Re: Psychoanalyza a konšpiračné teórie :: Remember, remember, the velvet November


node:	Re: Psychoanalyza a konšpiračné teórie
template:	4
parent:	Psychoanalyza a konšpiračné teórie
owner:	čo
viewed by:
created:	26.02.2021 - 03:13:17

cwbe coordinatez:
809096
8580402
8846180
8846190

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

src?

0080909608580402088461800884619008846279

mňa to až tak neuspokojilo ten článok.

je zaujímavý, ale chýbalo mi tam pár dôležitých vecí, ktoré sa sám seba pýtam a pohľadám ich teda inde.

mne intuitívne príde, že tí ľudia, ktorí prepadnú konšpiráciám pri tom prežívajú emancipáciu. To, že veria konšpiračnej teórii ich emancipuje/oslobodzuje, aspoň to tak cítia.

Zažívajú pocit oslobodenia, nadobudnutia nezávislosti od nedôveryhodnej spoločnosti, okolia, atď.

Toto je predsa udalosť, ktorú človek už párkrát zažil. V puberte/postpuberte a potom ešte predtým, keď bol dieťa.

Sú ľudia, ktorí neprešli emancipáciou v detskom ani pubertálnom/postpubertálnom veku, vo veku mladej dospelosti, tí, ktorí zvyknú prepadnúť konšpiračným teóriám, v ktorých nájdu falošnú emancipáciu?

Sú tí, ktorí boli vychovávaní represívne v rodine aj v spoločnosti tí, ktorí prepadnú konšpiračným teóriám, pretože sa nevedeli v takomto prostredí emancipovať?

Ak hovorím o falošnej emancipácii, tak mám na mysli aj to, že dospelý človek, ktorý nadobudol akú takú nezávislosť, nežije už s rodičmi, finančne je nezávislý, dokázal si vybudovať vlastné vzťahy, ktoré nie sú vzťahmi zdedenými z rodiny, už postráda tie represívne fyzické protipóly, fyzicky sa nemá od čoho emancipovať.

Samozrejme, nie je emancipovaný mentálne, stále rozmýšľa v zdedených šablonách a a kultúrnych stereotypoch, atď a tá potreba emancipácie je hlboko podvedomá, v podstate si ju vôbec neuvedomuje, lebo je obklopený svoj alt right alebo kresťanskými alebo alko-rurálnymi kamošmi.

V tom myslím, že je to konšpiračné myslenie falošnou emancipáciou, pretože v skutočnosti reaguje na tú podvedomú túžbu po emancipácii, človek zažíva kompletnú emancipáciu, ale nie smerom k individuálnej nezávislosti a racionalite ale smerom k iracionálnemu odporu voči všetkému. Taká emancipácia od rozumu, ktorá sa tvári ako emancipácia k rozumu.

V podstate je to až kafkovské. Človek, ktorý hľadá emancipáciu si myslí, že ju našiel, ale v skutočnosti sa uväznil v najhoršom mentálno-respresívnom aparáte aký kedy zažil.

EDIT: Ešte je zaujímavá otázka, prečo je konšpiračné myslenie represívny aparát? Ja si myslím, že preto, lebo nepripúšťa pochybnosť a vyžaduje absolútnu intelektuálnu poslušnosť, ale pritom je každý krok smerom k poslušnosti sprevádzaný falošným pocitom emancipácie. V podstate je to ako keby otec s tou najabsolutistickejšou výchovou celý čas pôsobil ako kamoš s pivkom a bongom a celá represia prebiehala v psychopatickom divadle, kde sú významy otočené.

Nejak po týchto líniách by som si chcel o tom niečo nájsť.

008090960858040208846180088461900884627908846849

rozmyslam tak nad tym, mam par znamych, ktori prepadli konspiraciam, ale vobec mi na nich ten motiv emancipacie nesedi. samozrejme ze rozni ludia to mozu mat inak, ale ja tam skor vidim to, ze konspiracna teoria nejak spravne "nasada" na pocity menejcennosti (Adler), a ludom ktori su dlhodobo citia menejcenni a nedoleziti dava moznost identifikovat sa s nejakym vyssim principom, teda buduje silnejsi pocit identity.

Nachylnejsi budu imo menejcenne sa citiaci paranoidne ladeni jedinci, ktori svoje nenaplnene potreby (ovladat ostatnych, byt superiorny) projikuju na druhych -> ostatni ma chcu ovladat. aj ked psychoanalyza neni moj cup of tea, mam tu jednu skvelu knihu - Psychoanalyticka diagnoza od Nancy McWilliams - a ona tam popisuje ten vzorec s paranoiditou. Sice nespomina konspiracne teorie ale celkom mi to sedi.

