Ludwiga Wittgensteina vnímam ako človeka ktorý sa rozhodol preniknú? až k samotnej podstate sveta. Ako o ňom povedal Umberto Eco: "Bol to blázon, ale aký blázon!". Vďakabohu však Wittgensteinovi nebol doprianý pobyt v psychiatrickom ústave ale štúdium u jedného z najvačších duchov začiatku 20. storočia - Bertrandom Russellom. Russell vo Wittgensteinovi vycítil genialitu už od začiatku štúdia, nauči? ho ale pokore či dokonca metóde na prácu s vlastnými myšlienkami však bol ?ažký oriešok a dovolím si tvrdi? že sa to nikdy ani tak úplne nepodarilo. Wittgenstein mal vlastnú cestu životom , vlastný, z neho -z jeho sveta- vychádzajúci autonómny pohľad na svet. Mladý Ludwig bol výslednicou mnohých síl, diskurzov, významových línií - najmladší a najutiahnutejší syn z jednej z najbohatších rakúsko-uhorských továrnických rodín, prísne rakúsky strohý funkcionalista, neskor budúci nádejný inžinier lietadiel a motorov, ktorý však fyziku zavesil na klinec a oddal sa najvyššej zo všetkých vied ktorá vlastne ani vedou nieje - matematike a jej základnému stavebnému kameňu, piliéru sveta - logike. Na vývin jeho myslenia istotne vplyv aj európska filozofická tradícia , a to obe jej významné línie - kontinentálna, v poslednom štádiu najma germánska - i britská avšak interpretova? jeho dielo "iba" cez stret týchto dvoch tradícií je príliš obmedzujúce. Mnohé si totiž nepochybne zobral zo životnej praxe - a to veci poučné ako napr. obecné vzory,pravidlá fungovania prírody ako na nich musel prihliada? pri svojej inžinierskej praxi - a hlavne veci bolestivé - smr? najbližšieho priateľa - s prihliadnutím na fakt že Wittgenstein bol pravdepodobne homosexuál to musela by? ?ažká rana - a najma kontakt so smr?ou, s druhým brehom, s Ničotou v jej desivom prejave - v prvej svetovej vojne. Traktát začal písa? ako svoju prácu pre Oxfordských profesorov na samote pri nórskych fjordoch, očakávajúc tak ako snaď každý mladý filozof, že to bude "veľký prielom" a dokončil ho možno už ako vrah po niekoľkoročnom pekle vojny v zajateckom tábore - až vtedy keď Ludwig rezignoval na život dostal Traktát zmysel. Chcel sa stretnú? so smr?ou a stretol sa s ňou. Chcel dosta? poučenie od sveta a svet ho poučil,l chcel preniknú? k podstate a našiel ju - prázdnu. Preto je veľmi jednostranné interpretova? Wittgensteinovo dielo cez diela iných autorov, nie, Wittgensteinov traktát nieje "iba" intepretácia interpretácií, Wittgensteinov Traktát je kniha cez ktorú prehovoril svet - príroda, boles?, pýcha a pád, génius, blázon, vedec, veriaci človek, nihilista, mystik, filozof - toto všetko skrze Wittgensteina hovorí a vnímavému čitateľovi sa to ukazuje .