Hlavný dôvod bude podľa mňa v tom, že pre D a G je kľúčová túžba a žiadna iné psychiatrická teória v tom čase nepracovala toľko s túžbou ako psychoanalýza a ak aj pracovala, tak spôsobom, ktorý prebrala zo psychoanalýzy. Keďže túžbu (v očiach DaG) psychoanalýza uchopila skrze oidipov komplex, to bolo niečo, od čoho chceli DaG túžbu „oslobodiť“. To, že nerozoberali ďalšie teoretické psychologické smery podľa mňa spočívalo teda primárne v tom, že ak sa tie nezaoberali túžbou, tak im DaG nepotrebovali venovať pozornosť nie preto, že by ich nemali prečo kritizovať ale že samotná absencia konceptu túžby tieto teórie v ich očiach DaG diskreditovala.
To je môj názor