Úvod
Minulý rok som sa rozhodol spoznat Wittgensteinov traktát. Ako úvod do problematiky mi kamarát odporučil prečítat si najprv Wittgensteinov životopis (R. Monk - Wittgenstein, údel génia) ktorý som prečítal až do obdobia vytvorenia viedenského krúžku. Vďaka nemu sa pozerám na Ludwigovo dielo hlavne ako na dielo geniálneho a zmateného človeka a tento "ľudský pohľad" u mňa prevláda nad pohľadom skrze optiku západnej tradície. Tento svoj postoj objasním v časti prvej. Niekoľko mesiacov predtým ako sa mi do rúk dostal vianočný darček ktorým nebolo nič iné ako Traktát som začal pracovat na filosofických základoch novej verzie internetového systému kyberia.sk a fraktálova forma Traktátu mi bola potvrdeným oprávnenosti mojho prístupu založeného na tzv. "dátových bodoch". O tejto forme, a o mojich osobných problémoch so slovíčkom "forma" budem písat v časti dva. Rovnaký terminologický boj som zvádzal a stále zvládam s pochopením termínu
"tautológia" ikeď jeho definíciu ako stavu, kedy je podaná nulova informácia, resp. stavu, kedy je povedané dvakrát to isté len iným sposobom dovolím si tvrdit celkom rozumiem. Predsa však považujem Wittgensteinove tautológie za niečo, čo keby bolo správne pochopené mnohými, a v túto možnost verím, by mohlo vies? k reforme myslenia a ľudského sveta vobec, preto sa tautológiam - "chaosu z ktorého povstávajú všetky formy" budem venovat v časti tretej. Spomenul som slovo svet, a práve toto slovo, tento symbol s postupom času dostal vo Wittgenstienovej mysli - a teda aj v Traktáte keďže Traktát je jednou z možných foriem zobrazenia Ludwigovej mysli - iný význam a toto rozlíšenie na "moj svet" a "svet ako súhrn faktov" hodlám odprezentovat v časti štvrtej. Na to plynule nadviažem v časti piatej kde vyložím čo aspoň pre mňa z Traktátu vyplýva pre etický život subjektu vo svete (traktát chápem ako modus ponens medzi logikou a etikou). Prácu zakončím zenovým koánom pre radost čitateľa.