa mu podriaďovať a naopak, môže ho využiť ako podnet k tomu aby sa prekonal. Môžeš mu dať veľa príkladov ľudí, ktorí s matematikou bojovali a napriek tomu, že im nešla, tak ich fascinovala a oni sa jej nebáli: Graham Bell a Edison neznášali výpočty. Faraday bol chlapec z chudobnej rodiny, ktorý nemal žiadne formálne vzdelanie, žiadnu učiteľku matematiky, všetko sa učil sám a nešlo mu to a napriek tomu všetkých prečúral. A ak ho baviť nebude, tak sa tiež nič nedeje. Zoznam ľudí, ktorým matematika nešla nikdy a aj tak to dotiahli ďaleko je veľmi dlhý. Darwin napríklad bol totálne matematické nemehlo.

V druhom rade by som mu skúsil vysvetliť, že "dačo nejde" je absolútne kritická súčasť akejkoľvek intelektuálnej činnosti a že pre veľa ľudí najmä vo vede je ten stav, v ktorom im riešenie o maličký kúsok uniká, tá najviac stimulujúca skúsenosť a vlastne tak trochu aj dôvod, prečo to všetko robia. Pre väčšinu vedcov, ktorých poznám, by neexistoval horší trest než to, že by boli nútení pracovať na problémoch, ktoré vedia vyriešiť. Môžeš mu povedať, že všetky najväčšie problémy súčasnosti známe riešenie zatiaľ nemajú a že ak ľudia v procese hľadania tých riešení nebudú vytrvalí, tak ani nikdy mať nebudú. Poznal som viacero študentov, ktorí boli na škole čistí jednotkári a doktorát po roku vzdali, lebo nedokázali pracovať v režime, v ktorom ich prácu na konci dňa nikto neskontroluje a neprilepí ju s modrou stuhou na chladničku.

Takže ak by som ti mohol poradiť, skús jeho pozornosť presmerovať na riešenie problému ako proces a presvedčiť ho, že tá nevedomosť a neistota je na tom tá najväčšia zábava. Skús mu povedať, že výsledok samotný je iba na to, aby sme vedeli spraviť skúšku správnosti.

ja som zil v predstave ze nechapem naco a ako mam vediet matekatiku, lebo mi nikto nevedel ponuknut zaujimave priklady zo zivota kde ju mozem vyuzit. Mozno je to specificky priklad lebo robim umenie, ale poslednych 9 rokov s matematikou denne, pri com som ju absolutne predtym nezvladal a neovladal.

Ked som zacal opisovat matematicke veci vizualne a zvukovo, zrazu som potreboval typ matematiky o ktorom si hovoria vzdy ludia "naco mi to vobec niekedy bude". Tiez je velke plus ze pri tychto veciach su vysledky okamzite a mas vizualny/audio feedback toho co robis.

a ja robim este uplne basic veci, ludia robia aj toto:

Môj otec staval náš dom ... takže som rátal ... plochu, koľko dosák na čo treba, aký sklon má strecha, aká je dľžka trámu.

Kto ti nevie dať príklady na matematiku ... tak ju sám moc asi nechápe. Teda ak sa bavíme o základnej škole.

Teraz tu bol mladý s delením nejakých celkov na zlomky. A zistil som, že učiteľka im to buď nijako neukazovala názorne alebo to proste brala ako samozrejmosť. Ale jediný problém mladého bol že netušil čo je "štvrtina". Teda mal pred sebou obdĺžnik a zadanie rozdeľte na a teraz tam boli že: tretina, štvrtina a pätina.

No a ten proces ako že ako dôjde teraz na to bez toho aby si mu to "povedal". No tak to bol pre mňa pôrod ... som to začal prirovnávať, vysvetlovať, že si má klásť otázky. Analyticky ... na koľko častí, aké sú voči sebe tie časti a bla bla ...

Takže reálne mnoho krát tieto veci vychádzajú z oveľa triviálnejších "problémov" ... že netreba hneď decko šikovať k psychológovi asi, len pre to, že dotrhalo pracovný zošit od zlosti :).

~ What a time to be alive... ~

"skús jeho pozornosť presmerovať na riešenie problému ako proces a presvedčiť ho, že tá nevedomosť a neistota je na tom tá najväčšia zábava."

