a ešte doplním - aby zase nedošlo k nedorozumieniu - ako základný rozpor vnímam to, že na jednej strane je človek odkázaný na život v spoločnosti. Vzťahy s blízkymi ľuďmi sú súčasťou tak jeho psychického zdravia ako aj pocitu naplnenia v živote. Čiže jeho dobro je závislé nielen od neho samého ale v tomto zmysle aj od iných ľudí. Na druhej strane to, čo psychoanalýza označuje ako "túžba", je veľmi singulárne (nie v zmysle individualistické ale v zmysle, že túžbu nie je možné kolektívne zadefinovať). To znamená, že to jadro, okolo ktorého sa tvorí človek ako subjekt a miesto, z ktorého sa potom vzťahuje aj k ostatným ľuďom a k svojej existencii, musí každý najprv objaviť a potom aj ustáť sám. Nemôže mu byť diktované zvonka.