Ja si predsa nemyslím, že búdkou a zberom odpadkov sa dá bojovať proti klimatickej zmene. Základy ekológie lesa mám tiež za sebou. Všetky tieto veci čo tu píšeš, ak sú adresované mne, ja viem. Ale to ani nebola pointa toho textu.

Prečo im skrátka nepovedať vieš čo, áno je to hrozné, a chápem že sa bojíš, ale otvor okno a počúvaj tie vrabce, poďme von na slnko, zobereme skejt, bajk, potešiť sa zo života.

No toto je presne napísané v tom texte:

Try to validate, rather than minimise, children’s emotions If children express anxiety, it’s much better to say: “It’s OK to feel worried. Here is what we can do about it,” than to say: “Don’t worry. It’s all fine.” But always try to support this emotion with suggestions for positive action.

Presne to isté, čo píšeš ty: "áno je to hrozné, a chápem že sa bojíš" vs. "It’s OK to feel worried."

V rovnakom duchu sa nesie aj druhý odstavec:

Negative information hits harder. Bad or threatening facts tend to resonate more strongly – and therefore stick in the mind. So try to balance one piece of negative news with three pieces of positive news. Have some examples of good climate-related news ready – for example, successful conservation projects.

Neviem preto do akej miery reaguješ na text a do akej reaguješ skôr na to, s čím sa stretávaš v tejto téme všeobecne. Ak na to druhé ok, len si to potom vyjasnime. Lebo v skutočnosti sa tu vyhraňuješ voči textu, v ktorom je do veľkej miery napísané presne to isté, čo píšeš ty.

Ja ten text vnímam ako načrtnutie vhodného rámca, ktorý sa dá použiť rôznymi spôsobmi, naplniť rôznymi kontextami a obsahmi. Niektoré môžu byť pravdivejšie, niektoré nie. Tie komunitné záhrady si sem vniesol ty a pravdepodobne z debaty s Karolínou, ale s tým ja nič nemám.

A opäť, komunitné záhrady ani zbieranie odpadkov nepovažujem za riešenie a úprimne trochu ma aj uráža, že si to asi myslíš. Osobne ma tie komunitné záhrady moc neberú, avšak vnímam ich možný rozmer z hľadiska ekologickej výchovy trochu priaznivejšie ako ty. Samozrejme, má to svoje limity. Zber odpadkov tiež vnímam skôr ako gesto záujmu o svoje okolie. Zo zberu odpadkov si teda môžeš lineráne vziať, že si zozbieral odpadky, alebo že si vykonal niečo, čo malo presah k niečomu nezištnému. A to, dovoľujem si tvrdiť, má potenciál môže viesť k k zmene perspektívy aj v iných oblastiach. Rovnako si ty svojho času orezával stromy v Rači. Tiež tam asi okrem samotného orezávania vnímaš aj iný kontext nie?

Ak sa tým textom dostávame k tej do omrzenia premieľanej téme individuálna snaha vs. systémové zmeny, tu si tie základy o tom, čo má, kde aké limity už hádam opakovať nemusíme.

Ja stále viem, čo chceš povedať, ale myslím, že sa častokrát dopúšťaš celkom hrubého zjednodušovania a úplne zbytočného vyhraňovania sa.

E: A toto

"... otvor okno a počúvaj tie vrabce, poďme von na slnko, zobereme skejt, bajk, potešiť sa zo života.
Zbaliť si vodu, zbaliť si lepeňák a horálky, a celý deň sa túlať ... počúvať chvíľu žlnu sivú. Takéto stromy máš 50 metrov od bufetu na Kamzíku, aj s tou žlnou."

si viem predstaviť, že napíšeš k poslednému bodu, že by si chcel aby to bolo radšej takto. Ergo trochu menej kŕčovitejšie, s väčším pochopením pre ľudí, ktorí tvoj vhľad nemajú a trochu menej dehonestujúco a demoralizujúco. Týmto ale reagujem aj na naše predchádzaujúce debaty.