pyschoanalyza nebola nikdy dominantna

jednak to bol uplne novy typ myslenia, odlisny od vedy nielen svojim predmetom ale aj sposobom vedenia diskurzu v analytickej situacii

ak niekto robi taketo grand teoreticke projekty ako deleuze aj dnes, neopomenie psychoanalyzu prave pre to, lebo je to iny druh myslenia ako filozofia, opomenutim akoby si vytesnil cast znamej problematiky s ktorou sa musis nejako vysporiadat

v tom case okolo AO sa psychoanalyza institucionalizovala do podoby, ktoru by aj otec zakladatel hejtoval, DG ju zjednodusene povedane vnimali ako pokracovanie represie, ked psychoanalytik mal podla nich sluzit ako master
oni priamo utocili na predstavu oidipovho komplexu ako obmedzujuceho rastra - otec-matky-ja, do ktoreho treba vtesnat "produktivnu tvorbu" nevedomia, ktoreho predobraz je stroj a najlepsie sa to ukazuje na pochododch schizofrenika
oni sa nesnazili de-psychoanalyzovat, skor naopak, rozvinut skryty potencial, tym ze chceli dat prehovorit viac tym nevedomim procesom
nema to nic s modou- ofc opierali sa o mnohych suputnikov, z ktorych tvorby cerpali inspiraciu do svojich konceptov
rovnako sa opieraju aj o marxa pri tom "strojovom" opise, tam velku rolu hra sposob ako "produktivno-destruktivne" operuje kapital, ten diskurz v nasej spolocnosti uz neprebieha po 89, ale stale je potrebny

da sa povedat, ze DG by boli dnes smutni, lebo prevazil viac ten ich model, v porovnani s tym na co utocili, ale moc oslobodenia to neprinieslo, skor naopak

Hlavný dôvod bude podľa mňa v tom, že pre D a G je kľúčová túžba a žiadna iné psychiatrická teória v tom čase nepracovala toľko s túžbou ako psychoanalýza a ak aj pracovala, tak spôsobom, ktorý prebrala zo psychoanalýzy. Keďže túžbu (v očiach DaG) psychoanalýza uchopila skrze oidipov komplex, to bolo niečo, od čoho chceli DaG túžbu „oslobodiť“. To, že nerozoberali ďalšie teoretické psychologické smery podľa mňa spočívalo teda primárne v tom, že ak sa tie nezaoberali túžbou, tak im DaG nepotrebovali venovať pozornosť nie preto, že by ich nemali prečo kritizovať ale že samotná absencia konceptu túžby tieto teórie v ich očiach DaG diskreditovala.
To je môj názor