00809096085804020884618008846190088462790884684908846863

Neviem, či motív, ale zážitok áno. Vieš..., to, keď kričia na ostatných ste ovce s pocitom, že oni uvažujú, ale tí ostatní len hlúpo následujú. To je predsa situácia emancipácie/oslobodenia/precitnutia, nie? Alebo?

Motívov bude asi veľa a rôznych...

To, s tým nenaplnená potreba ovládať vyústi do paranoje, ostatní ma chcú ovládať, sa mi páči aj mi to sedí.

V konšpiračnej komunite má každý možnosť byť preacher a kázať ostatným.

Z môjho okolia tomu dosť prepadli dvaja kamoši. Jeden totálne, sanitky húkajú prázdne, na staromáku tancuje slovanské tance, olíž semienko a zapamätá si tvoju DNA.

Je to projekcia, ale myslím si, že keby sa ma niekto pred desiatimi rokmi spýtal, kto z mojich kamošov prepadne konšpiráciám, povedal by som týchto dvoch.

A tu začína moja ďalšia teória :)

Oni mali vždy záľubu v iracionálne a konšpiračný svet im podľa mňa dal možnosť túto vlasnosť plne rozvinúť.

0080909608580402088461800884619008846279088468490884686308847183

keď kričia na ostatných ste ovce s pocitom, že oni uvažujú, ale tí ostatní len hlúpo následujú. To je predsa situácia emancipácie/oslobodenia/precitnutia, nie?
no praveze to nemusi byt emancipacia ako oslobodenie. skor si predstavujem pocity zadostucinenia - "ja som vedel ze som lepsi ako oni, ale teraz sa to konecne ukazalo".

ten rozmer slobody ako nadobudnutia nezavislosti mi tu nesedi, pretoze oni (aspon z mojho pozorovania) nie su nezavisli, naopak velmi potrebuju tie "ovce", aby im mohli tieto svoje nazory co najcastejsie prezentovat, konfrontovat sa, su vlastne zavisli na tej konfrontacii. inak by ten nazor ako taky nemal sam o sebe cenu, tu nadobuda az v momente konfrontacie, tj ma socialnu hodnotu, lebo svojho nositela stavia do urcitej pozicie.
stale to vidim o poziciach, identite (vratane potreby niekam patrit) a menejcennosti / nadradenosti.

a samozrejme ako tu ddd naznacil, to bude imo urcite aj o obmedzenej kognitivnej kapacite, ale to sem uplne az tak nepatri, kazdopadne zaujimavy vyskum nedavno vysiel https://kyberia.sk/id/8845996

e: este k tomu ze "oni potrebuju tie ovce" - to neznamena ze ovce musia byt pritomne, ale ovce su potrebne kvoli nutnosti vymedzit sa voci niekomu. takze nemusi dochadzat ku komunikacii priamo s ovcami, staci medzi sebou o tom, ze ake su ostatni ludia ovce- tj vymedzuju sa, volame to positioning

00809096085804020884618008846190088462790884684908846851

mne pride ze to je v prvom rade coping problem. emancipacia alebo identifikacie mi pridu sekundarne potreby oproti spracovaniu vnimania.

0080909608580402088461800884619008846279088468490884685108846864

nerozumiem. rozveď to pls.

0080909608580402088461800884619008846279088468490884685108846852

ja sa len snazim o psychoanalyticke vysvetlenie v psychoanalytickom fore :)
samozrejme ze dalsie discipliny psychologie by k tomu povedali tiez svoje

008090960858040208846180088461900884627908846500

konspiracia je asi tak siroky pojem ako droga

00809096085804020884618008846190088462790884650008846845

preto sa o tom tak dobre filozofuje :)

008090960858040208846180088461900884627908846293

Neviem ci je nieco ako “skutocna” emancipacia (v zmysle subjekt vs spolocnost) mozna. Lacan hovori o etike psychoanalyzy, kedy subjekt prijme svoj symptom ako vychodzi bod svojho vztahovania sa k Other (spolocenskemu poriadku) ale je to emancipacia v ramcoch “mozneho”. V tej lacanovskej psychoanalyze je vztah k Other klucovy pre vznik subjektu a nie je mozne ho obist.
Lacan kritizuje “egoanalyzu “, ktora stavia skor na akejsi predstave zdraveho (v zmysle “normalneho “) ega.

