tak tu racionálna debata skončila.

Niekedy na tu ekovýchovu príď pozrieť, a zistíš, že sa tam deti pred postavením kŕmitka dozvedia, že tým nikoho a nič nezachraňujú. Že búdky v našich lesoch netreba, pretože ponechávame dostatok starých porastov, ktoré sú plné dutín. Že to robíme iba pre vlastné potešenie, aby sme mohli obdivovať tú krásu ktorú so sebou vtáky prinášajú. A že tie búdky patria skôr tam, odkiaľ sme našimi zásahmi život vysťahovali.

Hovoriť deťom že tým niečo zachraňujeme ja považujem za klamstvo. Ak sa budú pýtať, tak im poviem že zachraňovať môžeme keď budeme nechávať staré lesy napokoji. Keď nebudeme ničiť potoky, keď nebudeme chcieť chodiť ďalej a hlbšie autami, keď nebudeme chcieť chytať ryby všade. Cítiš ten rozdiel? Zároveň ako im to hovorím vytváram záväzok. A to je veľmi nepopulárne, preto im radšej hovoríme somariny.

Ja nemám nič proti komunitným záhradám, je to krásne hobby. A v istom zmysle supluje tú ekovýchovu, pretože aj tam môžu deti vidieť, že radovať sa dá aj z obyčajných vecí.
Ale je to len hobby. Nie je to ekologická aktivita, ani to nepomôže prežiť ľudstvu. Nezlepšuje to vzduch, vodu, neprináša to riešenia pre budúcnosť, je to proste hobby, voľnočasová aktivita ktorá je milá. Nič viac nič menej. S ekológiou to má spoločné asi toľko ako fotografovanie. Tak prečo by som ich klamal? Prečo im skrátka nepovedať vieš čo, áno je to hrozné, a chápem že sa bojíš, ale otvor okno a počúvaj tie vrabce, poďme von na slnko, zobereme skejt, bajk, potešiť sa zo života.
Zbaliť si vodu, zbaliť si lepeňák a horálky, a celý deň sa túlať bez toho aby si použil peňaženku, mi príde oveľa lepšie ako debilizovať decko klamstvami o búdkach ktoré ovplyvňujú. Ukázať im ten skrútený hrab, vysvetliť prečo bude žiť strašne dlho oproti tým okolo neho, ukázať starý strom v ktorom je 5 dutín, počúvať chvíľu žlnu sivú. Takéto stromy máš 50 metrov od bufetu na Kamzíku, aj s tou žlnou. A potom sa peši vrátime večer domov, unavení, rýchlo zbúcham nejaké cestoviny. Ešte stále som neotvoril peňaženku, nepoužil auto, a mali sme krásny deň. A potom sa s nimi pri zaspávaní môžem baviť o tom, že áno, sme to my kto vytláča život, sme to my kto spôsobuje kopec utrpenia, a riešením by bolo správať sa častejšie tak ako dnes, pýtať menej, vnímať viac.

Ale samozrejme, ak budeš mať deti hovor im čo chceš. Kľudne že búdkou a zberom odpadkov bojujú proti klimatickej zmene. Ja mám ale stále pocit, že tak ako mňa do svojej práce o prežitie zapájala moja babka, a preto som jej od malička pomáhal na role, tak isto budú oni lepšie pripravené urobiť niečo skutočné, keď príde ich čas, ak im nebudem pliesť mozog s aktivitami ako tam spomínajú.