Podľa mňa by si mohol ísť v tejto rade ešte ďalej - presvedčiť ho, že tá frustrácia je na tom tá najväčšia zábava :)

To je nový inovatívny spôsob zvládania frustrácie ... namiesto toho aby si ju zvládol. Stane sa tvojou príjemnou a každodennou súčasťou? :)

~ What a time to be alive... ~

Áno samozrejme.
Život je zábava a deti to vedia najlepšie.

Takže v skutočnosti ... podľa tvojich rovníc.

Položíš decku najprv frustráciu na úroveň zábavy ... a potom ho presvedčíš že v podstate život je zábava.

Ako ... mne z toho nevychádza nič iné len teda, že jeho život bude v podstate frustrácia.

:)

Nezjednodušuj to tu a aspoň to rozpíš nejako konkrétnejšie. Lebo toto mi nejako hlava neberie.

~ What a time to be alive... ~

nebude.
ved budhizmus nie.
povznesie sa nad to a vsetka tato emocionalna neplecha mu bude len k pobaveniu

Hej hej ... ako sa váš 8 ročný syn vyrovnával so zvyšujúcimi sa nárokmi v škole?

"Povzniesol sa nad všetko ... a zamával z výšky svojej nervozite a blbým pocitom."

~ What a time to be alive... ~

Cauko

Stotoznujem sa s tym co odpovedal losmonos. Tieto veci co pises som mu vela krat hovorila a roznymi sposobmi ilustrovala, na racio leveli to hadam aj pochopil.

Problem je ten emocny stav v ktorom sa ocitne, ked je pred nejakym taskom, vnutorne sa tak vystresuje do takej miery, ze jedine co pred sebou vidi je vidina vysledku a snaha dostat sa k nemu co najrychlejsie a co najlahsie. A to je prave ten mechanizmus zvladania (eventualnej) prehry a jej relevancie, ktory nema zvladnuty a aj ked sa o tom siahodlho bavime, obavam sa ze to nestaci.

Nechcem ti veľmi dávať nevyžiadané rodičovské rady, ale keby si sa raz rozhodol vratiť na Slovensko, tak podľa mňa by z teba bol výborny učiteľ, ktorý by sa nám tu veľmi zišiel.

samozrejme mas pravdu, ale v kontexte vychovy vyznievaju tieto rady velmi banalne. toto vsetci chapeme, najma ludia co mame nieco spolocne s prirodnymi vedami a denne sa pri praci stretavame s problemami, frustraciou a motivaciou prist na koren veci.

to ale nie je nieco co dokazes vysvetlit slovne. mozno to bude zniet smiesne, ale mne to najviac pripomina karate kid, ked miagi nevysvetluje ze "musis kopnut takto..." ale necha chalanka mesiac umyvat auta, natierat plot a picoviny. lebo tam nie je skratka, kazdy si musi sam vypestovat mechanizmy, ako sa vyrovna so zlyhanim, kde najde motivaciu atd. mozes dietatu dat moznosti stale nieco skusat, mozes mu davat dobry priklad a musis stat pri nom ked mu to nejde. niektore to pochopia skor, niektore neskor. je to beh na strasne dlhe trate.

Tento pán má mód ktorý mal aj môj prvý fyzikár na základke ... len k tomu treba dodať, že nie vždy je to "sranda" a ani nemôže byť. Žiak alebo študent má inú perspektívu ako učiteľ či rodič ... má ten kopec pred sebou.

~ What a time to be alive... ~

Jeho som istú dobu pozerával, veľmi dobrý komunikátor. Alebo aj Carl Sagan mal super videá.
Inak na SK nikdy nebol nejaký ambasádor populárnej vedy. Bol tu Majster N ale to bolo dosť slabé.

No mladý ma včera zabavil.

On: Už sa teším ako budeme mať fyziku.
Ja: Hmmm ... to je obrat, a to už pre čo?
On: No boli sme v takej tej učebni kde mali tie všetky flaštičky. Vieš - kde sa vyrábajú tie "lektrvary".

~ What a time to be alive... ~

Nepríde ti, že hovorí totálne z cesty?

~ What a time to be alive... ~

ani nie, podľa toho čo je cesta