Tiez si myslim, ze pri prepadnuti konspiracnemu sposobu zmyslania o svete a spolocnosti zohrava ulohu tuzba vymedzit sa a istym sposobom aj oslobodit z opresivnych struktur. Je to jeden zo sposobov.

00809096085804020884618008846190088462790884629308846306

Skutočnou emancipáciou nemyslím absolútnu alebo kompletnú emancipáciu od spoločnosti/iného, ale emancipáciu v pravom zmysle slova, nie falošnú.

Ja to chápem tak (opäť intuitívne), že každý človek má v liberálnej spoločnosti prirodzenú túžbu po emancipácii, oslobodení sa od toho, čo ho v rannom veku (a aj neskôr) násilne alebo nenásilne formovalo.

Hovorím v liberálnej spoločnosti len preto, že si nie som istý, či tomu tak bolo v primitívnych spoločnostiach alebo v spoločnostiach nejakých prísnych náboženských alebo štátnych kultov, kde splynutie s iným/spoločnosťou znamenalo prežitie.

V podstate s tým, čo si o Lacanovych myšlienkach napísala, súhlasím. Ak ale nemôžeme hovoriť o skutočnej emancipácii alebo o zdravom normálnom egu (asi v zmysle idealizácie), určite môžeme hovoriť o nezdravom egu a nezdravej emancipácii - nulovej.

Napríklad človek, ktorý by sa nikdy neemancipoval od rodiny/otca/matky a prebral by všetky mentálne vzorce a spoločenské rituály rodičov, by podľa mňa nemal "zdravé ego".

Tým nechcem povedať, že človek, ktorý zostal žiť u rodičov celý život a stretával sa najmä s rodinnými priateľmi a celý život bol voči rodine poslušný, musí mať nezdravé ego. Nie, ak si to sám pre seba kriticky vyhodnotil, že chce aby toto bola jeho životná cesta. Áno, ak proste tej emancipácie nebol schopný a zostal žiť v rodinnom aparáte, od ktorého sa nedokázal oslobodiť.

0080909608580402088461800884619008846279088462930884630608846542

Pomohlo by zadefinovať čo máš namysli "liberálnou" spoločnosťou. pretože to, čo označujeme ako "rodina" tiež prešlo svojim historickým vývojom a väzby na (biologickú) rodinu nie sú vo všetkých obodbiach vývoja ľudstva rovnaké-práve naopak, väčšinu zadokumentovanej existencie ľudstva zohrávali podružnú úlohu v rámci oveľa väčších komunít. Práve to, že človek je tvor, ktorého subjektivita sa utvára v rámci spoločenských vzťahov, vytvára jeho puto k Other (rodine, klanu ale môže to byť aj subkultúra - whatever) a toto puto - ak pretrváva - nerobí z človeka ešte nevyhnutne neslobodnú bytosť. preto by som bola opatrná s tým naväzovaním emancipácie výhradne na odpútanie sa od rodiny. To, že v modernej spoločnosti úloha rodiny (ako mediátora prežitia skrze zabezpečenie základných materiálnych potrieb) postupne upadá a umožňuje jednotlivcom budovať väzby aj mimo rodiny alebo miesta kde sa narodil, ešte neznamená, že to prináša emancipáciu.

Rodina teda nie je podľa mňa nevyhnutne problém. Emancipácia ľudí skrze individualizmus je iba zdanlivá a rovnako ako v minulosti vytvárala človeku útočisko komunita či rodina, dnes mu rovnaké útočisko môže vytvoriť aj zdanie vlastnej nezávislosti v rámci spoločnosti zdanlivo fragmentovanej na ďalšie individuality - čo je ešte horšie, pretože si svoju naviazanosť a závislosť neuvedomuje. Takýto človek môže byť pritom napríklad úplne "emancipovaný" od svojej rodiny..

008090960858040208846180088461900884627908846293088463060884654208846843

Nie to, že emancipácia od rodiny by bola nejaká kľúčová emancipácia, si nemyslím, som uviedol "napríklad", než som to celé začal popisovať, ale máš pravdu, že to je vlastne blbosť.

Keď nad tým tak uvažujem, tak emancipácia nie je moc psychoanalytický ani psychologický termín a používa sa najmä v súvislosti so spoločnosťou.

V psychológii človeka, tak ako píšeš, je emancipácia vo svojej totalite nemožná a nežiadúca (človek je a bude vždy previazaný so svojim okolím) a aj ako proces je vlastne nejasná - človek sa emancipuje od niečoho k nejakej väčšej individualite, ale tá väčšcia individualita, ako píšeš, môže byť len iluzórna. V psychike to nie je také jednoduché, že to zlé je mimo nás a dobré je v nás - v našej individualite a nezávislosti. Takže súhlas.

Aby som sa vrátil späť k téme konšpirácií - tak asi to netreba zbytočne psychologizovať, a možno je lepšie to popisovať ako spoločenský fenomén.

Mňa na tom po psychologickej stránke zaujal ten pocit oslobodenia / emancipácie / precitnutia k pravde, ktorí tí, čo konšpiráciám uverili, zažívajú a to, že sa v skutočnosti jedná o opačný pohyb, pohyb k strate racionality a samostatného uvažovania. Keďže sa zgrupujú a kvákajú tie isté mantry a všetkých naokolo vidia ako hlúpe ovce.

00809096085804020884618008846190088462790884629308846306088465420884684308847080

Psychoanalýza pracuje s obsahom emancipácie ale používa na to skôr iné popisné prostriedky. Záverečná analýza má spočívať práve v uvedomení subjektu, že psychoanalytik (ktorý v analýze vystupuje zo zástupného miesta Other) nie je nositeľom riešení rozporov, ktorými subjekt trpí a ktoré sa prejavujú v jeho symptómoch. To prijatie symptómu a teda etika psychoanalýzy (o ktorých som písala vyššie) nespočíva vo vymazaní/napravení symptómov ani v ich nekritickej idealizácii ale v prebratí akejsi zodpovednosti, ktorú na seba človek počas svojho života v podobe symptómu preberá - ako jeho singulárny spôsob vzťahovania sa k sebe a k Other. Je to teda forma emancipácie - nie v zmysle zrušenia Other ale k postavenia sa mu "čelom" z pozície subjektu.

Keď si zoberieš momentálnu pandemickú situáciu, tak v nej niektoré tendencie jednotlivcov ale aj spoločnosti viacej vychádzajú na povrch. Poznanie "skrytej pravdy" môže pre mnohých predstavovať určité nadobudnutie stratenej kontroly nad situáciou, ktorú pod kontrolou nemajú. Môže byť spôsobom vysporiadavania sa s vlastnými úzkosťami, pretože väčšina ľudí potrebuje "akciu". Rovnako to bolo vidieť na začiatku pandémie, kedy pre mnohých bolo akciou šitie rúšok ale aj zvyšujúce sa tendencie ku celospoločenskej kontrole či hľadaní vinníkov ("pendleri", lyžiari, rómovia..). Mnohí ľudia odmietajú svoju zraniteľnosť v takejto situácii práve tým, že žijú tak a aj skutočne veria, že hrozba sa ich netýka, že je vymyslená, zveličená. V ďalších prípadoch to môže byť ozajstná individualistická kalkulácia skombinovaná s ignoráciou potrieb celého spoločenstva (ja som mladá, nemám veľké riziko, mňa sa to netýka, nebudem sa obmedzovať kvôli iným ľuďom, každý si je strojcom svojho zdravia - tí čo sú obézni, chorí atď. si za to môžu sami, tak nech nesú aj následky, ovce sa nechajú zmanipulovať strachom atď.).

My dvaja tu môžeme o tom filozofovať a snažiť sa o analýzu príčin, no najlepšie by bolo rozprávať sa s týmito ľuďmi a nechať ich nech pomenujú svoje pocity a východiská (hoci nám sa môžu zdať nekomplexné, pomýlené alebo sebecké). Zaujímavé je potom pozrieť sa, ako zapadajú jednotlivé stratégie, ktoré volia jednotlivci ale aj štáty, do obrazu celospoločenského a globálneho ohrozenia - a či strátegie, ktoré sú volené - znižujú riziko a negatívne dopady iba na mňa (v prípade krajín sa bavíme o dopade na štát) alebo pri svojich rozhodovaniach zohľadňujem svoje okolie (v prípade krajín globálne dopady).

Vezmi si napríklad takú očkovaciu stratégiu - to je momentálne vo vyspelých krajinách pekne vidno, ako idú do popredia neraz záujmy jednotlivcov a jednotlivých krajín, naproti spoločenským a globálnym záujmom. To nie je príklad konšpiračného myslenia a konania a predsa tu presakuje sebectvo, bezohľadňosť a neschopnosť myslieť v širších kontextoch a teda v konečnom dôsledku aj iracionalita.

0080909608580402088461800884619008846279088462930884630608846542088468430884708008847088

výborne napísané, dík!

0080909608580402088461800884619008846239

https://books.google.com/books/about/Routledge_Handbook_of_Conspiracy_Theorie.html?hl=sk&id=8DjSDwAAQBAJ

kapitola 5